Výskum v pravekej osade v tehelni

Peter Wittgrúber / Január 2003 / Prečítané 2197 krát
Mierna terénna vyvýšenina na okraji Pezinka, nad potokom Mahulanka, už dlhšie lákala pozornosť archeológov a nadšencov histórie. Niektoré sporadické nálezy úlomkov keramiky, či pracovných nástrojov z kostí a parožia tento záujem ešte umocňovali. Tieto predmety sa našli počas jarných prác na poliach, alebo počas ťažby hliny pre blízku tehelňu a kým sa dostali k odborníkom, často prešli mnohými rukami. Avšak aj tento zlomok nálezov, ktoré mohli archeológovia napokon posúdiť, dával jasne najavo, že v priestore dnešného Hliníka sa nachádzajú stopy po doteraz najstarších známych Pezinčanoch.
V spolupráci s Archeologickým múzeom v Bratislave, Mestom Pezinok, Pezinskými tehelňami a.s. a skupinou nadšencov a dobrovoľníkov z radov študentov SOU Komenského, sa na jar 2002 rozbehol v uvedenej lokalite systematický archeologický výskum.
Počas niekoľkomesačných prác sa dostali na povrch viaceré unikátne nálezy a taktiež množstvo informácií, dôležitých pre poznanie regionálnych dejín. V dvoch fázach výskumu bola odkrytá plocha 770 m2, čo bol vlani jeden z najväčších systematických výskumov na území Slovenska.
Zreštaurovaná misa, stará vyše 4000 rokov   V odkrytom priestore sa našli zvyšky pravekého osídlenia stredného a neskorého eneolitu (3000 - 2000 p.n.l.). V týchto obdobiach žili v uvedenej lokalite dve archeologické kultúry. V období stredného eneolitu to bola bádenská kultúra (bolerázska skupina), ktorej zastúpenie bolo v uvedenom priestore dominantné. Počas výskumu odkryli zvyšky zásobnicovej jamy a niekoľkých ďalších objektov a kolových jamiek z nadzemného objektu. V získanom materiáli prevažujú najmä úlomky (artefakty) keramiky. Treba spomenúť najmä takmer celú a v súčasnosti zreštaurovanú misu, praslen, niekoľko kamenných pracovných nástrojov, ale najmä zvyšok idolu - rituálnej sošky, ktorého objav je na Slovensku unikátom, rovnako ako kus hliny s odtlačkami prstov starými takmer 5000 rokov, nájdený pri záchrannom výskume narušenej zásobnicovej jamy v roku 1989. Zvyšky niektorých predmetov poukazujú zasa na vplyv iných kultúr. Zvyšok idolu je pravdepodobne zástupcom tzv. jevišovickej kultúry, zastúpenej najmä v Čechách a zapletené uško jednej nádoby zasa poukazuje na vplyv tzv. crnovodskej kultúry, ktorá je charakteristická pre oblasť Balkánu. Bádenská kultúra, ktorej ľud žil pred dávnymi tisícročiami v oblasti dnešného Pezinka bola v 3. - 2. tisícročí p.n.l. dominantnou kultúrou v strednej Európe. S jej vplyvom sa dnes stretávame dokonca v grécko-egejskej oblasti a niektoré predmety, charakteristické pre bádenskú kultúru objavili dokonca v bájnej Tróji.
Dnes už nevieme, ako sa v tom čase nazývali rôzne národy, rody, či kmene. Preto je bežné nazývať takéto skupiny ľudí podľa kultúry, ktorá je pre nich charakteristická. V našom prípade ich preto nazývame ľud bádenskej kultúry. Jeho príslušníci vytvárali menšie i väčšie sídliská na nížinách, ale aj vysoko v horách. Hľadali najmä, tak ako aj u nás, prírodou dobre chránené miesta. Niektoré z nich ešte umelo opevňovali. Žili v nadzemných alebo mierne zahĺbených chatách s pecami na voľnom priestranstve. Pohrebiská sa nachádzali zvyčajne mimo sídlisk. Prevládalo pochovávanie v skrčenej polohe, no používalo sa aj spaľovanie mŕtvych. Keramika sa vyznačuje veľmi vysokou kvalitou.
Ľud bádenskej kultúry sa zaoberal najmä poľnohospodárstvom a chovom dobytka, najmä kôz, o čom svedčí množstvo hlinených praslenov, používaných na pradenie ovčej vlny.
Archeologický výskum by mal pokračovať v tejto lokalite aj v tomto roku. Sú tu náznaky, že okrem ľudu bádenskej kultúry využívali chránenú vyvýšeninu aj iné kultúry čí národy. V každom prípade nám už uskutočnený archeologický výskum významnou mierou obohatil najstaršie dejiny územia, na ktorom sa rozkladá dnešný Pezinok.

Ohodnoťte článok: