Najhodnotnejší na mestách sú ľudia, ktorí v nich žijú

December 2018 / Prečítané 193 krát

   Novým primátorom Pezinka sa stal architekt Igor Hianik. V komunálnych voľbách 10. novembra získal 53,98 percent hlasov. V predošlom volebnom období pôsobil ako mestský poslanec. Svojej funkcie sa ujal 10. decembra a práve v tomto období sa tiež s čitateľmi Pezinčana podelil o svoje predstavy a plány, ale aj o dôvody a motívy, pre ktoré vstúpil do komunálnej politiky.

l Čo vás podnietilo k rozhodnutiu kandidovať na post primátora?
   Mojou profesiou je urbanizmus – stavba a rekonštrukcia miest. Vždy som sa pozeral na mesto cez túto optiku, ktorej hlavným cieľom je zlepšiť ľuďom ich obytné a životné prostredie. A to bola moja prvá motivácia, prečo som pred štyrmi rokmi išiel do komunálnej politiky ako poslanec a v týchto voľbách ako kandidát na primátora. Dnes už len málo môžeme hovoriť v našich podmienkach o stavbe nových miest. Dôležitejšia je rekonštrukcia respektíve ozdravenie miest. Či už ide o veľké alebo malé zásahy, ovplyvňujú každodenný život ľudí. Niekedy stačí málo na to, aby sa kvalita bývania zlepšila na dané obdobie okamžite. Škrelo ma, keď som videl rozhodnutia, ktoré neboli nasmerované ani k takýmto malým zmenám a neboli dokonca ani argumentačne dostatočne podložené. O veľkých a koncepčných úvahách hovoriť ani nebudem.

l Prezradíte čitateľom na úvod niečo o sebe, o svojej minulosti?
  
Narodil som sa v Bratislave (1984), ale od narodenia žijem v Pezinku. V Pezinku som chodil do jasličiek až po strednú školu – gymnázium. Potom som sa rozhodol študovať architektúru v Bratislave na Fakulte architektúry STU. Špecializoval som sa na urbanizmus a inžiniersky stupeň som študoval aj s priateľkou vo Florencii. Mojím odborom bola obnova pamiatok, obnova historických a stredovekých miest a opäť urbanizmus. Keď človek žije v historickom renesančnom meste a vníma kultúru, ktorá ho obklopuje, aj správanie ľudí – a porovná to potom po návrate s Pezinkom – začne rozmýšľať, ako by sa sem, do domáceho prostredia, dali priniesť poznatky zo zahraničia a z odbornej praxe.

l Čo vám priniesla inšpirácia z iných miest?
  
Každé mesto je veľmi špecifické, záleží na tom, akú má polohu, teda či napríklad leží pri mori, pri jazere alebo v horách. Pre Pezinok sú typické Malé Karpaty. Ovplyvňujú aj jeho tvar polmesiaca, ktorý sa vinie okolo svahov a viníc. Najhodnotnejší na mestách sú ľudia, ktorí v nich žijú. V zahraničí sa kladie vysoký dôraz na rozvoj komunít, teda spolkov a klubov. Otvorená diskusia, zapojenie odborníkov z radu občanov je tiež na veľmi vysokej úrovni. Mesto si takto váži to najcennejšie čo má – ľudský potenciál a prírodné, historické hodnoty. A toto považujem za najdôležitejšiu inšpiráciu – stavať na hodnotách a maximálne využiť ľudský potenciál – dať obyvateľom, zamestnancom priestor na realizáciu a spoluvytváranie mesta, v ktorom budeme šťastní.
 
l Čo konkrétne považujete za vyhovujúci verejný priestor? Ako by ste to čitateľom vysvetlili?
   Verejný priestor nás formuje, vychováva – je pre nás veľmi dôležitý, keďže prispieva k sociálnym väzbám. Mestá, v ktorých sa kvalita verejného priestoru rozvíja, vykazujú jeden spoločný znak – majú definované a jasne čitateľné priestory. Jeden priestor slúži doprave, iný zeleni, rekreácii, ozdraveniu, ďalší je vyhradený pre kultúrne a spoločenské aktivity. U nás máme skôr priestory, ktoré sú určené pre všetko a teda pre nič. Ulice sú rovnaké a námestie je parkovisko. Človek má v takomto priestore problém nielen s orientáciou, ale aj s pochopením priestoru a s vnímaním hodnôt daného mesta. Keď prídete do Florencie, Ríma, Berlína alebo do Viedne, nech ste kdekoľvek, cítite, v akom priestore sa nachádzate. Na Slovensku je to problém. Vyhovujúci a kvalitný verejný priestor je pre mňa taký, ktorý je jasne čitateľný, bezpečný a jeho kvalita zodpovedá jeho hlavnej funkcií a postaveniu v rámci hierarchie mesta – od hlavného námestia až po intímny priestor pri obytnom alebo rodinnom dome. Dôležitým ukazovateľom kvalitného priestoru je jeho návštevnosť a vyťaženosť obyvateľmi, nesmie však upadať na kvalite – dôležitá je neustála údržba estetického vzhľadu, funkčnosti a bezpečnosti.
l Zdá sa, že tento model – historické budovy, parkoviská, priemyselné objekty a to všetko zmiešané bez ladu a skladu – sa opakuje vo všetkých obciach a mestách ako dedičstvo nekoncepčnej komunistickej výstavby. Nezvykli si už ľudia na takéto prostredie? Dokážu vnímať, že na ňom niečo nie je v poriadku?
   Myslím si, že ľudia to podvedome vnímajú – možno to nevedia pomenovať hneď a odborne, ale v takýchto priestoroch sa cítia neisto. Keď sa mestá formujú v rozpore s urbanistickými a ďalšími základnými princípmi, ľudia na to prídu, ale až po dlhšom čase – väčšinou, keď už je daný problém vo vyššom štádiu. V súčasnosti ľudia volajú po zmene a hlavne po kvalite verejného priestoru, chcú parkovú zeleň, chcú aleje stromov a zdravé prostredie, ktoré podnecuje k rôznym voľnočasovým aktivitám a formuje medziľudské vzťahy. Laicky a jednoduchými slovami vyjadrujú svoje želanie, aby bol priestor usporiadaný, jasne definovaný. Vtedy sa v ňom cítia bezpečne a šťastne. Intuitívne vedia ako sa v danom priestore majú správať a aj mesto vie, čo má v ktorom type priestoru vyžadovať. Zatiaľ čo v priestore, ktorý slúži všetkému a ničomu, je veľmi ťažké definovať základné pravidlá a jeho kvalita sa úplne stráca.

l Skúsme to teda rozmeniť na drobné a aplikovať konkrétne na Pezinok.
  
V Pezinku sú asi tri-štyri základné zóny, ktoré majú spoločné znaky. Historické centrum, sídliskové štruktúry ako je Sever, Juh, Muškát či Starý dvor. Ďalej rodinné domy a nakoniec krajina, teda najmä vinice s prechodom do Malých Karpát. Sú to špecifické priestory, v ktorých sa dajú zadefinovať aj špecifické pravidlá. Každý typ priestoru si zaslúži vlastný a citlivý prístup. Sídlisko Sever bolo stavané v minulosti a v súčasnosti tu absentujú parkovacie plochy (problém je vo všetkých sídliskových štruktúrach). Je teda dopyt po parkovacích miestach, ale na druhej strane sú ľudia nespokojní, že im mizne zeleň, nie sú športoviská pre teenagerov alebo dorast, nemajú sa kde kultúrne stretávať. Vzrastá kriminalita, začínajú prevažovať negatívne emócie. Ak sa problémy riešia ad hoc, opäť sa len uchováva tento „neporiadok“ v priestoroch – triešti sa prvotná koncepcia. Treba sa teda k tomu postaviť ako k ucelenej štruktúre. Treba jasne vymedziť, ktoré plochy majú slúžiť doprave – parkovanie, komunikácie, zastávky MHD a cyklotrasy – a ktoré spoločenským aktivitám. Ak prevažuje dopravná infraštruktúra nad spoločenskými aktivitami, ľudia sa navzájom odcudzujú, trhajú sa väzby medzi nimi a má to negatívny dopad v podobe kriminality, drog a podobne. Ak chceme mesto, ktoré je zdravé, zelené a funguje, potom sa naň musím pozrieť ako na celok, rozdeliť si základné priority, zadefinovať plochy a postupne ich napĺňať. Sú to základné urbanistické princípy, ale sú previazané aj so sociológiou, psychológiou a správaním človeka v priestore.

l Sprievodným znakom komunálnej politiky sú tlaky investorov a developerov. Ste na ne pripravený?
  
Určite sa takéto tlaky vyskytnú. Každý, kto má na niečo vlastnícke práva, chce svoj súkromný majetok zhodnotiť. Treba tieto veci vedieť už od začiatku odkomunikovať. Mesto musí mať jasné pravidlá a nemeniť ich počas rokovania. Ak je korektná komunikácia a sú dobre nastavené pravidlá, ktoré zohľadňujú hlavne verejný záujem a rešpektujú súkromné vlastníctvo, potom to ani obyvatelia nevnímajú zle a začína sa transparentný a zdravý rozvoj mesta. Vo Viedni je veľa projektov postavených na súkromných investíciách a pritom je tam kvalita verejného priestoru diametrálne odlišná – vyššia.
   Prístup samospráv je postavený na objektívnych rozhodnutiach, ktoré sú podložené dátami a argumentami. Musí byť jasná koncepcia založená na princípoch odbornosti, transparentnosti a dynamiky.

l Ktoré kroky chcete urobiť v úrade ako prvé?
  
Mali sme neformálne pracovné stretnutie s poslancami, prešli sme si hlavné body a povedali sme si základný harmonogram práce. Keďže sa blížia vianočné sviatky, ostáva už len krátky čas, v rámci ktorého sa stretnem so zamestnancami, porozprávam sa s nimi, prezriem si majetok mesta, objekty a veci, ktoré sú naviazané na rozpočet. Teda budem čo najviac komunikovať v internom prostredí. Prvý rok 2019 by mal byť skôr analytický. Dedíme rôzne zmluvy a projekty a nechceme ich zastaviť ráznym rezom s tým, že všetko, čo sa robilo, bolo zlé. Ideme kontinuálne ďalej, ale chceme vyhodnocovať mieru efektívnosti. Deklarovali sme, že chceme aktívne mesto, aktívny a dynamický spôsob komunikácie s občanmi. Zasadania zastupiteľstva by mali byť častejšie. Budeme sa snažiť o čiastočnú až úplnú elektronizáciu úradu. Nemôžeme robiť naraz veľa veľkých zmien, pretože nechceme pracovníkov úradu preťažiť. Ale potrebujeme ich motivovať a preniesť do 21. storočia, aby aj občania cítili, že komunikácia s úradom je transparentná, slušná, otvorená a dynamická.

l Prezentovali ste sa ako priaznivec športu a cyklistiky...
  
Dali sme si hlavný slogan „aktívne mesto“. Keď je človek aktívny, znamená to aj, že je v pohybe. Keď jazdí autom, veľmi aktívny nie je, najaktívnejší je, keď chodí pešo alebo na bicykli. Chceme preto podporiť peší pohyb a pohyb na bicykli. Aby to fungovalo efektívne, musíme postupne vybudovať ucelenú a funkčnú infraštruktúru. Priestor musí byť bezpečný. Ak naučíme ľudí menej využívať autá, môžeme odrazu priestor, ktorý bol pre ne vyhradený, využiť inak – hodnotnejšie v podobe terasy na sedenie alebo stromu, či dažďovej záhrady.

l Aký by mal byť podľa vašich predstáv Pezinok o štyri roky?
  
Pezinok mal niekoľko historických alejí, ktoré pomáhali v prepájaní priestorov, spájali športové a obytné zóny s centrom. Plánujeme obnovu alejí. Takisto sa chceme pripraviť na dôsledky klimatickej zmeny, teda na javy akými sú výkyvy teplôt, suchá alebo naopak, záplavy. Najlepšou stabilizačnou jednotkou je v tomto smere strom. Prvky zelene sú úzko späté so športom a relaxom. Treba prehodnotiť všeobecné verejné priestory, ktoré nemajú náplň a definovať ich účel a využitie. Na to, aby sme vedeli postupne ozdravovať mesto, musíme priniesť novú, transparentnú a hlavne dynamickú komunikáciu. Občania musia nielen vedieť, čo sa chystá, ale mali by byť aj aktívne zapojení do rôznych procesov tvorby ich životného prostredia. Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, tak Pezinok by mal byť o štyri roky usporiadanejším, zelenším mestom, kde otvorená komunikácia je štandardom a jeho obyvatelia sú zdravši, aktívnejší a spokojnejší.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: