Toto leto sme zažili rekordnú vlnu horúčav

August 2018 / Prečítané 39 krát

FOTO: (pb)   Horúci august, vyprahnutá zem a stromy so žltým a hnedým lístím. Slovensko, presnejšie jeho juhozápad, zažíva opäť ďalšie horúce a suché leto. Dokonca jedno z najhorúcejších. Aj keď sme totiž nezaznamenali teplotné rekordy, je isté, že sa leto 2018 zapíše medzi najteplejšie v histórii.
   „Tohtoročné leto skončí na Slovensku asi ako 6. až 7. najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní,“ povedal pre Pezinčana klimatológ Pavel Matejovič. „Nevyskytli sa v ňom síce extrémne vysoké teploty – maximum bolo 37 °C – no bola zároveň pozorovaná najdlhšia vlna horúčav v histórii meteorologických pozorovaní na našom území.“
   Samozrejme, „vlna horúčav“ je pojem, ktorý má svoju presnú odbornú definíciu.
   „Vlna horúčav sa klasifikuje podľa rôznych kritérií,“ vysvetľuje Pavel Matejovič. „Podľa najprísnejšieho kritéria musí teplota každý deň dosiahnuť najmenej 30 °C a aspoň raz počas tohto obdobia musí maximálna teplota vystúpiť na 35 °C. Takáto vlna horúčav trvala tento rok bez prerušenia 21 dní. Prechodne bola prerušená v polovici augusta asi len na jeden deň a hneď po nej nasledovala ďalšia, čiže možno povedať, že sme mali vlnu horúčav väčšinu augusta. V tomto zmysle počasie možno hodnotiť ako extrémne. Najteplejšie bolo pritom na juhozápadnom Slovensku.“
   Už od apríla pretrváva počasie, ktoré je na danú ročnú dobu mimoriadne teplé. Podľa odborníkov to nie je typické pre klimatické podmienky Slovenska.
   Akurát v prvej polovici leta bol vzduch vlhkejší, a teda aj počasie v našich končinách ovplyvňovali časté prehánky a búrky. Niekedy aj veľmi intenzívne ako napríklad 6. júna v Bratislave, keď sa viaceré mestské časti ocitli doslova pod vodou.
   Intenzívna búrková činnosť pokračovala aj v závere júla a priniesla na Slovensku pozoruhodné regionálne rozdiely v charaktere počasia. Vďaka častým búrkam a chladnejšiemu vzduchu bolo na severe a východe krajiny oveľa sviežejšie v porovnaní s rozhorúčeným juhozápadom.
   V oblasti Vysokých Tatier sa v niektoré dni držala teplota len tesne nad 20 stupňov, zatiaľ čo v Bratislave a okolí ortuť teplomera stúpala denne nad tropickú tridsiatku. Rovnako teplé boli aj noci na juhozápade Slovenska, keď na niektorých miestach neklesala teplota pod hranicu 20 stupňov, zatiaľ čo v oblasti Tatier a Spiša sa nočné teploty pohybovali v intervale 10 až 15 stupňov.
   Vďaka tomu sú na rôznych miestach Slovenska naozaj odlišné priemerné teploty, čo je podmienené najmä rozdielnymi klimatickými podmienkami. Napriek tomu je tohtoročné leto teplé aj v tatranskej oblasti, keď napríklad podľa meraní SHMÚ boli v Poprade apríl, máj, jún aj júl teplejšie oproti normálu a zrejme bude taký aj august.
   Odborníci, klimatológovia a meteorológovia sa zhodujú v tom, že jedným z príznakov klimatickej zmeny na Slovensku v lete je práve aj nerovnomerné rozloženie zrážok v čase a priestore, teda počasie, pri ktorom miesto súvislých dažďov vypadávajú v niektorých lokalitách intenzívne a prudké zrážky, kým inde panuje dlhodobý deficit vlahy.
   Takouto oblasťou s výrazným vlahovým deficitom je aj malokarpatská oblasť, ale tiež časť Záhoria či Považia. „Oblasť v okolí Pezinka toto leto patrila na Slovensku k najteplejším, v neďalekom Slovenskom Grobe a v Kráľovej pri Senci viackrát vystúpila teplota nad 35 °C,“ dodáva Pavel Matejovič.
   Z globálneho hľadiska boli roky 2015, 2016 a 2017 troma najteplejšími v histórii. Ešte je skoro hodnotiť ako skončí rok 2018, je však vysoko pravdepodobné, že trend otepľovania bude pokračovať aj naďalej. Inými slovami, ešte nám bude horúco – doslovne, ale i v prenesenom zmysle.

 

(kam)


Ohodnoťte článok: