Víno robí dobré meno Pezinku i Slovensku

Január 2018 / Prečítané 108 krát

   Peter Matyšák je dieťa šťasteny. Azda za to môže aj dátum jeho narodenia – 29. február. Ale dostať sa medzi najznámejších vinárov Slovenska mu pomohlo nielen šťastie, ale najmä láska k vínu, vytrvalosť a chuť experimentovať.

l Ste pôvodom Pezinčan?
  
Nie, otec pochádzal z Kysúc, mama z Močenku pri Nitre, ja som vyrastal na juhu Slovenska. Do Pezinka som sa priženil. S manželkou sme sa zoznámili na strednej škole a mali sme syna, keď som mal devätnásť rokov. Začínal som v gastronómii a prešiel som si všetkými stupňami – od čašníka až po riaditeľa hotela na Pezinskej Babe, ktorým som sa stal ako 29-ročný. Po troch rokoch pôsobenia na tomto mieste som išiel pracovať ako čašník do Rakúska. Vstával som o ôsmej ráno a do postele som sa dostal po polnoci, a to najmenej päťkrát do týždňa. Robil som tristo hodín mesačne a predstavte si ten kopec nabehaných kilometrov... Mnohí hovoria, že išli za hranice kvôli jazykom. Jasné, že som sa naučil po nemecky, ale priznávam, že som dva roky obetoval tomu, aby som získal kapitál, ktorý som potom mohol investovať. A tiež som nadobudol skúsenosti s tým, ako to v trhovom mechanizme funguje. Keď som sa po dvoch rokoch driny vrátil, reštaurácia, kde som mal prisľúbené miesto, ešte nebola dokončená. Nakoniec som na prelome rokov 1987 a 1988 získal štatút súkromne hospodáriaceho roľníka.

l Podnikali ste teda ešte za minulého režimu?
  
Áno, takmer dva roky. Práve si pripomínam tridsať rokov od svojich začiatkov.

l Svoje aktivity ste však rozšírili aj mimo Pezinka.
  
Vínna pivnica s archívom na Pražskej ulici v Bratislave nás inšpirovala, aby sme využili možnosť kúpiť tento pozemok a postaviť tu hotel. Okrem neho a pezinskej reštaurácie máme
v poliklinike na Kramároch samoobslužnú reštauráciu.

l Nové priestory pre zákazníkov ste však otvorili aj vo vašej prevádzke v Pezinku.
  
Fungujeme tu od roku 2003, kedy sme tu na zelenej lúke postavili fabriku. Po prístavbe sa nám uvoľnil priestor a v ňom sme vlani v novembri otvorili novú predajňu. Predávame tu naše výrobky, alebo aj produkty od iných výrobcov – ak sme si istí, že sú čisté, ekologické, skrátka bio. Kupujeme napríklad med, mak alebo huby. Ostatné výrobky sú naše, máme vlastné mäsiarstvo, pekáreň. Vyrábame štyri sirupy na prírodnej báze, jahodový, malinový, mätový a bazový. Nový priestor chceme v budúcnosti využiť aj pre hostí, ktorí si prídu pozrieť našu firmu, budeme ich tu môcť pohostiť.

l Myslíte si, že sa vám podarí obstáť v konkurencii hypermarketov?
  
Ľudia si časom zvyknú zaplatiť radšej nejaké to euro navyše s tým, že výrobok je kvalitný, pretože v tejto oblasti a hlavne medzi mäsovými výrobkami sa neraz podvádza. Mám predsa len prehľad o tom, ako sa robí mäsový výrobok a keď vidím výstupnú cenu v hypermarkete, viem, že sa za ňu produkt nedal ani len vyrobiť, nieto ešte predať. Náš tovar je čistý, každý jeden párok obsahuje sto percent mäsa. Zákazníci sem môžu prísť nakupovať, máme otvorené denne do siedmej večer i v sobotu doobeda. Okrem potravín a mäsa si môžu kúpiť aj víno, fľašové aj čapované – a myslím, že si zákazníci k nám už našli cestu.

l Ťažiskom vašich aktivít však ostáva víno.
  
Kríza sa na gastronómii veľmi podpísala. V roku 2009 sme pocítili veľký prepad, najmä firmy prestali organizovať spoločenské podujatia. Pomaly sa to zlepšuje, ale na predkrízovú úroveň sme sa nedostali. S vínom pokles nebol až taký výrazný. Úbytky, ktoré pociťujeme, kompenzujeme pestrosťou našej produkcie.

l Aký objem produkcie dosahujete?
  
Dá sa odhadnúť na tri milióny litrov ročne, ale ako som spomenul, ide o rôznorodé produkty. Chceme mať prijateľné ceny pre všetkých, ale v kvalite nie sú veľké rozdiely. Vlani bol zdravotný stav hrozna taký dobrý, že aj sudové vína budú veľmi kvalitné – videl som napríklad v násypke päť ton odrody Iršai a medzi nimi nebolo jedno jediné chybné zrnko. Vo fľašových vínach robíme tri kategórie: najnižšou je Vinum Galéria Bozen, potom Prediction a nakoniec kategória Prestige. Okrem bielych, červených a ružových vín v týchto kategóriách ponúkame šumivé vína, alebo tiež jemne sýtené víno frizzante. Úspešným experimentom bola prírodná hroznová šťava, takisto máme aj vlastné liehoviny. Dohromady náš sortiment obsahuje 52 výrobkov z hrozna. Toto portfólio nám pomáha prevádzkovať vlastné vinotéky – je ich zatiaľ sedemnásť na celom Slovensku – a ponúkať v nich výrobky vo všetkých cenových kategóriách.

l Spomeniete si niekedy na svoje vinárske začiatky?
  
Bolo to ešte u svokry. Zlomový bol rok, keď sa prudko znížila výkupná cena hrozna. Mali sme dovedna dve záhrady, záhumienky, spolu takmer hektár vinohradu. A rozhodli sme sa neodovzdať do výkupu ani kilo úrody. Prvý raz som tak vyrobil asi 6500 litrov vína. A všetko som predal. Na ďalší rok som už hrozno musel kupovať. Babky zo susedstva boli rady, veď vo vinárskych závodoch sa pri odovzdávaní čakalo niekoľko hodín v rade. Mne ho predali bez čakania a bez starostí. Dostal som sa na úroveň 25 tis. litrov.

l Je o vás známe, že rád experimentujete. Napríklad s ružovým vínom.
  
Prvé som vyrobil v roku 1995. Až na jednu chybičku – zo všetkých modrých odrôd sa na ružové víno najmenej hodí Dornfelder, no práve ten som si vybral. Víno sa dalo piť, ale nebolo to celkom ono. V roku 1996 som prešiel na iné odrody, Vavrinec, Frankovku či Cabernet. Skúšal som tiež svoje vína dochucovať hrozienkami, ktoré som sušil na sušičke – tramínové hrozienka som dal na rok do tramínu a keď som ich vybral, ešte som ich namočil do alkoholu. Víno, ktoré získalo ich chuť, bolo excelentné. Inokedy som degustátorov prekvapil tým, že som z modrých odrôd vyrobil biele vína. Technicky sa to dá – na začiatku vždy tečie svetlý mušt. Keď som im dal ochutnať Frankovku, prisľúbil som, že ten, kto uhádne odrodu, dostane moju dcéru a pol firmy. Samozrejme, nikto neuhádol.

l Získali ste veľa ocenení. Ktoré si mimoriadne vážite?
  
Pred dvoma rokmi bol napríklad taký vydarený ročník, keď sme sa päťkrát stali šampiónmi niektorej zo zahraničných výstav. Medaily, ktoré sme získali na domácich a zahraničných výstavách sa nedajú ani porátať, ale spomeniem tie, čo ma najviac potešili. Roky som považoval za jednu z najkrajších odrôd Silván. Je to univerzálne víno, môžem ho popíjať celý večer, ale hodí sa aj na slávnostný stôl. Za socializmu ho značne dehonestoval Limbašský silván, takže bolo trochu podceňované. Ale nakoniec sa nám zaň podarilo získať striebornú aj zlatú medailu a náš Silván sa stal šampiónom. Naplnil sa tak môj predpoklad, že sa v bielych vínach vyrovnáme svetovej produkcii. Takisto vyrábame skvelé červené vína a aj medzi nimi sa vyskytnú výnimočné ročníky. Samozrejme, je to väčšia investícia – dostatok sudov, dlhší čas na dozrievanie – ale vedel som, že červené víno z juhu Slovenska bude tiež hodné ocenení. Najvzácnejšie sme dostali v Zürichu, v kategórii asamblážových vín. V konkurencii Bordeaux či Talianov sme sa stali šampiónmi. Keby porota tušila, že víno pochádza zo Slovenska, asi by sme nevyhrali. Ale viem z vlastných skúseností, keď som bol sám členom porôt, že sa v súťažiach dodržiava prísna anonymita a to nám trochu pomohlo k tomuto premiérovému víťazstvu Slovenska. Ďalej, zo sto najlepších slovenských vín je až štrnásť z našej firmy. A napokon spomeniem ocenenie, keď sme v Montreale ako prví zo Slovenska získali zlatú medailu za ružové víno. Začali sme éru slovenských ružových vín a Slovensko je dnes v tejto oblasti veľmocou. Ani raz sa nestalo, že by nedostalo nejakú zlatú medailu za ružové vína. A keď na Parížskej výstave získate nejaké body a minimálne striebornú medailu, zaradia vás do knihy Tisíc vín sveta. Dostali sme sa do nej už štrnásťkrát. Škoda, že sa tieto úspechy nás, ale aj ostatných slovenských vinárov, nedoceňujú. Lebo na každej výstave reprezentujeme Slovensko a v prípade pezinských vinárov aj samotný Pezinok.

l A možno si spomeniete aj na nejaké neoficiálne ocenenie, ktoré vás obzvlášť zohrialo pri srdci.
  
V našej prevádzke na Holubyho raz stáli pri pulte dvaja nádherní starí ľudia okolo osemdesiatky a kupovali si naše Portito, teda víno na spôsob portského. Dali sme sa do reči a pán mi povedal: Viete, my sme si s manželkou vždy pri televízii otvorili bonboniéru a pri pozeraní sme si dali jeden alebo dva bonbóny. A raz sme objavili vaše vínko Portito a miesto bonbónov si dávame dva kališteky vína. Potom sa pán pozrel na svoju manželku a pošepkal mi: A ja niekedy aj tri! Za to, ako ma potešili, som im daroval štyri fľašky. Takúto pochvalu by som za nič nevymenil.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: