Pezinčan Réti vstúpil do šachovej siene slávy

Máj 2018 / Prečítané 296 krát

   Je to úspech, na ktorý môžu byť Pezinčania hrdí. Ich rodák, legendárny šachista Richard Réti, vstúpil tento rok do Svetovej šachovej siene slávy (World Chess Hall of Fame) v americkom meste Saint Louis. O to slávnostnejšiu príchuť tiež mohol mať tohtoročný v poradí už dvanásty Memoriál Richarda Rétiho, ktorý sa konal v Pezinku v sobotu 12. mája a ktorý organizoval Klub šachu Pezinok v spolupráci s Malokarpatským múzeom Pezinok, Pezinským kultúrnym centrom a s mestom Pezinok.

   „Pre mesto a jeho atraktívnosť je veľmi dôležité pripomínať si slávnych rodákov. Rovnako ako maliar Ján Kupecký, je aj šachista Richard Réti osobnosťou medzinárodného významu,“ vysvetľuje Martin Hrubala, riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku motiváciu, pre ktorú sa táto inštitúcia zapojila do organizácie skvelého šachového podujatia.
   Jeho načasovanie nie je náhodné – práve v tomto období si verejnosť pripomína 129. výročie Rétiho narodenia (28. máj 1889) a aj 89. výročie jeho úmrtia (6. júna 1929).
   „Bol to neuveriteľne zvláštny, výnimočný a vzácny človek nielen v šachu, ale aj pokiaľ ide o jeho životné osudy. V rokoch 1918 až 1929 patril medzi najvýznamnejších svetových hráčov aj teoretikov šachu. Navyše sa Richard Réti hlásil k mladej Československej republike a reprezentoval ju, dokonca finančne podporil účasť nášho družstva na prvých šachových olympiádach,“ vyjadril sa pre portál teraz.sk pezinský primátor Oliver Solga.
   Rétiho vzťah k Československu a k Pezinku je o to cennejší, že sám hovoril po nemecky a slovenčinu ovládal pomerne slabo. Zatiaľ o ňom vyšiel v roku 1989 životopis českého historika Jána Kalendovského, ten sa však orientuje najmä na Rétiho šachové umenie a uvádza dokonca jeho partie.
   Ako už v októbri 2016 písal časopis Pezinčan, príbeh Richarda Rétiho inšpiroval tiež známeho spisovateľa a dramatika Juraja Bindzára pri písaní jeho románu Mlčky a krátko.
   Do mapovania životných osudov Richarda Rétiho sa pustil aj primátor Solga, ktorý len nedávno dokončil publikáciu o maliarovi Jánovi Kupeckom.
   Richard Réti pochádzal zo židovskej rodiny, ktorá sa do Pezinka presídlila z neďalekého Hlohovca. Jeho otec bol lekár, venerológ. Mal prenajaté kúpele, teda dnešnú Pinelovu nemocnicu a liečil klientelu z Bratislavy, Viedne či z Budapešti.
   Po roku 1900 sa presťahovali do Viedne, kde Réti vyštudoval gymnázium aj vysokú školu. Študoval matematiku, napokon sa rozhodol pre šach, keďže vtedajšie časy, ale aj atmosféra vo Viedni, boli tejto kráľovskej hre naozaj naklonené. Bohatí ľudia vtedy platili mladým šachistom za to, že s nimi hrávali partie, alebo finančne podporovali súťaže a turnaje – medzi nimi napríklad aj barón Rothschild. Tu sa dajú nájsť korene Rétiho profesionálnej dráhy.
   „Réti nemal veľmi rád popularitu a davy ľudí, preto neobľuboval ani turnaje, hoci mu zabezpečovali ekonomickú stabilitu,“ vysvetľuje v článku pre teraz.sk Oliver Solga. „Šach však považoval skôr za umenie než za šport. Možno sa preto ani nikdy nestal majstrom sveta, pretože po tom vlastne netúžil. V roku 1925 v Sao Paole sa však stal rekordérom v hraní šachu naslepo. Ide o hru, keď má šachista zaviazané oči alebo je obrátený chrbtom a asistent mu iba oznamuje ťahy súperov. V tomto prípade hral Réti na dvadsiatich deviatich šachovniciach, takže si všetkých 29 partií naraz držal v hlave. Nakoniec 20 partií vyhral a v siedmich remizoval, zvyšné dve boli prehry.“
   Richard Réti bol autorom publikácií Nové šachové idey a Majstri šachovnice, ktoré sa dodnes v šachovom svete tešia popularite, predovšetkým v anglickom jazyku. Precestoval Európu, Južnú i Severnú Ameriku. V New Yorku na veľkom turnaji v roku 1924 porazil vtedajšieho majstra sveta Josého Raula Capablancu z Kuby, ktorý sa držal na špici svetového šachu už osem rokov.
   Potom odcestoval na šachový turnaj do Moskvy, kde sa zoznámil s Rognedou Sergejevnou Gorodeckou, vtedy len 16-ročnou herečkou a poetkou z Moskvy. O rok neskôr sa vrátil a vzal si mladučkú ženu za manželku.
   Ich šťastie však trvalo iba tri roky. Richard Réti zomrel 6. júna 1929 na banálne detské ochorenie a zanechal po sebe dvadsaťročnú vdovu. Hoci zomrel v nemocnici v Prahe, jeho telo previezli do Viedne, kde je pochovaný.
   „Pravidelne s primátorom Solgom navštevujeme hrob toho šachového génia a chystáme sa tam ísť aj tento rok,“ dodal Martin Hrubala, riaditeľ Malokarpatského múzea, kde sa mimochodom po skončení šachového turnaja odohral ďalší šachový zápas: záujemcovia si mohli zahrať simultánnu partiu proti víťazovi Memoriálu, ktorým sa stal Tomáš Petrík z Modry.
   Rétiho meno sa bude v Pezinku skloňovať nepochybne častejšie, keď si mesto pripomenie budúci rok okrúhle 130. výročie jeho narodenia.

 

(rh)

 


Ohodnoťte článok: