Slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva

Jún 2018 / Prečítané 221 krát

vpravo - ocenený Norbert Pšenčík   Vážení spoluobčania, dámy a páni, keď som si pripravoval tento príhovor k tohoročnému 14. júnu, ktorý je významným sviatkom nášho mesta a tiež pri príležitosti udelenia ocenení našim spoluobčanom, ešte vo mne rezonovala kritická správa o stave republiky, ktorú nedávno predniesol v parlamente prezident Andrej Kiska. Nie, nebudem hovoriť v podobnom duchu o stave našich miest a obcí, ani o situácii v našom meste, ale predsa len mi nedá pripomenúť niekoľko faktov, na ktoré už nebolo miesto v prezidentovom hodnotení. Okrem spomenutých veľkých a závažných tém sú tu totiž ešte témy, ktoré tiež trápia nás, obyčajných ľudí, Pezinčanov nevynímajúc. Mnohí z nás milujú toto mesto, pre mnohých je rodiskom, pre väčšinu z nás najkrajším a najvzácnejším domovom. Snažíme sa, aby sa v ňom dobre žilo, aby v ňom všetko fungovalo, tak ako má, a mnohí sa snažíme aj aktívne priložiť ruku k dielu a pomôcť aspoň v medziach svojich možností. Často však do našich životov, do fungovania mesta a samosprávy vstupujú štátne orgány svojou neodbornosťou, nekoncepčnosťou, nerešpektovaním záujmov občanov alebo prijatím zákonov a predpisov, ktoré sú pre občanov priam škodlivé.
   A teraz nehovorím o v minulosti flagrantnom porušovaní zákonov v prípade pezinskej skládky v Novej jame, ani o prehratých súdnych sporoch, kde štátne orgány rozhodovali v prospech individuálnych záujmov „niekoho“ a nie nevyvratiteľných dôkazov a faktov, ktorými disponovalo mesto. Začína sa to pri nezmyselných sankciách a končí v rovine frašky, ako nedávna pokuta SIŽP, ktorá nám bola vyrubená za to, že mestské pávy v Zámockom parku nemajú evidenčné listy s fotografiami. Áno od tej istej SIŽP, ktorá vydala protizákonné rozhodnutie v prípade spomínanej skládky a ktorá ani dnes nerieši stovky čiernych skládok po celom Slovensku, hoci na ne občania a aktivisti upozorňujú a teda o nich inšpekcia vie.
   Ďalšou oblasťou, ktorá sa dotýka rovnako mestských úradov, samosprávy ako aj občanov je stokrát odložený stavebný zákon, ktorý by riešil pliagu zvanú „čierne“ stavby. Každá vláda ho sľúbila, každá, a najmä súčasná vláda z neho odkrojila všetko, čo by mohlo skomplikovať život developerom, teda „našim“ „ich“ ľuďom. A ak sa náhodou občan proti nezmyselnému rozhodnutiu odvolá a má pravdu a ešte aj Stavebný úrad ho podporí a dá priestupcovi pokutu, tak ju štátny orgán pohotovo zruší, pretože od stola v Bratislave zistil, že čierna stavba nie je v nesúlade s verejným záujmom, teda napríklad so stavbou diaľnice či jadrovej eletrárne.
   Ako primátor, ktorý je vo funkcii skoro dve desaťročia, by som mohol hovoriť o sľuboch vlád, ministerstiev a politikov, ktoré neprežili konkrétne volebné obdobie. Mohol by som hovoriť o poddimenzovanom financovaní škôl, ktoré „dorovnáva“ samospráva z vlastných peňazí, teda z peňazí občanov, daňových poplatníkov. Mohol by som hovoriť o sociálnych službách pre odkázaných a seniorov, na ktoré štát rezignuje a robí ich a opäť dofinancuje samospráva, lebo sa na to, ako sa hovorí, už nemôže pozerať. Nezabudol by som ani na mestských policajtov, ktorí aj po šesťdesiatke „šliapu chodník“, hoci ich „štátni“ kolegovia si už desať rokov užívajú dôchodky a výhody ďalšieho zamestnania. Zas a znova počujeme na ministerstve vetu, ktorú by si mohli vytesať do kameňa na priečelí budovy. Tá veta znie: „Budeme to musieť riešiť!“ Asi tak ako zrušené lekárske pohotovosti v mnohých mestách a obciach, minimálnu, skoro žiadnu podporu športu, dopravné problémy spôsobené neexistenciou obchvatov a stovky ďalších drobností, ktoré, keď sa vás dotýkajú, vám dokážu poriadne skomplikovať život. Napriek tomu, čo som spomenul vyššie, a mohol by som ešte dlho pokračovať, bude mať môj príhovor aj pozitívne konštatovania. Jedno som už povedal na začiatku: Pezinok je skvelé mesto na život, na výchovu detí, na sebarealizáciu, šport a najmä kultúru. Je skvelý svojou polohou, prírodou, vinohradmi a dobrým vínom, a mnohými ďalšími faktormi, ale najviac ľuďmi.
   Ako historik sa často najmä cez zachované písomné dokumenty vraciam do minulosti.
   V archívnych materiáloch sa stretávam s osobnosťami, ktoré po stáročia tvorili a formovali toto mesto. S ľuďmi, ktorí ho reprezentovali, ktorí mu obetovali svoju energiu, čas i finančné prostriedky ako napríklad Franz von Maissel, a niektorí mu obetovali aj to najvzácnejšie – svoje životy. O pár mesiacov si pripomenieme sté výročie ukončenia prvej svetovej vojny. Moja generácia bola vlastne posledná generácia, ktorá sprostredkovane, cez našich starých otcov sa v ich spomienkach dotýkala tejto strašnej vojny. Je preto našou povinnosťou pripomínať si ich pamiatku, mená a osudy. Pripomenieme si aj vznik Československej republiky. Nepriniesla len demokratickú republiku dvoch národov, ale aj demokratický spôsob riadenia mesta, volenú samosprávu a nebývalý ekonomický a kultúrny rozvoj.
   Je preto dobré, aby sme si aspoň cez dátumy a výročia častejšie pripomenuli základy, na ktorých aj my dnes budujeme naše mesto. Aby sme si pripomenuli rok 1208 - rok prvej písomnej zmienky o Pezinku, 14. jún 1647 – výročie udelenia výsad Slobodné kráľovské mesto, 28. október 1918 – vznik Československej republiky, ale aj oslobodenie mesta 1. apríla 1945, rovnako ako tohoročný 21. august – kedy si pripomenieme 50. výročie okupácie vojskami bývalého ZSSR a varšavskej zmluvy, či November 1989 - výročie, ktorého význam možno do dôsledkov pochopia až naši vnuci, keď už právo, sloboda a spravodlivosť budú samozrejmosťou a nikto už nebude spomínať na rožky za dvadsať halierov a pivo za dve koruny. Nezabúdame ani na 1. január 1993, kedy vznikla samostatná Slovenská republika, ktorá žiaľ dodnes, vďaka mnohým problémom, kauzám, ale aj ľuďom na jej čele, ešte stále nenaplnila naše očakávania o štáte, na ktorý by sme mohli byť bezvýhradne a právom hrdí.
   Oveľa viac však ako na dátumy myslím dnes na konkrétnych ľudí, ktorí toho toľko pre Pezinok vykonali v ďalekej či nedávnej minulosti. Na tých, ktorí boli a sú ozdobou občianskeho spoločenstva v Pezinka aj dnes. Len jeden príklad za všetky: v apríli tohto roku bol pezinský rodák, šachový veľmajster Richard Réti uvedený v USA do svetovej šachovej siene slávy. A vo všetkých médiách sa objavila informácia – rodisko: Pezinok – Slovakia.
   Vážení, o chvíľu ocenení spoluobčania, aj vy patríte do spoločenstva ľudí, pre ktorých je Pezinok neodmysliteľnou súčasťou súkromného i profesionálneho života. Ako mnohí pred vami, ktorí v mnohých oblastiach ľudských činností zdvihli pomyselnú pochodeň a niesli symbolické svetlo hrdých Pezinčanov do budúcnosti, aj vy ste nás svojou činnosťou presvedčili o tom, že dnešné ocenenia budú v správnych rukách. A je jedno, či ste ich získali za oblasť spoločenského, duchovného alebo kultúrneho života, za oblasť vedy a umenia alebo za prejav humanizmu a ľudskosti. Z celého srdca vám za to aj v mene našich spoluobčanov ďakujem a k udeleniu dnešných mestských ocenení vám z celého srdca blahoželám. Oliver Solga, primátor mesta Pezinok (prejav zaznel 14. Júna 2018 na slávnostnom udeľovaní mestských ocenení)

 

KTO ZÍSKAL MESTSKÉ OCENENIA



ČESTNÉ OBČIANSTVO MESTA PEZINOK

Norbert Pšenčík - provinciálny minister, predstaviteľ Rádu menších bratov kapucínov - za dlhoročnú duchovnú, spoločenskú a kultúrnu činnosť, na ktorej sa podieľal so svojimi spolubratmi v kláštornom spoločenstve kapucínov v Pezinku.

MEDAILA SO STUŽKOU „ZA ZÁSLUHY O ROZVOJ MESTA“

Magdaléna Milčíková - učiteľka hry na violončelo v Základnej umeleckej škole Eugena Suchoňa - za dlhoročnú a obetavú prácu a výchovu mladých talentovaných hudobníkov.

Petra Pospechová - dlhoročná riaditeľka Mestského múzea, výskumná pracovníčka a autorka niekoľkých odborných publikácii a výstav - za úspešnú riadiacu a publikačnú činnosť.

Roman Weck - podnikateľ, investor, ktorý v tomto roku vybudoval a dal do užívania Zimný štadión v Pezinku, čím vytvoril nový priestor na športovanie mládeže i dospelých obyvateľov nášho mesta i regiónu.

Josef Knoflíček - kapitán Armády spásy, za vybudovanie Komunitného centra v časti Pezinok - Glejovka a systematickú a obetavú prácu s pezinskou rómskou komunitou, zameranú na ich spoločenský i duchovný rozvoj.

Peter Bittner - riaditeľ Televízie Pezinok - za dlhoročnú kvalitnú riadiacu a tvorivú prácu v mestskom médiu, s prihliadnutím na dlhoročný osobný podiel na organizovaní kultúrnych, najmä hudobných podujatí a úspešnú prezentáciu aktívneho hudobníka.

Roman FéderRoman Féder - profesionálny hudobník a herec, kapelník úspešného hudobného zoskupenia Funny Felows - za dlhoročnú kvalitnú tvorivú činnosť v oblasti hudby v kultúrnom a spoločenskom, ako i v politickom živote v našom meste.


CENA JOZEFA ĽUDOVÍTA HOLUBYHO

Milan Moravčík - dlhoročný redaktor československého a slovenského rozhlasu, propagátor kvalitnej klasickej hudby, lektor Akadémie tretieho veku v Pezinku - za zásluhy o vzdelávanie seniorov a propagáciu kvalitnej hudby.

Ondrej Prostredník - evanjelický teológ a vysokoškolský pedagóg a publicista - za svoju publicistickú činnosť, ktorou výrazne prispieva k budovaniu občianskej demokratickej spoločnosti nastolením dôležitých otázok spolužitia občanov.

Ladislav Haľama - filmový režisér a vysokoškolský pedagóg - za filmovú tvorbu, s prihliadnutím na nedávno realizovaný celovečerný film o Alexandrovi Dubčekovi, ktorým okrem iného pripomenul jednu z temných stránok našej histórie - okupáciu v roku 1968.

Katarína PopelkováKatarína Popelková - významná vedecká pracovníčka v oblasti etnológie - za dlhoročnú vedeckú a publikačnú činnosť a výskum v oblasti etnológie, sociálnej problematiky a vinohradníctva, ktorého súčasťou je aj náš Malokarpatský región.


CENA PRIMÁTORA MESTA PEZINOK

Daniela Tóthová - riaditeľka Malokarpatskej knižnice v Pezinku, - za dlhoročnú obetavú prácu v prospech obyvateľov Pezinka, s prihliadnutím na organizovanie dôležitých literárnych a kultúrnych a spoločenských podujatí.

Júlia Piačková - akademická maliarka a textilná výtvarníčka - za bohatú a rôznorodú výtvarnú tvorbu a reprezentáciu Pezinka na výstavných podujatiach doma i v zahraničí.

Martin Hrubala - riaditeľ Malokarpatského múzea - za dlhoročnú riadiacu a vedeckú prácu v prospech občanov Pezinka a regiónu, s prihliadnutím na organizovanie úspešných Keramických trhov a iných výstavných podujatí.

Jozef Majchrák - novinár, redaktor a komentátor denníka Postoj - za niekoľkoročnú kvalitnú publicistickú činnosť a spoločenskú angažovanosť sa v prospech demokracie a humanizmu.

Mária Hanúsková - umelecká keramikárka - za kvalitnú keramickú figurálnu tvorbu a za uchovávanie a rozvíjanie tradícii ľudovo – umeleckej výroby, s prihliadnutím na jej prezentáciu na mnohých výstavných podujatiach po celom Slovensku.

Igor Kapec - nositeľ významného ocenenia – Diamantovej plakety prof. Janského – za hlboko humánny a príkladu hodný počin, akým je dlhoročné darcovstvo krvi.

 

(OS, MsÚ)

 


Ohodnoťte článok: