Čo priniesol rok 2017? Stromy, básne, aj odmietnutie zla

December 2017 / Prečítané 405 krát

   Čo všetko nám priniesol rok 2017? Zrušenie Mečiarových amnestií, horúce leto, vládnu krízu a tiež župné voľby so sľubnou účasťou voličov. No a najmä príjemné i menej príjemné udalosti v našich súkromných životoch. A tiež pocit, že aj do roku 2018 môžeme hľadieť s nádejou a očakávaním.
   Časopis Pezinčan oslovil aj niekoľko osobností nášho mesta, ktoré sa v predošlom období predstavili na jeho stránkach, s prosbou, aby odpovedali na dve otázky, ktoré si v týchto dňoch kladieme všetci:
1. Čo vás v roku 2017 najviac potešilo, čo pre vás bolo dôležité?
2. Na čo sa tešíte v roku 2018? Čo by ste zaželali sebe i čitateľom Pezinčana?


Peter Konečný, básnik
1. Venujem sa oveľa viac kontrabasu a napĺňa ma to. Hrám vo viacerých kapelách a pomaly sa to začína podobať tomu, po čom som vždy túžil. Popri tom mám krásny vzťah.
2. Teším sa na premiéry dvoch divadelných hier, do ktorých som písal texty piesní. Teším sa, že som našiel zmysluplnú fotografickú tému a čaká ma veľká výstava. Teším sa na poetický medailón na Devíne. Na koncerty, malé výlety a večery na terase jedného domu. Čitateľom a Pezinčanom prajem navrátenie ich mesta na piedestál hodný hrdosti. Viac vône kvetov do ulíc, reprezentatívne kruhové objazdy a definitívne vyriešenie kauzy skládka.

Ivan Syrový, advokát, šachový rozhodca
1. Potešilo ma to, že rok 2017 dal mne aj rodine to dôležité – lásku, zdravie, vzájomné porozumenie. Uvedomujem si, že to nie sú samozrejmosti, že treba byť za to vďačný. Darilo sa mi aj v pracovnej sfére a niečo navyše bolo vyjdenie mojej knižnej prvotiny Môj domáci právnik, ktorá si našla podľa odoziev miesto v mnohých knižniciach, čo ma nesmierne teší.
2. Prajem si, aby rok 2018 bol naplnený dobrými vecami, aby sme sa dokázali zamyslieť nad tým, čo sú skutočné hodnoty a vážili si to, čo máme. Vtedy bude dobre nám všetkým. Prajem si, aby sme dokázali spomaliť, rozprávať sa či už v tichej modlitbe alebo v rozhovore s blízkym človekom, aby sme mali čas pre seba aj pre druhých. Nech nás každodenné starosti nezahltia.

Oľga Bejdáková, predsedníčka Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov
1. V roku 2017 bolo pre mňa mimoriadne dôležité realizovať projekt Revitalizácie kamenice pod Starou horou. Cieľom projektu bolo vybudovanie a obnova historickej kamenice, krytých odpočívadiel, osadenie lavičiek a výsadba tradičných stromov. Vytvorili sme jedinečné miesto pre obyvateľov a návštevníkov Pezinka. Potešila ma ochota a nadšenie členov ZPVV a sympatizantov pri samotnej realizácií projektu.
2. V roku 2018 sa pripravujem na pokračovanie druhej etapy projektu budovania a obnovy kamenice pod Starou horou. Teším sa na krásne podujatie Víno a levanduľa, kde návštevníkom predstavíme toto zrevitalizované územie.

René Bílik, dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, poslanec VÚC v rokoch 2013 – 2017
1. Ak mám odpovedať ako komunálny politik, potom ma potešili výsledky volieb do samosprávnych krajov. Podarilo sa (aspoň na čas?) eliminovať extrémistov na strednom Slovensku. V Bratislavskom kraji, v zastupiteľstve ktorého som strávil osem rokov, je šanca na pokračovanie rozumnej správy verejných vecí. A čo bolo pre mňa dôležité? Hádam to (a nie je to nič veselé), ako sa človeku v istom veku začne pripomínať ľudská konečnosť. Jednoducho; zomrelo okolo mňa viacero ľudí, ktorí boli v mojom živote dôležití a teraz, po tom, čo odišli, sa bez nich musím či musíme naučiť žiť...
2. Človek nevidí príliš ďaleko pred seba, preto neviem povedať, na čo sa teším. No viem, čo treba urobiť, aby som nemal pocit premárnenej chvíle. V mestskej politike nás čakajú voľby, preto je treba zabezpečiť postupnú, no nezvratnú výmenu generácií tak, aby to, čo sme takmer štvrťstoročie formovali a o čo sme sa usilovali, neľahlo popolom pod návalom sebectva, mlátenia prázdnej slamy a elementárnej (preto nebezpečnej) ľudskej zloby a hlúposti. Práve toto želám Pezinčanom. Sebe želám, aby moji najbližší boli zdraví, aby sa im darilo v osobnom živote, v práci i vo výchove ich detí, mojich vnúčat. Čitateľom Pezinčana želám dobré čítanie založené na evidencii a analýze skutočných udalostí mestského života, a nie jeho facebookovú karikatúru. A, pravdaže, zdravie a životnú pohodu.

Zuzana Čaputová, advokátka
1. Najdôležitejšie bolo a je, že mám aj na konci roka pri sebe svojich najbližších. Napriek zdravotným ťažkostiam niektorých z nich sa stále môžeme tešiť zo vzájomnej prítomnosti. Inak bol tento rok trochu mimoriadny pre niekoľkomesačný pobyt na univerzite v zahraničí. Bola som tam so svojimi dcérami, aj pre ne to bola výnimočná skúsenosť, mimoriadny rok. Bol to teda rok nových poznaní, nových ľudí, krajín, seba samej. Bol to dobrý rok, lebo na jeho konci mám silu a chuť tešiť sa na ten ďalší.
2. Zvedavo sa teším, čo prinesie moja profesijná zmena.
A, samozrejme, teším sa na obyčajné chvíle pokoja s mojimi blízkymi, na nové poznania.
Do ďalšieho roku prajem všetkým aj sebe zdravie a schopnosť tešiť sa a byť vďačný za to, čo máme, namiesto frustrácie
z toho, čo by sme chceli.

Daniela Tóthová, riaditeľka Malokarpatskej knižnice v Pezinku
1. Veľmi ma potešil náš festival poézie Feliber Poetry, okrem krásneho prostredia, vzácnych hostí a výborných básní ma potešili moje kolegyne, ich obetavosť a kreativita pri príprave festivalu.
2. Teším sa na viac času na dobré knihy, aby som ich mohla nielen propagovať ale aj všetky prečítať. Našim čitateľom prajem, aby si našli počas roka priestor na zastavenie v pracovnom zhone, spomalenie a vychutnanie si dobrej knihy.

Richard Soso Molnár, hudobník a kníhkupec
1. Rok 2017 môžem veselo nazvať rokom splnených prianí. S kapelou Brajgel sme vydali debutové CD, naše kníhkupectvo Artforum už môže dostať nálepku stabilizované a pri príležitosti osláv 17. novembra sme mali skvelú besedu s Fedorom Gálom a Michalom Kaščákom.
2. Do nového roku prajem všetkým Pezinčanom veľa zdravíčka a nech sa im plnia všetky priania, ktoré robia náš svet krajším a ohľaduplnejším.

Dagmar Finková, správkyňa Malokarpatskej komunitnej nadácie - REVIA
1. Rok 2017 bol dokončením našej kampane Reťaz dobra, ktorú sme v Nadácii REVIA realizovali pri príležitosti 20. výročia nášho vzniku. Potešilo ma, že sme našli štedrých darcov, ktorí podporili naše poslanie rozvíjať malokarpatský región. Je skvelé, že miestni ľudia chápu, že aj bežný život, lokálne príbehy a komunitné projekty sú hodné podpory, nielen srdcervúce a katastrofické témy, na ktoré býva bežným zvykom reagovať. Reťaz dobra sa rozšírila o ďalšie „oká“ a verím, že dobro sa tak šíri medzi nami, pre radosť a úžitok nás všetkých.
2. V novom roku sa teším najviac na nové projekty v rámci
nášho Grantového programu, ktoré nám, našim darcom, dobrovoľníkom či verejnosti prinesú zážitky, pocit zmysluplne investovaného úsilia, ale najmä spoločný rozvoj regiónu pod Malými Karpatmi.
   Osobne by som si želala stretávať viac a viac nadšených ľudí, ktorí ma „nabijú“ energiou a novými myšlienkami, ktoré prenesiem do svojej práce či súkromia. A podobné želám aj čitateľom, lebo, keď sa človek cíti byť inšpirovaný, dostáva čerstvý dych, aj jeho okolie je radostné, vzťahy, pracovné výkony a vnútorný pocit sú pozitívne.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: