Som rád, keď víno ľudí spája

November 2017 / Prečítané 394 krát

   Víno pod hviezdami. Farebné víno. Pojmy, ktoré dokazujú, že s pitím najušľachtilejšieho nápoja sa spája radosť, hravosť a emócia. V pozadí tohto netradičného prístupu stojí Matej Farbula, majiteľ Farebného vinárstva.

l Pre vašu generáciu sú typickou profesnou voľbou informačné technológie alebo ekonómia. Ako ste sa dostali k takej tradičnej profesii, ako je vinárstvo?
   Môj dedko s babkou mali vinohrad ešte v Modre na Kráľovej. Babka je Modranka a dedko Cajlan. V detstve, najmä počas prázdnin, som tam trávil veľa času, brávali ma so sebou do vinice. Víno robili v menšom meradle, ale atmosféra, najmä cez oberačky, ma ovplyvnila. Keď som sa po základnej škole rozhodoval, kam ísť ďalej, rozmýšľal som o Strednej pedagogickej škole v Modre – najmä kvôli dejepisu, pretože ma zaujíma história. Ale tam ma v ten rok neprijali. Viacerí kamaráti z triedy išli na Vinársku školu do Modry, povedal som si teda, že to tiež skúsim. Prvé dva roky ma to absolútne nebavilo. Potom, keď sme začali chodiť na ochutnávky a mohol som zažiť aj niečo iné okrem učenia z kníh, vtedy ma to zaujalo.

l Teraz to vyzerá, že vás vinárstvo začalo baviť, keď ste víno začali piť...
  
Nie celkom, oslovila ma skôr práca s hroznom a vínom. Začal som brigádovať u rodiny Hacajovcov, ktorá je známa výrobou sektu. Začal som pomáhať v pivnici a na rôznych podujatiach, čo bolo veľmi inšpirujúce. Páčilo sa mi, ako vedel Vlado Hacaj odovzdávať svoje skúsenosti ďalším ľuďom. Chytila ma tiež práca vo vinohrade. Aj keď je to manuálna robota, zároveň je to veľký relax, pôsobí ako očista ducha. Človek sa navyše pohybuje vonku, v prírode. A môže dopestovať a vyrobiť produkt, ktorý robí ľudí veselšími, šťastnými a ktorý ich spája.

l Od toho, že vás baví práca vo vinohrade, až po rozhodnutie založiť si vlastný podnik, je ešte dlhá cesta. Čo vás k tomuto kroku priviedlo?
  
Najskôr bolo mojím snom zamestnať sa v nejakom významnejšom vinárstve u nás alebo v zahraničí. Tri roky som študoval vysokej škole v Ledniciach, čo mi dalo veľmi veľa – a nemyslím len množstvo kamarátov, ktorí dnes majú vinárstva, ale aj veľa vedomostí, ktoré som tam nadobudol. Pracoval som v pivnici spoločnosti Mrva a Stanko. Tam som pochopil, že až také veľké vinárstvo by som zasa nechcel. Postupne vo mne dozrelo rozhodnutie byť menším vinárom.

l Čo to znamená menšie vinárstvo?
  
Pre mňa to znamená, aby som vína mohol robiť voľne. Teda tak, ako chcem ja. Aby som nebol v strese kvôli nákladom, aby som nebol pod tlakom, že vína musím za každú cenu predať. Pretože tak sa vína aj vinárstva stávajú uniformnými, do popredia sa dostáva predajnosť.

l Ale takisto musíte víno predávať, predsa vás to živí.
  
Stačí mi, keď sa mi vykryjú náklady a cítim sa spokojný. Je to bližšie môjmu srdcu, než veľká fabrika.

l Koľko vína vyrobíte za sezónu?
  
Asi desaťtisíc fliaš.

l To nie je málo.
  
Nie je to málo, ale väčšie firmy robia od tristotisíc do milióna fliaš. Popri tom sme mikrovinárstvo. Už zber hrozna je napríklad celkom odlišný. Vo veľkom vinárstve sa dáva do veľkých kontajnerov, kde sa prepravuje. Ja sa snažím, aby boli zber a preprava čo najšetrnejšie, aby sa hrozno v kadiach nestláčalo, aby prišlo do pivnice v čo najlepšom stave. V malom množstve sa dá s hroznom pracovať s láskou. To je najdôležitejšia filozofia.

l Zúčastnili ste sa na podujatí Chute Malých Karpát, ktoré bolo zamerané na vinárov, ktorí v našej oblasti pestujú hrozno, teda vyrábajú vína späté s týmto regiónom. Kde leží vaša vinica?
  
V Pezinku. Je to lokalita Stará hora nad rybníkom a potom Grefty a Greftičky medzi Pezinkom a Pinelovou nemocnicou. Dokopy máme asi hektár a pol vinohradu. Pre mňa je to tak akurát, najmä ak sa venujem aj iným veciam. Donedávna som bol profesionálnym hasičom, takže som mal aj iné zamestnanie.

l Je možné dnes robiť vína takto podomácky, v malom? Nepotrebujete na to moderné technológie?
  
Samozrejme, moderné technológie sú obrovské plus, ale vždy ide aj o schopnosti a prístup samotného vinára. Máme aj skupinu naturálnych vinárov, ktorí sa snažia robiť víno bez zásahov moderných technológií a chémie. Snažím sa využívať techniku, používam moderný hydrolis, riadené kvasenie, teda mušt počas kvasenia chladím a regulujem teplotu cez počítač, snažím sa, aby víno malo nejaký charakter a kvalitu. Ale tiež aby bolo prírodné. Vo vinohrade používam čo najmenej postrekov. Takisto v pivnici – okrem síry, ktorá sa používa pri reduktívnych vínach alebo bentonitu, čo je ílovitá zemina – nič iné pri úpravách nepridávam. Ale je to samozrejme moja cesta, nespochybňujem metódy, ktoré používajú iní. Vedomosti sú isto dôležité, ale veľa vám dá aj prax. A najhoršie je, že počas roka máte len jednu šancu. A ak niečo pokazíte, čakáte celý rok na to, aby ste dostali ďalšiu možnosť.

l A stalo sa vám, že ste niečo pokazili?
  
Myslím, že niet vinára, ktorý by niekedy niečo nepokazil.

l Aké odrody pestujete a vyrábate?
  
Rizling rýnsky, Veltlín zelený, Chardonnay, Svätovavrinecké, v malom množstve Peseckú leánku a Irsai Oliver. A ešte pár koreňov Dornfelderu.

l Ste známym účastníkom a spoluorganizátorom akcií ako Víno pod hviezdami alebo Chute Malých Karpát. Čo vás k nim priviedlo?
  
Otvoril som v Pezinku malú vináreň U vínnej mušky. Keďže mám malé vinárstvo, snažím sa tu predávať vína malých lokálnych vinárov, ktorí nemajú vždy možnosť sa sami prezentovať. Na začiatku sa objavili hlasy, že nemáme šancu prežiť, ak nebudeme predávať mainstream. Ale prežili sme a žijeme dodnes. Akurát cez letné obdobie sme mali problém, že podnik nemá žiadnu terasu a ľudia sú predsa len naučení konzumovať víno vonku. S Tomášom Čavojským, ktorý má v Pezinku rodinné vinárstvo, sme vytvorili Malé vínne uličky. Od jari do jesene sme postavili stánky a boli sme šťastní, keď nám prvý raz prišlo päťdesiat ľudí. Dnes už nám na tieto podujatia chodí viac než dvesto účastníkov. Teraz, 16. decembra, chystáme takúto akciu na pôde Malokarpatského múzea. Zvykneme pozývať aj hudobníkov z rôznych žánrov, ktoré sa k vínu hodia. Chcel som však, aby ľudia chodili aj do viníc, aby videli a zažili priamo prostredie, kde sa víno robí. Tento rok sme preto urobili dva razy Piknik vo vinohradoch.

l Aké to bolo podujatie?
  
Usporiadali sme ho v našich viniciach. Bol tam program pre deti, Divadlo Piki, džezový koncert, detský kútik, rodičia si mohli oddýchnuť a vypiť si vínko. Snažili sme sa, aby prišli lokálni farmári, priniesli med, koláče a aby si to ľudia užili. Takisto sme v posledný júlový víkend robili Víno na mlyne – teda akciu v Schaubmarovom mlyne, čo je krásny priestor.

l Ako ste sa dostali k hviezdam?
  
Milujem lokáciu, kde sa koná Víno a levanduľa. A mám rád hviezdy. Už minulý rok, keď sme pozorovali hviezdy, hovoril som si, že by bolo dobré spojiť to s vínom. Prvotná myšlienka bola vytvoriť udalosť na sociálnej sieti. Poslal som to známym ako nápad, že si otvoríme víno, zapálime oheň, budeme si opekať a pozerať na hviezdy. Odrazu sa z toho stal virál, status mal 300 zdieľaní, oslovili sme asi 7 000 ľudí nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech alebo Maďarska či Poľska... A to bez reklamy, bez akýchkoľvek nákladov, možno sme vynaložili asi tak desať eur. Nakoniec na prvý ročník prišlo dvetisíc hostí. Zapôsobilo spojenie romantiky, vína a padajúcich hviezd, keďže sme noc zorganizovali v auguste, keď padajú meteory z meteorického roja Perzeidy. Človek sedí na deke, popíja dobré víno a pozerá sa na nočnú oblohu... A to všetko v peknom prostredí Malých Karpát. O to sa celý čas snažím. Aby ľudia verili Karpatom, že tu
máme krásne miesta, že sú blízko a že sa tu dá zažiť niečo zaujímavé a podporiť tak miestnych ľudí, ktorí sa svoju prácu – teda aj víno – snažia robiť dobre.

l Aký cieľ by ste radi dosiahli?
  
Stále sa učím, stále mám čo zlepšovať a na čom pracovať, aby moje vína boli lepšie. A som veľký lokálpatriot. Mám rád Pezinok, Malé Karpaty... A chcem prispievať k propagácii tohto regiónu. Aby ľudia videli, že je tu fajn, že je tu čo vidieť a čo zažiť. Európa je otvorená, môžu sem chodiť ľudia z cudziny. A som rád, keď vidím, že sa im páči krajina a chutí im víno. Na tom by som chcel pracovať. Úžasne vedia svoj región predávať – v dobrom zmysle slova – Moraváci. Stavajú na tradíciách, ponúkajú víno v krojoch a cítite, že by sa rozdali. Táto otvorenosť nám trochu chýba, ale verím, že sa nám takáto cesta otvára napríklad aj vďaka Chutiam Malých Karpát. Nakoniec pointou je nielen samotné víno, ale spájanie ľudí, ktorí žijú v tomto kraji. Aby sa vytvorila komunita, ktorá funguje – vinári, umelci, hudobníci, nadšenci... Aby víno ľudí spájalo.

l Myslíte si, že vaše deti po vás preberú rodinný podnik?
  
Mám ešte len dvojročného syna. Bol by som rád, keby sa raz venoval vínu, ale ešte radšej budem, keď bude robiť to, čo ho baví. Lebo keď človek robí to, čo ho baví, len vtedy môže byť úspešný.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: