Pezinčania na Dolnej zemi

September 2018 / Prečítané 91 krát

   Po stopách svojich predkov sa žijúci rodáci, evanjelici, potomkovia presídlencov z Dolnej zeme, členovia spolku Živena, kultúrni pracovníci a Pezinčania vybrali v dňoch 17. – 19. 8. 2018 najprv do Békešskej Čaby, ktorá v tomto roku oslávila 300. výročie osídlenia Slovákmi. Pred rokom 1718 sem prichádzali poddaní, utečenci z Horného Uhorska (tzv. Horniakov), z Novohradu, Gemera, Turca, Zvolena, Malého a Veľkého Hontu. Legenda o príchode tejto skupiny koncom roka 1718 sa zachovala v povedomí Čabänov: „Prišla dlhá karavána, vedľa vozov kráčali zvieratá. Na vozoch rodiny s deťmi. Zastavili sa na dnešnom námestí, napojili kone, aj oni sa osviežili už z čistej vody z kopanej studne. Pán farár Ján Suhajda, ktorého viezli so sebou, otvoril spevník Tranoscius. Všetci ho nasledovali, snímali klobúk a 700 hlasov spievalo z neho pieseň č. 708: „Pán Buh jest má sila a doufání“, kľakli na kolená, tým naznačili, že našli svoj nový domov – TU SA USADÍME. Na mieste, kde prví osadníci vyriekli túto výpoveď, je uložený pamätný kameň, odštiepený z obrovského brala neďaleko Krupiny. Tak sa štiepili ľudia od materského národa a osud ich odvial do sveta žírnej roviny.
   Pezinčania si na Čabe pozreli historický oblastný dom , katolícky kostol z nádhernou fasádou z červených tehál, malý a veľký evanjelický kostol, ktorý bo postavený pre 3300 osôb (je momentálne v rekonštrukcii), a strávili príjemný večer na hlavnom námestí, kde sa konal koncert a vystúpili mažoretky. Na hlavnom námestí je aj Slovenská reštaurácia, kde si výletníci pochutnali na čabianskej špecialite: polievke zvanej kyseľ a zabíjačkových špecialitách. V sobotu 18. 8. doobeda navštívili Veľký Bánhedeš, kde ich privítala predsedníčka Jolana Pepová Tímarová s tlmočníčkou Doc. Máriou Žilákovou a členky Slovenskej samosprávy. Pozreli si nádherné výrobky a výšivky tunajších žien, kostol a pamätnú izbu. Celé dopoludnie strávili v rodisku svojich predkov v príjemnej atmosfére ochutnávajúc bánhedešské špeciality. Samozrejme, že Pezinčanky mali záujem o recepty na tieto mimoriadne pochúťky. Ani sa nám z Bánhedešu nechcelo odísť, ale už nás čakali s ďalšou dolnozemskou špecialitou, baraním paprikášom, v Slovenskom Komlóši, kde sa konal gastronomický deň. Privítala nás Mgr. Zuzana Lauková, riaditeľka Slovenskej základnej školy, ktorá je aj predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši. Naši mohli ochutnať rôzne špeciality tejto obce, čerstvé klobásy, tzv. kvasienky (parené buchty), špricky (kapustníky), ktoré priamo na dvore školy pripravovali ženy Slovenskej samosprávy. Navštívili sme tiež slovenský pamätný dom z r. 1886, ktorý je zachovaný a zariadený ako dom bohatšieho gazdu. Niektorým výletníkom sa podarilo aj okúpať v termálnom kúpalisku Ruža (teplá voda je vhodná na liečenie pohybového aparátu.) Vo večerných hodinách, sme pred odchodom do Rumunska vkĺzli ešte do evanjelického kostola, prezrieť si zvláštnosť postavenia oltára a vypočuť si aspoň kúsok z nádherného koncertu mládežníckeho a detského komlóšskeho orchestra, ktorý bol ocenený v Belgicku 2. miestom.
V nedeľu 19. 8. sme sa všetci zúčastnili Služieb Božích v evanjelickom kostole v rumunskom Nadlaku. Privítal nás zborový farár Mgr. Juraj Bálint. Kázeň mal pezinský evanjelický farár Mgr. Vladimír Kmošena, ktorý sprevádzal na gitare dievčatá zo spevokolu Stafides. Aj v Nadlaku bolo čo pozerať: historický nadlacký dom a krásny kostol, kde stále z túrne (veže) počuť trúbenie hlásnika, ktorý vždy inou trúbou ohlasuje štvrť, pol a celú hodinu. Okrem tejto hlasnej služby v 72 metrov vysokej veži, do ktorej vedie 154 kľukatých schodov, prebieha aj tradičné zvonenie. Vo veži sa nachádzajú štyri zvony, na ktorých sú slovenské nápisy.
   Obdivovali sme obrovskú faru a novú budovu Diakonie, kde našlo domov 15 seniorov, v ktorej varia stravu pre takmer 90 obyvateľov. Mesto je známe svojou jedinečnosťou a svojráznosťou, lebo popri Slovákoch tu od začiatku žili a žijú podnes aj iné národnosti. Slováci v Nadlaku si za významnej podpory evanjelickej cirkvi v meste vybudovali viaceré objekty, slúžiace na vzdelávanie, oddych a kultúru. Takým bol aj hotel Slovák, v ktorom sídlila aj Slovenská ľudová banka, v ktorej viac rokov pôsobil spisovateľ Jozef Gregor Tajovský (1874-1940), ktorý v meste napísal aj niekoľko diel. Teraz je v budove sídlo Školského strediska. Slováci v Nadlaku sú na celej Dolnej zemi známi svojou rozsiahlou literárnou činnosťou, ktorú odborníci nazvali nadlackým literárnym fenoménom. Od r. 1994 vznikla po Literárnom krúžku aj Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku, zaoberajúca sa tvorivými, vedecko-výskumnými, kultúrno-poradenskými a vydavateľskými aktivitami. V meste pôsobí veľa slovenských spisovateľov a básnikov. Bohatú tradíciu a širokú základňu má aj ochotnícke divadlo a folklór. Nadlacké zvyky opísali Daniel Zajac a Ľudovít Haan (evanj. farár) v Dejepise starého i nového Nadlaku z r. 1853.
Pezinčania ďakujú za srdečné prijatia a želajú dolnozemským Slovákom veľa zdravia a Božieho požehnania pri zveľaďovaní a zachovávaní tradícií, kultúry ale hlavne slovenského jazyka.

 

Alžbeta Strapáková

 


Ohodnoťte článok: