Slávnosti Vinobrania v minulosti

September 2012 / Prečítané 1806 krát
Naše slávnosti Vinobrania v minulosti veľakrát navštívil aj prezident SR Ivan Gašparovič. Na fotografii je spolu s predsedom BSK Pavlom Frešom a primátorom Oliverom Solgom   Podľa niektorých historických prameňov tradícia pestovania viniča a výroby vína je v našom Malokarpatskom kraji stará približne tisícpäťsto rokov, od čias osídlenia nášho územia Rimanmi. Traduje sa , že rímski vojenskí velitelia zakladali vinice a nútili vojakov v čase mieru pracovať vo vinohradoch, aby sa nenudili a nemali čas na robenie neprístojností. Spomínajú sa aj starí Kelti, ktorí pravdepodobne tiež niečo vedeli o viniči a víne. Dosvedčujú to nálezy vinohradníckych nožíkov a nádob na našom území. Dokázateľne vieme, že vinohradníctvo a vinárstvo je aj písomne doložené v listinách z 12. a 13. storočia, a to v súvislosti s osídlením nášho územia nemeckými kolonistami. Oni priniesli zo svojej starej vlasti so sebou nielen odborné znalosti , ale aj sorty, akými boli a dodnes sú pre túto oblasť typické rizlingy a veltlíny. A  tak naše „pezinské“ šírilo slávu nášho mesta nielen vo vtedajšom Uhorsku, ale aj za jeho hranicami, ba dokonca aj na kráľovských a cisárskych dvoroch. Vinohradníci už v 14. storočí mali svoj samostatný cech, ktorý mal prísne regule. Mali aj svojho richtára – perega, ktorý dozeral na vinohrady a riadil práce v nich. Slávnosť oberačiek začínala každoročne ochutnaním muštu z prvého strapca, bola sprevádzaná hudbou a spevom a zdobenými vozmi - lajtrami, ktoré privážali hrozno do prešovní. Oslavovalo sa nielen na začiatku, ale aj pri príležitosti dovezenia posledného hrozna do pivnice. Potom už nastal čas prešovania, prvého burčiaku a mladého vína, ktoré sa po prvý krát koštovalo 11. novembra, na sviatok sv. Martina. Znalec pezinskej histórie Ján Milan Dubovský takto píše vo svojej knihe Peripetie slobody o vtedajších oslavách:„Začiatok oberačiek sa oslavoval pestrými sprievodmi. Alegorický voz, ozdobený stuhami a listami viniča, ťahaný štvorkou krásnych koní tvoril čelo sprievodu. Okolo voza vo veselej nálade a so spevom kráčali v pestrých krojoch vinohradníci, mládenci a devy. Na druhom voze sa „prešovalo“. Švárne dievčence podávali z voza obecenstvu hrozno a mušt. Na treťom voze viezli sud so starým vínom. Na tomto voze trónila pod baldachýnom kráľovná slávnosti. Vedľa voza poskakovali šašovia a zabávali obecenstvo, ktoré zapĺňalo pezinské ulice. Všetko končilo vo viechach a hostincoch pri víne a tanci, do ktorého hrala cigánska hudba.“
   V novoveku, v minulom storočí, boli slávnosti vinobrania obnovené v roku 1934. Odvtedy sa už zopakovali veľakrát. Boli časy, keď sme sa v organizovaní striedali s Modrou, ostatných desať rokov organizujeme v Pezinku Vinobranie každoročne.
   Vinobranie je aj dnes najmä oslavou ťažkej celoročnej práce vinohradníkov a vinárov. Je tiež pripomenutím stáročnej tradície, ktorá v našom kraji nemá konkurenciu, pretože v celej histórii sa meno Pezinka spájalo a dodnes spája najmä s dobrým vínom. Je našou úlohou, ba priam povinnosťou, v tejto tradícii pokračovať a vinohradníctvo a vinárstvo v týchto ťažkých časoch nielen zachrániť, ale aj oživiť. Aby stále platili slová významného slovenského učenca Mateja Bela, ktorý o pezinských vinohradoch v roku 1736 napísal: „Nič ľúbivejšie a radostnejšie neuvidíš, než sú pezinské vinice, pretože majú prekrásnu polohu a prinášajú víno príjemnej chuti. Sú totiž otočené na juh a čo treba kvôli pravde povedať, rodia víno v mnohom ušľachtilejšie než modranské. “
 
(ra)
 

Ohodnoťte článok: