Kam kráča vinohradníctvo v Pezinku?
Február 2011 / Prečítané 2493 krát
Túto otázku si posledné roky kladiem stále častejšie, no nenachádzam na ňu jednoznačnú odpoveď. Každý, kto sa trochu zaujíma o dianie v tomto sektore poľnohospodárstva, si nemohol nevšimnúť úpadok vinohradníctva, a to nielen v Pezinku. Je to paradox, pretože vinárstvo práve v poslednom období u nás zaznamenalo obrovský posun v kvalite smerom nahor. Len si spomeňte ako to vyzeralo v obchode pred 20. rokmi. Regále, v ktorých boli 3-4 druhy bieleho, zväčša zmesného, nasladlého vína, prípadne 2-3 druhy červeného. V lepších reštauráciách bola aj ponuka o niečo lepšia. Porovnajte to s ponukou a hlavne s kvalitou dnešného nášho vína. Naproti tomu prepad vo vinohradníctve za posledných 20 rokov je obrovský a nedarí sa ho zastaviť. Koncom 80. rokov 20. stor. sa plochy vinohradov zmodernizovali a zvýšili až na 32 000 ha (na Slovensku). Historické pramene uvádzajú, že v stredoveku bola výmera viníc na našom území až 70 000 ha. Vinohradníctvo v tom čase najmä v Malokarpatskej a Tokajskej oblasti prinieslo ľuďom blahobyt a dokázalo ľudí uživiť. V dejnách vinohradníctva sú opakovane zaznamenávané obdobia rozvoja, stagnácie a úpadku. Vždy to záviselo od situácie v spoločnosti. Boli to situácie spoločensko-hospodárske, ekonomické, politické, vojnové a iné. Momentálne je naše vinohradníctvo vo fáze úpadku. Pred vstupom do EÚ sme vyrokovali cca 22 000 ha vinohradov. Všimnite si ten pokles. Česi a Maďari v tom čase plochy viníc zhruba zdvojnásobili. Po vstupe do EÚ sa už muselo zachovať status quo. V súčasnosti sa u nás obrába nejakých 8 000 ha viníc...Zákon NR SR č.332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve určil vinohradnícke obce a hony, ktoré môžu byť využívané iba ako vinohrady. Vinohradníci (tí ozajstní) to kladne ocenili. Dlho sa však netešili. Minulá vláda zo zákona NR SR č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve vypustila hony určené len na pestovanie viniča. To znamená, že vinohrad ako druh poľnohospodárskeho pozemku sa môže zmeniť podľa ľubovôle na iný druh, hoci aj na stavebný pozemok. Potešila tým najmä developerov. Mimochodom na toto anglické slovo poznám výstižnejší írečitý slovenský ekvivalent, len sa nepoužíva. Veľké percento vinohradov v minulosti patrilo občanom nemeckej národnosti. Títo boli na základe dekrétov prezidenta Beneša vysťahovaní, všetok majetok im bol skonfiškovaný a vinohrady boli prideľované rôznym aj neodborníkom. Po vzniku JRD boli včlenené do družstiev. Vzťah vlastníkov im však ostal. Po spoločenských zmenách v r. 1989 si aj títo vlastníci, nezriedka už ich deti, spomenuli na ,,svoje“ vlastníctvo. Vinohrady sa stali predmetom obchodu, ale nie preto, aby boli ďalej obrábané a zveľaďované. Zmenili ich na stavebné pozemky. Dôsledky vidíme od Devína až po Limbach. Prístup zodpovedných pracovníkov rodák z tohto kraja len ťažko chápe.
Keďže štát nechce alebo nemá záujem chrániť vinohrady, nastúpiť by mala spolupráca samospráv, združení vinohradníkov i jednotlivých vlastníkov pôdy. V územných plánoch kraja, miest a obcí by mali byť zadefinované plochy, kde sa ani do budúcna neráta s výstavbou. Tým by obce jasne dali najavo tým vlastníkom, ktorí vinohrady neobrábajú, ale čakajú až sa z nich stane stavebný pozemok, že sa prerátali. Mal by sa oživiť trh s vinohradmi, aby vinári a vinohradníci mali možnosť kúpiť a ďalej vinohrad obhospodarovať od tých majiteľov, ktorí nemajú záujem o vinohradníctvo. Jednoznačne treba novelizovať zákon o vinohradníctve a vinárstve a znovu doň zakotviť klauzulu o ochrane vinohradov predovšetkým v Malokarpatskej a Tokajskej oblasti – pre svoju jedinečnosť.
Aj Pezinok pripravuje svoj územný plán. Zo strany primátora aj zo strany bývalého zastupiteľstva, ktoré pripravovalo podklady pre ÚPN, jednoznačne odznelo, že nepripustíme devastáciu vinohradov v našom meste. Schvaľovať ho však bude súčasné zastupiteľstvo. Mnohí súčasní zastupitelia mali vo volebnom programe ochranu vinohradov a vinohradníctva v Pezinku. Páni poslanci, máme skvelú príležitosť dokázať, že to neboli len vzletné frázy.
Naši predkovia vedeli a ešte aj mnohí súčasníci si pamätajú, čo znamenali vinohrady v ich živote, v krajinnej architektúre, kolorite mesta, životnom štýle a v prostredí, v ktorom pracovali a žili. Práca vo vinohradoch, koštovky vína, viechy sa stali súčasťou ich spoločenského života. Tak to bolo po stáročia, pokiaľ sa do mysle niektorých ľudí nepredrala ziskuchtivosť, bezcitnosť k viniču, vinohradom a aj k vinárstvu. Ak by vinohrady v Pezinku zanikli, na čo nechcem ani pomyslieť, svet sa nezblázni. Ba dovolím si povedať, že ten veľký vinársky svet to ani nezaregistruje. Pezinok však stratí niečo, čo sa už nikdy nevráti, stratí totiž svojho ,,ducha“.
Gabriel Guštafík poslanec MsZ
Ohodnoťte článok:
