70. výročie návratu Dolnozemských Slovákov

Máj 2018 / Prečítané 230 krát

   Tento rok si pripomíname 70. výročie návratu, Dolnozemských Slovákov do vlasti. Na návrat svojich starých rodičov a rodičov, si spomínajú najmä v mestách a obciach, kde žije väčšia časť presídlencov. (Senec, Galanta, Matuškovo, Neded, Kolárovo. Spomíname, aj my, potomkovia žijúci v Pezinku, lebo aj tu našli mnohé rodiny domov. O presídlení sa málo hovorí a mnohí ani netušia, čo pri výmene obyvateľstva zažili naši rodičia a starí rodičia.
   Predpokladalo sa, že menšinovú otázku v Československu definitívne vyrieši už postupimská konferencia víťazných mocností v júli 1945. No nestalo sa tak. Zámery víťazných mocností, alebo vlád jednotlivých štátov nemôžu nariadením či príkazom napraviť to čo sa v minulosti násilne menilo v oblastiach tak citlivých akými sú etnická príslušnosť a spätosť s domovinou. Popretŕhané rodinné väzby a ťažké osudy jednotlivcov sú toho dôkazom. Dnes vieme, že trpeli jedni i druhí - Slováci i Maďari.
   Veľmi pekne tento stav opísal v tohtoročnom Čabianskom kalendári pán Žibrita, ktorý sa pred 22 rokmi presťahoval späť na Békešskú Čabu medzi svojich a píše:„Povojnové časy v Maďarsku boli veľmej planje a v takých časoch sa rodí iba planie rozhodnúťa. Presídľovanie bola ena nešťastná údalosť, ktorá viacerým pomohla a priniesla šťastnejší život, ale pre veľacich sa stala doživotnou traumou. A čo je najhoršô docista, rozbila a zničila dovtedy mocnú slovenskú pospolitosť, ktorá tu na Dolnej zemi, žila a z kerej sa voľade presídlili skoro celje dediny. Dneska tu žije veľmej málo rodín v kerich sa doma ešte dovrávajú tým krásnym čabianskym nárečím. Smelo môžeme povedať, že presídlenie v celku viac ublížilo Slovákom ako Maďarom. Tí Maďari čo žili v Československu nepocítili úbytok ľudí, ktorí sa museli vysťahovať, a tí čo žili v Maďarsku, sa zaradovali (politici), lebo táto výmena im pomohla zbaviť sa hádam najmocnejšej menšiny v krajine bez toho, aby ich voľakto obviňoval z jej utláčania a asimilácie. „Keď to kúštik pritiahnem za vlase, tak môžeme povjedať, že Slovákov v Maďarsku zlikvidovali Slováci z materskej krajiny a keď senka neska prichodia, tak sa veľmej čudujú, ďe tí Slováci z Dolnej zeme pokapali! (stratili sa) No mi čo tu žijeme, vieme, že našťastia ešte šeci ňeskapali a tak rezno ani neskapú.......“! (nestratia sa)
   Spomínajme a vážme si kroky našich predkov do neznáma. Prežili spretrhané rodinné väzby a znovu a znovu budovali svoje domovy, pre nás, pre našu lepšiu budúcnosť. Položili nám základy viery, istoty, vštepovali lásku k domovine a pripomínali, reč svoju zachovať, tak ako im to vštepovali ich rodičia a starí rodičia, mať úctu k sebe, k rodine a svojej vlasti. Dúfajme, že história presídľovania sa už nezopakuje.

 

Alžbeta Strapáková

 


Ohodnoťte článok: