Stretnutie po 60 rokoch

August 2018 / Prečítané 54 krát

   Stretnutia sú hádam to najvzácnejšie, čo ľudstvo má na svojej ceste životom. Na týchto stretnutiach sa vzájomne potešíme z blízkosti svojich príbuzných, priateľov ale i spolužiakov.
   Čím je väčší časový odstup medzi jednotlivými stretnutiami tým vzácnejšie sú i zážitky, ktoré spolu s naším milým prežijeme ale i tie na ktoré spomíname.
   Tak tomu bolo i na stretnutí absolventov viacerých tried ZŠ Pezinok, ktorí začali školskú dochádzku v roku 1950 na ZŠ Holubyho a ukončili ju na dvoch školách ZŠ Holubyho a Jedenásťročnej strednej škole v Pezinku (dnes gymnázium) v roku 1958. Stretnutie ako i v minulých rokoch organizovala pani Brigita Veiglová. Bolo na nádvorí bývalej ZŠ Holubyho a následne sa na obligátnu a spoločnú fotografiu presunula časť účastníkov ku gymnáziu.
   Stretnutia sú hlavne mnohé otázky i odpovede na ne, ktoré nám pripomínajú časy minulé, ale i prítomnosť. Preto ani na tomto stretnutí nechýbala otázka: „A viete, chlapci, kto som ja? Po chvíle ticha keď už chcel Pavol povedať svoje priezvisko, sa ozval Peter: No predsa všetci vidia, že si Turek“, na čo nastal všeobecný smiech, pretože v roku 1958 mal náš Paľko krásne čierne kučeravé vlasy a teraz tu opäť dominoval, ale s modernou frizúrou úplne bez vlasov. Padali i otázky koľko máš vnukov, kedy to zomrel náš učiteľ Vladimír Hacaj, koľko to dožili naše pani učiteľky Schwarzová, Seifertová a pán učiteľ Ján Bodo, ktorý bol s nami na stretnutí pred 10 rokmi. Potešilo aj to, že prišli viacerí ktorí žijú mimo Pezinka v Bratislavskom, Trnavskom, Bystrickom i ďalších krajoch a najvzácnejšia bola návšteva spolužiaka, ktorý žije v zámorí. O príjemnú atmosféru stretnutia sa veľkým dielom pričinila rodina Čechová, ktorá účastníkom tohto vydareného stretnutia zabezpečila príjemné prostredie i pohostenie.

 

(PR)

 


Ohodnoťte článok: