Ak vieme byť dobrí na Vianoce, dokážeme to celý rok

December 2017 / Prečítané 452 krát

   Katolícky farár v Pezinku Ján Ragula priznáva, že má rád dlhé a pokojné zimné večery. Ponúkajú čas na čítanie, rozjímanie, ale aj na zamyslenie. O svoje dojmy z končiaceho sa roka 2017 aj o želania pre rok 2018 sa podelil s čitateľmi Pezinčana.

l Váš kolega Vladimír Kmošena v spojitosti s rokom 2017 spomenul pochopiteľne rok reformácie. Čo znamenal tento okamih pre vás?
    Ak hovoríme o roku reformácie ale aj o ekumenickom dialógu, potom musím povedať, že to sú veci, ktoré v Pezinku fungujú už dlhší čas. S pánom farárom Kmošenom vlastne iba pokračujeme v diele našich predchodcov, pretože ekumenický dialóg má v našom meste svoju históriu. Z evanjelickej strany bol jeho veľkým iniciátorom profesor Karol Gábriš, u nás katolíkov to bol dekan Štefan Žilka. Je to fajn, pretože ľudia žijú vedľa seba, jeden vedľa druhého a život prináša potrebu medzi sebou komunikovať. Navyše žijeme časy, keď sa tento vzájomný dialóg dostáva do popredia aj v oficiálnej časti cirkvi, veď keď sa začínal rok reformácie, pápež František navštívil Švédsko a boli to veľmi silné okamihy. Je to skrátka kus histórie. Hovorím, že máme za sebou 500 rokov, ktoré nás rozdelili. Ale nesmieme zabudnúť ani na 1500 rokov spoločnej minulosti. Učí nás to pokore a sebareflexii, aby sme si uvedomili veci, ktoré sa odohrali. To všetko nám pomáha, aby sme to uchopili inak, aby sme ako ľudia – potom ako sme niečo rozdelili – zasa hľadali cesty späť k sebe.

l Čo vás v roku 2017 najviac potešilo? Na čo budete rád spomínať?
    Na jednej strane to bol normálny, bežný rok. Čo ma teší – napríklad, že sme mali už druhý
rok hodovú omšu vo Farskom kostole. Je to čosi výnimočné a ľudia sa na to vždy tešia. Je vo
všeobecnosti zaujímavé a zvláštne, ako sa človek v týchto starých kostoloch dobre cíti. Zrejme preto, že je to prostredie, ktoré je premodlené, chodili tam generácie ľudí, matky, otcovia a dobre to vplýva aj na nás. Tešíme sa na to, keď sa v tomto kostole budú už čoskoro konať omše aj pravidelne.

l Čo pre vás osobne znamenajú Vianoce? Spomínate si na to, ako ste prežívali vianočné sviatky v detstve?
   Bol by som asi čudný, keby som sa na Vianoce netešil, mám ich samozrejme rád. Aj na detstvo mám pekné spomienky, otec mal celé sviatky voľno, čo sme si vždy užili – pretože sa do školy chodilo už po Novom roku a nie po Troch kráľoch ako teraz. Boli sme celá rodina pokope. Aj neskôr, keď som bol kňazom a mali sme vo farnosti rehoľné sestry, prežívali sme sviatky spoločne. Vianočná liturgia je veľmi pekná a chytá za srdce, keď sa človek do nej zahĺbi. A nie je to len povrchná romantika. Nedá sa celý advent jedovať, naháňať sa, ešte sa na Štedrý deň povadiť a potom si pri štedrovečenom stole zaspievať Tichá noc, svätá noc. Všetko, čo človek prežíva, k tomu musí smerovať. Niekedy sa bavíme aj s deťmi v škole, o čom sú Vianoce. Že sú o narodení Krista. Že slávime Vianoce ako narodeniny pána Ježiša, teda naňho nemôžeme zabudnúť.

l Veľa ľudí prežíva predvianočné obdobie v strese a zhone. Čo by ste im poradili?
   Už som ľuďom dávnejšie hovoril, že už od Dušičiek nastupujú vianočné reklamy, výzdoba... Ale že nám tým obchodné reťazce vlastne robia dobrú službu. Začínajú nás upozorňovať, aby sme si zabezpečili a nakúpili to, čo treba, darčeky... A aby nám v advente ostalo trochu času
aj na duchovné veci.

l Očividne to beriete z tej lepšej stránky.
   Ale dá sa to aj takto poňať, nie? Počas adventu sme s bratmi kapucínmi pripravili pre ľudí adventné duchovné cvičenie. Môžu si postaviť betlehémik. A každý deň môže niekto získať nejakú figúrku, ak preto niečo urobí. Treba si toto obdobie užiť, pretože čas letí rýchlo a tohto roku je advent krátky, trvá len tri týždne a už na štvrtú adventnú nedeľu máme večer Vianoce.

l Aké očakávania sa vám spájajú s rokom 2018? Hovorí sa, že osmička v letopočte je v slovenských dejinách dôležitá.
   Aj pre nás istým spôsobom áno, pretože si pripomenieme desiate výročie vzniku Bratislavskej arcidiézy. Vznikla 14. februára 2008 a po desiatich rokoch sa budeme už trochu obzerať, kam sme sa potiahli. A prenesie sa to istotne aj do života našej farnosti. Vždy sa máme na čo tešiť, vždy je dostatok takých chvíľ. Budeme sa tešiť na ples farnosti, potom na Veľkú noc a na letnú dovolenku. Každoročne sa teším na november, keď chodievame na duchovné cvičenia na Velehrad.

l Odkiaľ pochádzate? A ako ste si v Pezinku privykli?
Som zo Senice. Zvykol som si tu rýchlo, veľmi dobre sa tu cítim. Žije tu veľa dobrých ľudí. A vidím, že sa tu ľudia snažia čosi dokázať spoločne, je tu kopa akcií, spoločenských, kultúrnych, sú tu vinári, baníci... ľudia sa skrátka zapájajú do života, takže to v Pezinku žije. A zapájajú sa aj tí, ktorí sa do Pezinka prisťahovali. Niektorí prišli napríklad na brigádu vo Farskom kostole, takže to bola príležitosť sa navzájom spoznať, dať o sebe vedieť. Veľmi si cením, že sa ľudia neuzatvárajú.

l Aké hodnoty by ste vyzdvihli v spojitosti s blížiacimi sa sviatkmi?
  
Vianoce hovoria o tom, že Boh miloval svet a dal svojho syna. Človek si uvedomí, že Pán Boh nad nami neláme palicu. A to je dosť dobrý dôvod na to, aby sme ani sami nad sebou nelámali palicu. Človek musí mať aj sám so sebou trpezlivosť. Vidím svoje chyby a musím na nich pracovať. Padnem a znovu vstanem. A je to aj dôvod, aby som nelámal palicu nad iným človekom. Musím vedieť odpúšťať, prejaviť empatiu a pochopenie. Sú to skutočnosti, ktoré prinášajú porozumenie a pokoj. Rôznymi spôsobmi a variáciami môžeme hovoriť o jedinom spoločnom pojme, a tým je láska. Láska Boha k ľuďom, láska ľudí k Bohu a aj ľudí navzájom medzi sebou. Všetko ostatné z toho vychádza.

l Čo by ste na Vianoce zaželali čitateľom?
Vianoce svojou atmosférou na človeka predsa len vplývajú. Páči sa mi, že na Vianoce vieme byť k sebe dobrí. Lebo keď to dokážeme na Vianoce, to znamená, že to dokážeme vždy. Musí to ísť aj počas celého roka ako v tej pesničke od skupiny Lojzo – Možno raz budú celý rok Vianoce. Človek sa musí zastaviť, uvedomiť si, ak niekde urobil chybu a snažiť sa ísť ďalej. Voláme to pokánie a pre nás katolíkov je práve na toto dobrá svätá spoveď. Človek sa pravidelne zastaví povie si, kde zlyhal, padol, poprosí o odpustenie a s božou pomocou vstane a ide ďalej. Prajem teda čitateľom veľa pokoja v srdci. Slávime sviatky božieho narodenia a ten, ktorý prichádza, prináša pokoj do sveta. Prajem si, aby sme všetko pretavili do skutkov v našom každodennom živote, aby boli pokoj a dobro v našich srdciach. Lebo človek môže dať len to, čo má.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: