Čo hrozí nielen Cajle

August 2018 / Prečítané 301 krát

   V minulom čísle Pezinčan uverejnil odpoveď poslanca Igora Hianika na júnový článok „Krach dopravy na Cajle nehrozí“. Nechcem znova polemizovať o nezmyselnosti a nerealizovateľnosti ním navrhovaného projektu nového mestského centra na Cajle, ani o premene výmenničiek na Severe na kultúrne a spoločenské centrá. Za povšimnutie stojí, že spomínané obavy z krachu dopravy na Cajle po vybudovaní ním navrhovanej školy nijako argumentačne nevyvrátil.
   Snívať a popustiť uzdu fantázii je fajn a patrí to k mladosti, lenže my skúsenejší vieme, že realizáciu každého nápadu musí niekto zaplatiť. V tomto prípade občania. A to už pán poslanec akosi nerieši. Neprekvapilo ma ani jeho ubezpečenie, že ako urbanista spolupracoval s niekoľkými mestami. Nikto z nás však nevie nič o tom, že by podľa jeho návrhu v konkrétnom meste aj niečo realizovali. Ak sa mýlim, môže ma presvedčiť o opaku. V Pezinku vieme najmä o jeho žiadosti polievať v lete ulice pitnou vodou, či o meraní teploty chodníkov a najmä o jeho neustálej sebaprezentácii odborníka – urbanistu. So slovom „odborník“ pracuje on aj jeho partia tak akosi voľne. Koho všetkého označujú za odborníka, nechávam bez komentára.
   Najľahšie je vytvárať dojem, že som azda voči poslancovi zaujatý, alebo že mu ktosi dosiaľ hádzal polená pod nohy a neumožnil mu realizovať nápady. Opak je pravdou. Minulý rok požiadal BSK o dotáciu vo výške 3 000 eur na knihu o jednom českom architektovi. Keďže som poslanec BSK a člen dotačnej komisie, opýtali sa ma na môj názor. Vrele som dotáciu pánu Hianikovi (tak ako mnohým iným Pezinčanom) odporučil. Nie som a nikdy som nebol malicherný a preto politické rozdiely idú v takýchto prípadoch bokom. Pokojne sa ho spýtajte, peniaze dostal. Nemilou správou bolo, že I. Hianik knihu koncom decembra aj vyúčtoval, nikdy ju však na BSK nedodal, a tak musel tento rok peniaze vrátiť! O čom to svedčí, nekomentujem. Názor nech si vytvorí každý sám.
   A na koniec už len toľko: Na záver článku, ktorý mu mimochodom Pezinčan bez problémov uverejnil, hoci on tak rád kritizuje mestské médiá, píše, že: „Poďme sa rozprávať konštruktívne, vecne, s odbornými a podloženými argumentmi, buďme k sebe slušní.“ Zvláštne želanie, pretože za štyri roky, čo bol v Mestskom zastupiteľstve ani raz neprišiel s takouto ponukou. Ani so žiadnou inou, ktorá by nejako pomohla občanom a mestu. Nielen za mnou, ale ani za kolegami z iného politické „tábora“ než bol jeho vlastný – Srdce Pezinka. Naopak, po celú tu dobu zaznievala z jeho úst len kritika, osočovanie a bagatelizovanie mojej práce. Nad to by som sa azda dokázal povzniesť, keby tým nezhadzoval aj kvalitné výsledky a prácu mojich kolegov, pracovníkov MsÚ, mestských inštitúcií a poslancov, ktorí sa môžu hrdiť konkrétnymi výsledkami v prospech občanov. A kto na to už náhodou zabudol, nech si pozrie časopisy občianskeho združenia Srdce Pezinka. Toho združenia, v ktorom nedávno tresol dverami, aby si mohol napĺňať svoje súkromné ambície o funkcii primátora v iných politických farbách.
   Takže áno, som ten prvý, kto vyznáva slušnosť a som ten prvý, kto je za konštruktívnu, vecnú diskusiu. Veľakrát som k nej verejne vyzýval aj pána poslanca. Aby sme sa k nej raz dopracovali, mal by svoju výzvu adresovať predovšetkým do svojho tábora. Ak nevie, komu konkrétne, rád mu pripomeniem, kto na sociálnych sieťach útočí na každého, kto si dovolí vyjadriť odlišný názor, kto tu celé roky špiní dobré meno slušných a čestných ľudí. Ak chceme lepší Pezinok, lepšie Slovensko, musíme začať vždy od seba.

 

Oliver Solga

 


Ohodnoťte článok: