Sto rokov od smrti vojenského pilota z Cajle

August 2017 / Prečítané 45 krát

Ľudovít Dait na rakúsko-uhorskej legitimácii vojnového letca. FOTO: archív Mestského múzea v Pezinku.   Presne pred sto rokmi, 30. augusta 1917, zahynul rodák z Cajle a mladý muž s nevšedným príbehom – poľný pilot šikovateľ Ľudovít Dait. Počas prvej svetovej vojny slúžil v rakúsko-uhorskom letectve, pričom, ako dokazujú archívne pramene, bol vskutku nebojácnym letcom. Meno Ľudovíta Daita v súčasnosti nájdeme na pamätníku obetiam prvej svetovej vojny pri pezinskom farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie.
   Ľudovít Dait sa narodil na Cajle 2. januára 1894, jeho otec Ján pochádzal taktiež z Cajle a pracoval ako stolár, matka Rozália, rodená Burianová, bola zo Šenkvíc. Manželia Daitovci, vyznaním rímski katolíci, mali najmenej štyri deti – okrem Ľudovíta staršie dcéry Annu, Johanu a mladšieho Karola. Aj budúci letec išiel v otcových stopách a vyučil sa remeslu stolára.
   V rakúsko-uhorskom letectve slúžili mladí muži zo všetkých častí habsburskej ríše, rodáci z územia dnešného Slovenska však medzi nimi tvorili iba nepatrnú menšinu. O to viac je zaujímavé, že jedným z nich bol práve náš rodák Ľudovít Dait. Neraz sa stávalo, že mladíci s technickým vzdelaním či vyučení remeselníci si po určitom čase strávenom na fronte podávali žiadosti o prijatie k letectvu, v čom im nadriadení často vyhoveli. Manuálna zručnosť a technické vnímanie sa totiž aviatikom pri obsluhe lietadiel hodili. A to bol zrejme i Daitov prípad.
Ľudovít Dait získal 8. mája 1916 po absolvovaní výcviku uhorský pilotný preukaz s poradovým číslom 76. Frontovú službu si cajlanský rodák plnil pri leteckej jednotke Fliegerkom-pagnie 9, skrátene Flik 9, umiestnenej na poľných letiskách v Haliči. Piloti a leteckí pozorovatelia Fliku 9 mali za úlohu najmä pozorovacie misie nad frontovou líniou a územím držaným pod kontrolou nepriateľskej armády cárskeho Ruska, ako aj následné odovzdávanie cenných informácií vlastným pozemným jednotkám, prípadne navádzanie delostreleckej paľby. Službu im často strpčovali zlé poveternostné podmienky – dážď, snehové víchrice či nízke teploty. Lietanie bolo nanajvýš náročné, letci spred sto rokov používali zraniteľné, často poruchové, z nášho ponímania pomalé dvojplošníky z dreva, plátna a výstužných drôtov.
   Ľudovít Dait patril k platným členom leteckej jednotky, ako dokazuje i správa jeho veliteľa kapitána Franza Rabitscha z júla 1917.
   „Desiatnik Dait si počas doterajších letov nad nepriateľským územím počínal veľmi zručne. 27. júla mal nad nepriateľským územím poruchu motora (zlomenie ojničného ložiska). Desiatnik Dait pokojne preletel front a za vlastnými líniami pristál na obilnom poli, jeho stroj neutrpel ani najmenšie poškodenie.“
   Pri operačných letoch počas prvej svetovej vojny išlo často o život. Napr. Dait 5. októbra 1916 pilotoval dvojmiestny stroj typu Oeffag C.I, na mieste pozorovateľa sedel ostrieľaný dôstojník letectva Viedenčan poručík v zálohe Paul Mayer. Rakúsko-uhorských letcov napadli nad obcou Potutory (dnešná Ukrajina) dve ruské lietadlá Voisin, pričom pilot narodený v Cajle až po tvrdom leteckom boji a obojstrannej paľbe z guľometov dokázal s rozstrieľaným strojom núdzovo pristáť na domovskom letisku. Dait a Mayer vyviazli z boja nezranení.
   Žiaľ, Dait prvú svetovú vojnu napokon neprežil. Nezahynul v boji, ale 30. augusta 1917 pri leteckej nehode. V predposledné vojnové leto totiž pôsobil mladý muž spod Malých Karpát pri školiacom útvare Flek 1 umiestnenom v Novom Sade zrejme ako inštruktor. Mal na konte viaceré vyznamenania ako Karolov vojenský kríž, Striebornú medailu za statočnosť II. triedy či Striebornú medailu za statočnosť I. triedy. Poľný pilot šikovateľ Ľudovít Dait mal pohreb 1. septembra 1917 na rímskokatolíckom cintoríne v Novom Sade.

Juraj Červenka – autor je vyštudovaný historik, dlhodobo sa venuje téme rakúsko-uhorského letectva.

 


Ohodnoťte článok: