Za Karolom Noskovičom
Október 2011 / Prečítané 1861 krát
Keď 6. septembra vo veku 78 rokov zomrel Karol Noskovič, denník Pravda napísal v titulke, že „bol dušou politických väzňov“. Naozaj tomu tak bolo, pretože sám prežil perzekúcie komunistického režimu začiatkom päťdesiatych rokov. Bol väznený v Leopoldove i uránových baniach v Jáchymove, po prepustení nemohol študovať, mohol pracovať len ako robotník. A to len preto, že nemlčal, už ako 17-ročný vydal protikomunistický leták, za ktorý si vyslúžil najprv väzenie a potom zaradenie do povestných PTP počas vojenskej služby. Po roku 1989 sa Karol Noskovič stal významnou osobnosťou Konfederácie politických väzňov, dokonca v rokoch 2004 – 2008 jej predsedom. Organizoval nespočetné množstvo spomienkových podujatí, odhalenia pamätných tabúľ, konferencií a stretnutí, ktorých jediným cieľom bolo, aby ani ďalšie generácie nezabudli na neslobodu a obludnosť totalitného režimu a boli pripravení zabrániť jeho návratu v akejkoľvek podobe. Napriek tomu, že bol rodák zo susedného Viničného, Pezinok považoval za svoj druhý domov. Tu sme sa každoročne stretávali začiatkom apríla v Kláštornom kostole pri spomienke na prenasledovaných kňazov a rehoľné sestry. Tu sa mu podarilo začiatkom tohto roku osadiť tabuľu ako spomienku na politických väzňov z Pezinka i okresu. Jeho rodáci iste nezabudnú ani na jeho aktivity divadelné a športové. A najmä nikto z nás nezabudne na človeka, ktorého pre jeho dobrotu a ľudskosť, sme neoslovovali inak ako „Karolko“.
Česť jeho pamiatke.
(ra)
Ohodnoťte článok:
