Jar mešká, no jarná obloha nás poteší

Marec 2018 / Prečítané 391 krát

   Tak ako zima otáľala so svojím príchodom a nechala si vrchol na prelom februára a marca, tak sa jej nechce odísť. Ešte aj v čase jarnej rovnodennosti prišla vlna ochladenia, v ktorej teploty nielen v noci, ale aj počas dňa klesli pod bod mrazu. Na druhej strane nám však jar predsa len prináša viac denného svetla. A večer pozoruhodné astronomické úkazy.
   Aj keď si na teplé počasie musíme počkať, jar je výrazne rozpoznateľná aspoň vďaka predlžujúcim sa dňom.
   Jarná rovnodennosť znamená naozaj to, čo evokuje význam tohto pojmu: čas, kedy je slnko počas dňa nad obzorom, je rovnako dlhý ako noc, teda dvanásť hodín.
   Samozrejme, neplatí to doslovne. V okolí Bratislavy napríklad v deň jarnej rovnodennosti, teda 20. marca, vyšlo slnko o 5:57 a zapadlo o 18:02, teda deň trval 12 hodín a 5 minút, zatiaľ čo noc 11 hodín a 55 minút. Jar v roku 2018 nastala 20. marca presne o 17:15. V okamihu jarnej rovnodennosti slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský rovník. Keby sme teda v tento deň stáli na rovníku, mali by sme na poludnie slnko priamo nad hlavou. Zaujímavé tiež je, že v tomto čase slnko osvetľuje rovnako severný aj južný pól, kde sa striedajú polárna noc a polárny deň.
   Termín jarnej rovnodennosti mierne kolíše, v minulom storočí často pripadal aj na 21. marec – v tomto storočí zatiaľ naposledy v roku 2011 a najbližšie sa tak stane až v roku 2102. Vzácne pripadne jarná rovnodennosť aj na 19. marec, najbližšie v roku 2048.
   V období rovnodennosti sa dni najvýraznejšie predlžujú. Každý deň pribudnú 3 až 4 minúty denného svetla. Už na veľkonočnú nedeľu, ktorá bude 1. apríla, nám slnko zasvieti 12 hodín a 47 minút.
   Od jarnej rovnodennosti je odvodený aj termín veľkonočných sviatkov. Podľa tradície ich oslavujeme vždy po prvom splne, ktorý nasleduje po prvom jarnom dni. Tento rok nastane spln v sobotu 31. marca a hneď na druhý deň bude veľkonočná nedeľa.
   V niektorých rokoch bola Veľká noc ešte skôr, napríklad v roku 2008 už 23. a 24. marca. Na budúci rok zasa pripadne veľkonočná nedeľa až na 21. apríl.
   Ak už je reč o mesiaci, zaujímavosťou tohtoročného marca je fakt, že počas tohto mesiaca sme zaznamenali spln hneď dvakrát. Prvý raz to bolo 2. marca a keďže mesačný cyklus trvá 29 a pol dňa, druhý spln pripadá na 31. marec. Podobné to bolo aj v januári, kedy bol spln takisto dvakrát a zhodou okolností tiež 2. a 31. januára. Oproti tomu vo februári nenastal spln vôbec.
   A keď už hovoríme o astronomických úkazoch, ten najzaujímavejší nám počas marca pripravili planéty Slnečnej sústavy. Konkrétne Venuša a Merkúr.
   Obe planéty nazývame vnútornými, keďže ich obežné dráhy sú k Slnku bližšie, než je obežná dráha Zeme. V dôsledku toho Venušu ani Merkúr nikdy nemôžeme vidieť v noci. Vždy ich pozorujeme v blízkosti Slnka, buď pred jeho východom, kým sa rozbrieždi, alebo po jeho západe, za súmraku.
   Známy je tento jav v prípade Venuše, ktorú pozorujeme buď večer ako Večernicu, alebo ráno ako Zorničku. Planéta Venuša je mimoriadne jasná, dosahuje niekedy jasnosť – 4,4 magnitúdy, čo znamená, že je najjasnejším objektom večernej oblohy. (Zdanlivá hviezdna veľkosť totiž v prípade jasných objektov dosahuje záporné hodnoty, a naopak, čim je kladná hodnota vyššia, tým je objekt menej jasný. Pre objekty pozorovateľné voľným okom je hranica zdanlivej hviezdnej veľkosti asi 6 mag.)
   Venuša je niekedy taká jasná, že jej svetlo vrhá tiene, ak sa nachádzame v dostatočne tmavom prostredí. Oproti tomu jej sused Merkúr je nenápadnejší, a to najmä preto, že sa už naozaj nachádza blízko Slnka. Vidíme ho teda napríklad krátko po západe slnka v osvetlenej časti obzoru. A kým obloha poriadne stmavne, Merkúr už zapadne za obzor.
   Obdobie, kedy sa Merkúr (ale aj Venuša) z nášho pohľadu najviac vychýlia od Slnka (teda Zem, Slnko a Merkúr tvoria trojuholník), nazývame elongácia – pri najväčšej západnej elongácii vidíme Merkúr ráno, pri najväčšej východnej elongácii naopak po západe slnka.
   Takáto situácia nastala práve teraz, v marci. Venušu aj Merkúr vidíme na západnom obzore ako dva jasné objekty, pričom – čo je neobvyklé – jasnejšia Venuša sa nachádza nižšie nad obzorom a o čosi menej jasný Merkúr vyššie.
   Slnko zapadá, ako sme už spomínali, okolo 18. hodiny večer, po prechode na letný čas to bude okolo 19. hodiny. Merkúr napríklad v piatok 23. marca zapadne až o 19:20 a Venuša o 19:31 SEČ. Máme teda viac než hodinu, počas ktorej ich môžeme za súmraku a postupného tmavnutia oblohy pozorovať nad západným obzorom.
   Venuša bude svoj pobyt na večernej oblohe aj naďalej predlžovať, Merkúr z nej naopak začne miznúť, pretože obdobia maximálnej elongácie uňho nikdy netrvajú dlho. Planéta vzhľadom na malú obežnú dráhu rýchlo obieha okolo Slnka a mení svoju polohu. (Merkúr obehne okolo Slnka za 88 dní, Venuša za 225.) Pozorovať obe planéty súčasne máme teda šancu len do Veľkej noci.
   Na obdobie jarnej rovnodennosti je tiež načasovaný ďalší zaujímavý úkaz, a to tzv. zodiakálne svetlo. Vzniká odrazom slnečných lúčov od jemných prachových zrniek medziplanetárnej hmoty, ktorá sa nachádza v našej Slnečnej sústave. Môžeme ho pozorovať práve v čase jarnej alebo jesennej rovnodennosti. Teraz, na začiatku jari, je viditeľné za jasných večerov po západe slnka ako pás, na ktorom je obloha jasnejšia. Samozrejme musí byť čistá obloha a čo najmenej svetelného i reálneho smogu.
   Aj napriek chladnému marcu a zdráhavému začiatku jari nám teda prvé jarné dni môžu spestriť pozoruhodné astronomické úkazy. Stačí zodvihnúť hlavu a pozrieť sa na oblohu.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: