Polstoročie s Pezinčanom

November 2017 / Prečítané 363 krát

Titulný list prvého čísla (1966)   Pozorný čitateľ si na titulnej strane Pezinčana mohol všimnúť, že jeho obľúbené noviny už oslávili päťdesiatku. Presnejšie, píšu si už „50. ročník“, hoci s počítaním jednotlivých rokov je to o čosi zložitejšie.
   Prvé číslo Pezinčana vyšlo už v máji roku 1966. Odvtedy uplynulo už 51 rokov, no v 90. rokoch došlo k viac ako ročnému výpadku, keď Pezinčan vôbec nevychádzal a nahradila ho Pezinská verejnosť.
   Drobné výpadky, resp. zmeny v periodicite sa objavili i v počiatkoch vydávania, kedy Pezinčan vydával vtedajší Dom osvety a nebol distribuovaný do pezinských domácností ako dnes.
Faktom však je, že Pezinčan je tu s nami už jedno polstoročie. Rastie a mení sa spolu s nami a s naším mestom, no po celý čas prináša čo najvernejší obraz o ňom aj o jeho obyvateľoch.
   Naše mestské noviny vznikli za pôsobenia Zlatici Hrnčírovej v Dome osvety (MDKV). Prvé číslo Pezinčana vyšlo vo formáte A4 a malo 6 cyklostylovaných strán. Na prvej strane bol okrem hlavičky príhovor k čitateľom a ako bolo v tej dobe zvykom, články sa venovali histórii 1. mája, činnosti Okresného domu pionierov a mládeže, činnosti TJ Lokomotíva, turistike. Časopis obsahoval aj kresby so športovou tematikou.
   Neskôr sa menil formát, periodicita vydávania, kvalita tlače, náklad, obsah i grafická úroveň časopisu.
   V sedemdesiatych rokoch sa o to zaslúžil Miroslav Stojkovič, ktorý pôsobil v Pezinčanovi desať rokov. V roku 1977 nastúpil do Pezinčana aj súčasný primátor Oliver Solga, ktorý spolupracuje s redakciou štyridsať rokov. V roku 1979 začal Pezinčan vychádzať tlačenou formou (ofset) opäť vo formáte A4 v zvýšenom náklade 3000 výtlačkov.
   Samozrejme sa vyskytli aj problémy s nedostatkom financií, ktoré sa napokon podarilo preklenúť, a tak sa Pezinčan mohol pýšiť prvenstvom v okrese medzi novinami v tlačenej forme a získal aj celoslovenské ocenenie v Trenčíne.
Pezinčan (1977)   Bolo to obdobie, kedy noviny vykročili správnym smerom čo sa týka profesionálneho prístupu, spracovania a technológie tlače. Už v tomto období a aj neskôr, za pôsobenia Dariny Demkovej a Milana Oravca, sa na grafickej úprave podieľal Oliver Solga, ktorý bol istý čas aj šéfredaktorom, presnejšie v rokoch 1991-1998 medzi prvým a druhým pôsobením šéfredaktora Milana Oravca.
   Bolo to dôležité obdobie, ktoré by sa dalo nazvať časom zmien týkajúcich sa spracovania materiálov a technológietlače.
   Spočiatku sa ako ilustrácie využívali perovky kreslené na kovolist neskôr sa dala použiť fotografia (fotilo sa samozrejme ešte na film), písalo sa na strojoch a významnú úlohu na konci zohral sadzač v tlačiarni, ktorý noviny celé vyskladal. Rátanie znakov, riadkov a rozmerov obrázkov neprispievalo k celkovému komfortu práce. Dať do novín aktuálnu informáciu bola stresová záležitosť.
   Kresby vystriedala fotografia, úspechom bolo aj pridanie sólo farby čo noviny vizuálne oživilo, aby napokon prišla plnofarebná tlač. Milan Oravec si prešiel celým týmto obdobím, keď z písacieho stroja plynule prešiel na počítač a využil tak možnosti, ktoré sa núkali. Za súčasný formát (tabloid) Pezinčana a štruktúru usporiadania článkov vďačíme od roku 2012 práve jemu.
Pezinčan z novembra 1991 – noviny začali vychádzať po dlhšej pauze už ako mesačník   Dnes mesačník Pezinčan vychádza spravidla na 12 stranách v náklade 10 400 kusov. Na výrobu čísla stačí jeden bežný počítač, fotoaparát, skener a cenovo výhodný softvér. Autorsky sa na článkoch podieľajú vedenie a pracovníci mesta Pezinok (zväčša na prvých troch stranách), redakcia (rozhovory, články, úprava článkov), školy, organizácie, spolky a hlavne Pezinčania, pretože časopis je tu pre nich – a verme, že bude aj minimálne ďalších päťdesiat rokov.

 

(pb)