V župách sa rozhoduje o dôležitých veciach a veľkých peniazoch

Október 2017 / Prečítané 23 krát

   Voľby do samospráv vyšších územných celkov majú už tradične nízku účasť. Tento raz však bude obzvlášť dôležité ísť k volebným urnám a využiť svoje volebné právo. A nielen preto, že svojich zástupcov v krajoch volíme výnimočne na päť rokov. O argumentoch a dôvodoch, prečo ísť 4. novembra voliť, hovorí René Bílik, doterajší krajský poslanec a dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity.

l Prečo ste sa rozhodli už viac nekandidovať?
   Rozhodnutie, že nebudem kandidovať, som avizoval dávnejšie, asi pred trištvrte rokom. Vychádzalo z toho, že som do komunálnej politiky vstupoval už v roku 1994. Pod komunálnou politikou pritom myslím mestské zastupiteľstvo, aj krajské. Po takmer štvrťstoročí sa mi zdá slušné povedať sebe aj ostatným, že to, čo som chcel urobiť, je za mnou. Navyše sa mi poslanecké povinnosti v ostatnom čase dosť krížili s mojím zamestnaním a s mojimi povinnosťami na fakulte. Vytvoril som teda radšej priestor pre niekoho, o kom si myslím, že by v mojej práci mohol pokračovať. Preto som požiadal Občiansku konzervatívnu stranu, za ktorú som doteraz kandidoval, aby miesto, ktoré jej na základe koaličných dohôd pripadlo v Pezinku, ponúkla JUDr. Romanovi Mácsovi. Verím, že spolu s O. Solgom tvoria dvojicu, v ktorej sa snúbi skúsenosť, slušnosť a pracovitosť.

l Keby ste ako komunálny politik mali urobiť akýsi odpočet toho, čo sa vám podarilo, čo by ste voličom povedali?
  
Práca v zastupiteľstve VÚC bola veľmi zaujímavá. Najmä v Bratislavskom kraji platí, že je tu človek v dotyku s iným typom politickej práce než povedzme v meste. Pracuje sa tam dosť tvrdo v komisiách a v špecializovaných orgánoch, ktoré prerokujú každý materiál, čo ide do zastupiteľstva a vydajú k nemu stanovisko. Konkrétne ma zaujímala najmä práca v oblasti školstva, ktorá má v Bratislave svoje špecifiká – najmä vo vzťahu ku gymnáziám a menovite k osemročným gymnáziám. Na rozdiel od ostatných krajov sa totiž najmä Bratislavy týkala doteraz platná výnimka umožňujúca, aby osemročné gymnáziá mohli fungovať v súčasnom rozsahu. Špecifikom bola aj situácia v oblasti odborného školstva. Za celé funkčné obdobie sme nezrušili ani jednu strednú školu, zatiaľ čo v Trenčianskom kraji zrušili štyri a v Žilinskom tri školy. U nás sme išli inou cestou. Bola ňou efektivizácia siete stredných škôl tak, že pokiaľ sa dalo, volili sme umiestnenie dvoch škôl do jednej budovy. Kľúčovými výdavkami, ktoré zriaďovateľ má, sú totiž výdavky na budovy a na infraštruktúru. To sa stalo aj v Pezinku a myslím si, že to bolo dobré riešenie.

l O akú školu konkrétne ide?
  
Práve dnes som bol na Rade školy v Obchodnej akadémii, v budove, kde sídli aj Stredná odborná škola presťahovaná z Komenského ulice a ich vzťah je bezproblémový. Urobili sme tento krok napriek tomu, že Stredná odborná škola bola počtom žiakov zrelá na vyňatie zo siete škôl, keďže ju navštevuje veľmi málo študentov. Riadili sme sa princípom, ktorý vychádza zo skúseností: ak raz školu vyjmeme zo siete, dostať ju naspäť je veľmi ťažké. Takže sa snažíme udržať vzdelávaciu ponuku s tým, že sa raz možno situácia zmení a takáto škola bude pokračovať opäť vo väčšom rozsahu. Ak sa teda po Pezinku trúsia reči, že sme likvidovali školy, nie je to pravda. Iba sme jednu zo škôl zachránili pred zrušením tým, že sme ju presťahovali.

l Aká bola vaša pozícia v krajskom zastupiteľstve, kde prevládajú kolegovia zo samotného hlavného mesta?
  
Tým, že je Bratislava hlavným mestom a mnohí poslanci sú poslancami samosprávneho kraja, mesta a dokonca aj mestských častí, sa tam naozaj často krížili krajské záujmy s mestskými. Každý, kto do tohto zastupiteľstva vstúpi z okolia Bratislavy, musí rátať s tým, že pre svoj región bude musieť takmer všetko tvrdo vybojovať v množstve stretnutí a rokovaní. Bratislavské záujmy sú natoľko silné, že sa usilujú prekryť „vidiecke“ okresy Pezinok, Malacky a Senec. Túto skúsenosť majú aj ostatní kolegovia z týchto okresov. Premietla sa napríklad do snahy znížiť tesne pred voľbami počet poslancov za Pezinok. Trvalo nám s primátorom Oliverom Solgom takmer mesiac, než sme ostatných presvedčili, že potrebujeme, aby sa pre Pezinok ako okresné mesto zachovali dva mandáty. Podarilo sa a Pezinok bude mať aj naďalej v krajskom parlamente dvoch zástupcov.

l Čo ako bývalý kolega – a aj volič – budete od týchto zástupcov očakávať?
   
Verím, že sa budú snažiť, aby sa zachovala doterajšia vzdelávacia ponuka u nás i v Modre. A pokiaľ ide o ostatné problémy, najmä s dopravou, že budú dbať o to, aby sa dokončili práce, ktorú sú začaté, teda práce na obchvate Pezinka a na zlepšení ciest v kraji. Priamo v meste máme zariadenia sociálnych služieb, ktoré patria Bratislavskému samosprávnemu kraju, a o tie sa tiež treba starať. Zaujíma ma to, a aj preto som sa staral, aby môj odchod kompenzovali kandidáti, ktorí ma na pravicovej kandidátke môžu zastúpiť.

l Bude ďalej pokračovať projekt Bratislavskej integrovanej dopravy?
  
Som presvedčený, že projekt musí pokračovať ďalej, pretože predstavuje efektívny a moderný spôsob, ako majú byť jednotlivé druhy dopravy poprepájané.

l Čo bude ďalej s osemročnými gymnáziami?
  
V tomto školskom roku sa končí výnimka, ktorá nám umožňovala mať vyšší počet tried osemročných gymnázií. Overili sme si s primátorom Solgom, že odbor školstva nášho samosprávneho kraja je pripravený sa odvolať, keby došlo k nejakým redukciám. Znovu je tu teda argument, pre ktorý je dobre vedieť, či náš zástupca v samosprávnom kraji bude kompetentný, dobre zorientovaný a či sa bude starať o verejné veci, alebo tam chce len príjemne stráviť v tomto prípade až päť rokov – keďže volebné obdobie bude výnimočne o rok dlhšie.

l Široké spektrum strán, ktoré sa v Bratislavskom kraji dali dokopy, je z pohľadu vysokej politiky už takmer raritou...
  
Nám sa široká platforma v súčasnom zastupiteľstve veľmi osvedčila. Nemali sme síce oficiálne deklarovanú opozíciu, keďže víťazstvo pravicovej koalície bolo pred štyrmi rokmi veľmi masívne a len jeden kolega bol zo strany Smer a niekoľko poslancov bolo nezávislých. Napriek tomu sa o podstatnej časti programových bodov hlasovalo takmer jednomyseľne alebo širokým konsenzom. Väčšina teda nijakým spôsobom nezneužívala svoju pozíciu. Bola to aj zásluha župana Freša, ktorý sa snažil dosiahnuť konsenzus a rokoval vždy až do poslednej chvíle pred zasadnutím zastupiteľstva o podpore pre jednotlivé body programu. Za toto pôsobenie by som mu dal ako pravidelný účastník týchto rokovaní vysokú známku, pretože sa naozaj usiloval vyhýbať konfliktom. Napätia sú vždy, ale vždy sme ich zvládli na kultúrnej úrovni.

l Pozornosť sa na vyššie územné celky a na voľby do ich orgánov sústredila potom, ako sa banskobystrickým županom stal Marian Kotleba. A župné voľby sa pre jeho stranu stali vstupenkou do parlamentu. Ale odmietnutie extrémizmu asi nie je jediný dôvod, prečo sa treba na voľbách zúčastniť...
  
Aj keď u nás, v našom kraji, nástup extrémistických síl zatiaľ vo veľkom nehrozí, treba ísť voliť. Už len preto, že z toho, čo som hovoril doteraz, je jasné, že VÚC majú veľké kompetencie v oblasti stredného školstva, sociálnych vecí či dopravy. Pokiaľ ide o školstvo, nejde len o rušenie či zakladanie škôl. Krajské samosprávy rozhodujú aj o tom, koľko tried sa na ktorej škole bude otvárať, a to aj pri školách, kde je iný zriaďovateľ, než je kraj – teda cirkevných alebo súkromných. VÚC určuje výšku rozmanitých poplatkov v školských zariadeniach na krajskej úrovni. Rozhoduje o množstve vecí v oblasti zdravotníctva, hoci Bratislavský kraj je trochu v špecifickej situácii, že nemá svoje vlastné zariadenia, je tu iba malacká nemocnica ako súkromná firma v prenajatých priestoroch kraja. Je tu oblasť sociálnych vecí, domovy a penzióny pre dôchodcov, špeciálne sociálne zariadenia... A samozrejme cesty II. triedy a ich kvalita. Všetky tieto oblasti si zaslúžia, aby im občania venovali pozornosť a aby si zvolili zástupcov, ktorí ich budú aktívne zastupovať. Z uvedeného je, myslím si, tiež jasné, že sa tu rozhoduje o veľkej sume verejných peňazí. Som presvedčený, že je dobre vedieť, ako sa používajú.

l Bohužiaľ, práve nízky voličský záujem otvára dvere extrému. A tiež rôznym „bočným“ záujmom v politike. Súhlasíte?
   Ide o nízky voličský záujem, ale možno aj nedoceňovanie vážnosti vecí, o ktorých sa v župe rozhoduje. Akoby si ľudia nie vždy uvedomovali, že sa tam rozhoduje o „ich“ veciach: o ich deťoch v školách, o nich ako o senioroch a službách pre nich, o cestách a ich kvalite, o verejnej doprave. A, pravdaže, o veľkých peniazoch, s ktorými má VÚC efektívne hospodáriť. To, čo sa v Banskobystrickom kraji dialo vo vzťahu ku školám, divadlám, čo sa dialo na samotnom úrade kraja, to by malo ľudí mobilizovať a varovať – áno, takto to môže skončiť, ak nebudete dostatočne pozorní a nebudete premýšľať o tom, čo urobiť v deň volieb. Je pre mňa šokujúce, že sa môže verejný činiteľ postaviť uprostred divadelného predstavenia a povedať: Tak končíme, lebo mne sa nepáči, čo vy na javisku hovoríte. A takíto ľudia minimálne v Banskobystrickom kraji dnes rozhodujú! To je desivé! Práve to by malo ľudí mobilizovať. Navyše sa dá na krajskej úrovní v malom odskúšať, čo spôsobuje nedostatok voličskej zodpovednosti vo vysokej politike...

 

(kam)


Ohodnoťte článok: