Tri otázky primátorovi

November 2018 / Prečítané 193 krát

l Pán primátor, po šestnástich rokoch končíte vo funkcii primátora. Aké to boli pocity, keď ste sa dozvedeli, že ste neuspeli? A v čom vidíte príčiny vášho nezvolenia?
   Ak dovolíte, v prvom rade chcem poďakovať všetkým, ktorí mi dali svoj hlas. Nebolo ich málo – 2 383 pri ani nie 50% účasti. Veľmi si ich podporu vážim. A rád ich všetkých s úsmevom budem zdraviť a zaujímať sa o nich, tak ako doteraz. Dostal som podporu najmä „ozajstných“ Pezinčanov – domácich, ktorí v meste a s mestom žijú desaťročia, na Pezinku im záleží a toto mesto milujú. Pre mňa je to veľký záväzok. Budem na to myslieť ako poslanec Bratislavského samosprávneho kraja aj ako ich zástupca v mestskom zastupiteľstve.
   Pezinok, tak ako aj iné slovenské mestá zasiahla vlna facebookových voličov a prvovoličov. Volili najmä mladí ľudia, ktorí väčšinou nemajú hlbší citový vzťah k mestu, pretože sa často len pred pár rokmi prisťahovali a prirodzene teda nevidia, aký bol Pezinok pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Nemôžu teda ani posúdiť, čo všetko sa za tú dobu urobilo. Žijú vo virtuálnom svete sociálnych sietí a podľa toho aj volia. Preto v mnohých prípadoch volili úplne neznámych ľudí, ktorí pre mesto doteraz nič neurobili, nemajú za sebou skúsenosti z pôsobenia v samospráve. Akoby ich v podstate ani nezaujímalo, kto ich bude zastupovať. Im stačí len lajkovať, zdieľať a podobne, lebo je to „in“ a „cool“. Niekto im naočkoval, že treba zmenu a tak volili zmenu. Nielen v Pezinku.
   A čo sa týka pocitov – sklamaný som bol asi tak pätnásť minút. Potom som si uvedomil ten
fantastický pocit slobody a úľavy. Šestnásť rokov som pracoval 10 – 12 hodín denne, prakticky som nemal voľný víkend. Bol som skoro na každom spoločenskom, kultúrnom či športovom podujatí. Rovnako ako som bol dvadsaťštyri hodín dostupný na telefóne a musel som riešiť problémy za pochodu a často aj také, ktoré ďaleko presahovali „bežnú“ agendu primátora. A hlavne som bol šestnásť rokov permanentne vystavený útokom, ohováraniu a zlobe všetkých tých „mizerákov“ a „kyselinárov“, ktorí rozleptávali mestskú komunitu a písali na mňa udania a klamstvá na sociálnych sieťach. Mrzí ma, že im niektorí ľudia verili a že si neoverili, kto sú pisatelia tých svinstiev a v koho mene vystupujú. Neskúmali, či náhodou nie sú niekým platení.
Jeden z dôvodov ich činnosti proti mne bola nielen nenávisť a závisť, ale aj to, že som nikdy neustúpil tlaku rôznych záujmových skupín, ktoré za nimi stáli. A že to tak bolo, sa isto ukáže v nadchádzajúcom období. Rovnako, ako sa ukáže, že som ako primátor za ten dlhý čas nezískal žiaden majetok, dom či pozemok, že som nikdy nezobral úplatok a nemal žiadnu výhodu zo svojej funkcie, hoci o mne šírili klamstvá o tom, ako som sa „nabalil“.
   Spätne si uvedomujem, že mojou najväčšou chybou bolo, že som nedokázal výsledky našej spoločnej dlhodobej práce správne „predať“. Nedokázal som spropagovať, čo všetko sa urobilo a akú zásluhu na tom majú konkrétni ľudia – aj primátor, viceprimátori, niektorí poslanci, pracovníci Mestského úradu a mnohí ďalší. A najmä sme nemali čas chodiť po sídliskách a vysvetľovať, že štvanie ľudí proti súčasnému vedeniu mesta má len jediný cieľ – odstaviť nás a presadzovať vlastné záujmy. Toto robili ľudia, ktorí blokovali rozpočet mesta, vybudovanie zimného štadióna, ale napríklad aj také dôležité zdravotnícke zariadenie, ako je dialyzačné centrum. Paradoxne, odteraz budú títo ľudia viesť mesto! A budú ťažiť z našej práce, užívať si naše úspechy a vydávať ich za vlastné. Len jeden fakt za všetky: novému vedeniu mesta odovzdávame v rezervnom fonde2 100 000 eur!
   Ak sa bavíme o pocitoch, zo všetkého najviac pociťujem hrdosť. Hrdosť na to, že sme pracovali v prospech Pezinka a Pezinčanov a dosiahnuté výsledky našej práce nám už nikto nevezme. Aj keď to niekto nechce počuť, ale odovzdávame Pezinok v skvelej ekonomickej kondícii. Nezadlžovali sme občanov, nezvyšovali sme dane a okrem toho, a to ma zvlášť teší, je Pezinok jedným z najkultúrnejších a po každej stránke aj jedným z najrozvinutejších miest na Slovensku. Verím, že aj preto ma Pezinčania opakovane volili štyrikrát za sebou.
   Pezinok možno bude mať niekedy v budúcnosti lepších primátorov, ale dovolím si povedať, že už nikdy nebude mať primátora, ktorý by toto mesto a jeho občanov mal tak rád ako ja.

l Pán primátor, máte obrovské skúsenosti s komunálnou politikou. Boli ste viceprimátor, primátor, ste poslanec BSK, aj MsZ v Pezinku. Čo by ste poradili novému primátorovi?
  
Hovorí sa, že radiť môžete len človeku, ktorý chce rady počúvať a nie je presvedčený, že „zjedol všetku múdrosť sveta“. Neviem, či o moje rady bude mať nové vedenie záujem.
   V každom prípade chcem pomáhať mestu a jeho občanom nezávisle od toho, kto je na čele mesta. Som stále zástupcom mesta v BSK a budem sa aj tu snažiť, najmä v sociálnej a kultúrnej oblasti, urobiť maximum. Okrem toho zakladám občianske združenie, ktoré bude rozvíjať a podporovať kultúru a spoločenský život v meste, vydávať knihy, organizovať výstavy a koncerty. So Združením pezinských vinohradníkov a vinárov budeme aj naďalej chodiť na brigády do vinohradov, budeme revitalizovať kamenice, opravovať pamiatky, sadiť stromy a robiť mnoho ďalších vecí. Určite nebudeme sedieť doma a „odbavovať sa“ na facebooku.

l Aké sú vaše plány do budúcnosti, keďže teraz budete mať oveľa viac času?
  
Nudiť sa isto nebudem. Teraz sa hlavne chcem venovať mojim dvom krásnym vnúčatám a rodine. A samozrejme aj mojej pôvodnej profesii – histórii umenia, rovnako, ako výtvarnému umeniu. Mám pripravených niekoľko projektov, ktoré budú zamerané na Pezinok, jeho bohatú históriu a významné osobnosti. Pripravujem druhý diel knihy „Pezinok na starých pohľadniciach“, ktorá sa teší veľkému záujmu Pezinčanov. Tento krát to ale bude „Pezinok na starých fotografiách“. O všetkom budem mojich spoluobčanov informovať na webovej stránke www.oliversolga.sk. Rovnako verím, že sa budeme aj naďalej stretávať na kultúrnych podujatiach a nakoniec aj denne v uliciach mesta.

 

(r)

 


Ohodnoťte článok: