IN VINO VERITAS – poobhliadnutie za úspechom našich vín

Júl 2017 / Prečítané 50 krát

   Z jari nás potešila správa, že na najprestížnejšej súťaži vín Vinalies Internationales Paris sa výrazne presadili aj vína zo slovenských svahov. Naši vinári si doviezli z francúzskej metropoly 11 zlatých, 37 strieborných medailí a k tomu celú kopu ocenení. Teraz, keď už pomaly začíname pomýšľať na nové vinobranie, si pripomeňme okolnosti, ktoré napomohli tomuto úspechu. Najmä, keď si uvedomíme, že zo všetkých tých slovenských 11. najlesklejších, sa k nám do okresu prikotúľalo päť, teda skoro polovica. Tu už okrem hrdosti sa prehlbuje aj túžba po poznaní. Pezinčania sa predsa o víno vždy zaujímali... Najskôr však ešte názor našich na slovo vzatých odborníkov, na tohtoročné jarné mrazy a mrazíky, ale aj následné sucho. Podľa nich sa opäť preukázalo, že to prechodné podchladenie sa dotklo skôr dolín, ako svahov a sucho neovplyvnilo stav viniča, keďže ten má korene hlboko v zemi. Suma sumárum, možno očakávať dobrú úrodu. A teraz si už naozaj predstavme tých našich malokarpatských laureátov z Paríža, ich odpoveďami na dve otázky. Po prvé – v čom vidia základ svojho úspechu a po druhé – ako ďalej? čo chcú ešte zlepšiť.
   Dve zlaté medaily za Rizling vlašský 2016 a červené Zweigeltrebe 2O15 pre Mavín Vinosady. MARTIN POMFY: Som veľmi rád, že sa nám na medzinárodných súťažiach už trvalo dobre darí. Dokonca aj v kategórii červených vín, ktorá bola donedávna doménou južných, teplejších západných krajín. Malé hrdé Slovensko vysiela do sveta veľké hrdé signály... Priznám sa, že ja som posielal vína do súťaží kvôli tomu, aby som sa zviditeľnil. Dnes chcem predstaviť svetu našu krásnu Malokarpatskú oblasť a vlastne celé Slovensko ako také. Krásne... Bude to vínom dopestovaným v našich najoptimálnejších lokalitách. Toto víťazné je napríklad z nášho juhu. Veľmi ma teší, že Slovensko v takom strašnom neľútostnom boji drží krok so svetovými veľmocami, ktoré celým radom generácií už majú predbudované chodníčky k sláve, či už v oblasti obsadenia trhov, uplatňovania najnovších technologických riešení, alebo komplexne v marketingu.
   Zarmucuje ma však, že na Slovensku sa čím ďalej, tým menej ľudí venuje pestovaniu hrozna. Vychádzajú z premisy, že vypestované je drahšie ako kúpené a ešte lacnejšie je dovezené... Príčiny? Je tu drahá pôda, ľuďom sa nechce pracovať a legislatíva tiež nie je prajná. Pritom zvrátenie tohto stavu môže priniesť osoh pre celý región, celú krajinu. Ďalej považujem za potrebné a dôležité zmeniť chápanie vína ako produktu. Pre jeho výnimočnosť v každej jednej fľaši, v každom osobitom prostredí, aby spotrebitelia neprichádzali žiadať a teda aj konzumovať iba zlaté medaily, ale kvalitné vínko... Aby v ňom nachádzali potešenie... Prečo? Lebo ho vie plnohodnotne poskytnúť...
   Zlatá medaila za Rizling rýnsky pre Vinkor Vinosady. JURAJ VRŠEK: Sústredili sme sa na klasiku. Hrozno bolo z nášho štyridsaťročného bridlicového vinohradu, teda z hlboko zapustených koreňov s bohatým prísunom minerálov na podporu výraznej chuti. Ku každému vínu pristupujeme osobitne. Konkrétne v tomto prípade išlo o neskorý zber, ktorý nám priniesol vysokú, takmer dvadsaťdvapercentnú cukornatosť. Precíznou prebierkou sme sa sústredili na výber toho najkrajšieho hrozna. Pri spracovaní sa snažíme o takzvaný svieži, ovocný štýl, tentoraz to bola príchuť broskyne.
   Mušt bol ošetrovaný, chladený a celý kvasný proces trval dvanásť dní. S touto značkou sme už dosiahli úspech v Bruseli, ale aj na ďalších miestach.
   V budúcnosti chceme približne o dva hektáre rozšíriť vlastné vinohrady, zamýšľame sa nad zmodernizovaním odrodovej skladby, pripravujeme skvalitnenie výrobných priestorov vrátane pivnice. Chceme sa aj naďalej aktívne podieľať na propagácii vinnej kultúry na Slovensku.
   Zlatá medaila za Cabernet Sauvignon rosé pre Vins Vinosady. RICHARD TÓTH: V našom prípade bola na začiatku špičková surovina, za ktorú vďačíme našim priateľom dodávateľom. Pripomeniem, že od roku 2008, odkedy sa profesionálne venujem výrobe tohto ušľachtilého moku, som sa nestretol s takýmto ružovým vínom. Vyznačuje sa krásnou, príjemnou, elegantnou chuťou, úžasnou intenzívnou vôňou, v ktorej sa okrem obvyklých odtieňov jahody a maliny objavuje aj odtieň prezretej hrušky, dokonca aj egreša, čo ešte umocňuje svieža kyselinka. Hrozno je z južného Slovenska a už od začiatku sme tušili, že je predurčené na takýto úspech... Následne v pivnici sme postupovali veľmi rýchlo v chladenom prostredí, aby sme zabránili prípadnej oxidácii. V tejto jemnocitnej práci nás motivujú pokora a vášeň...
My, napriek tomu, že Paríž nebol
naším jediným prajným súťažným mestom, máme ďalšie, nové plány. Po starostlivom vybudovaní moderného výrobného prostredia sa mienime sústrediť na získanie vlastných vinohradov. Rovnako sa chceme zamerať na tvorbu nových, moderných vín, lebo dnes možno konštatovať, že Slovensko je už preplnené klasikou. Chceme sa odlíšiť zavedením vín s novými chuťami i vôňami. Veľa roboty stojí pred nami aj v oblasti vinárskeho marketingu...
   Zlatá medaila za Chardonnay pre JURAJA ZÁPRAŽNÉHO Vinosady: Naša surovina, kvalitné hrozno, pochádza od našich kamarátov z Jasovej pri Nových Zámkoch. Dlhodobo dobre spolupracujeme. Okrem pozorného výberu hrozna sa treba zamerať aj na využitie progresívnych technológií pri jeho spracovaní. Napríklad jemným nakvášaním hrozna, zachladeným vo vinifikátoroch, aby sme trochu spomalili proces kvasenia, čím nám ostanú vo víne aj vzácne ovocné látky a príchute. Kvasný proces je najdôležitejší v celom postupe. Treba ho kontrolovať ráno, na obed i večer. Táto práca musí človeka baviť, aby sa jej mohol oddať naplno. Verte, že z toho istého hrozna urobia dvaja vinári dve rozdielne vína, lebo v každom vinárskom konaní je celá mozaika postupov.
   Vinohrady by mali byť viac chránené, aby sa nestávalo, keď chceme prikúpiť čo len pár árov ladom ležiacej parcely, povie nám majiteľ, že nepredá, lebo očakáva, kedy sa pozemky prehodnotia na stavebné. Chceme podporiť osvetu, aby sa prehĺbil cit pre dobré víno.
   Podnetné názory vinárov sme tlmočili zodpovedným funkcionárom na Obecnom úrade vo Vinosadoch a na Mestskom úrade v Pezinku. Do problematiky boli zasvätení. Vedeli, čo bolo a čo by malo byť. MILAN LEMPOCHNER, starosta obce: Aj pri tejto príležitosti gratulujem víťazom z Paríža... Sme si vedomí toho, že tu, v podkarpatskom prostredí sa môžeme najlepšie prezentovať práve výsledkami našej vinárskej činnosti. Preto už pred štyrmi rokmi sme aj my podpísali celoregiónové Memorandum za záchranu viníc. V našej obci sme následne aj v územných plánoch vylúčili ich záber na stavebnú činnosť. Budeme to dôsledne dodržiavať.
   OLIVER SOLGA, primátor mesta:
   V prvom rade chcem povedať, že ma veľmi teší každé zahraničné ocenenie. Je príjemné, keď si už pomaly zvykáme na skutočnosť, že napriek tomu, že bola u nás na štyridsať rokov prerušená kontinuita výroby veľmi kvalitných vín, dnes opäť víťazia aj vína z nášho regiónu. Druhým fenoménom je, že vinohrady sa tu u nás už opäť vysádzajú... Najmä keď si uvedomíme, že začiatkom deväťdesiatych rokov tu bola tendencia – nechať vinohrady dožiť a následne tieto pozemky zmeniť na stavebné, ako to dnes vidíme v Bratislave i Rači. V Pezinku sa to na základe našich územných plánov chvalabohu nestalo. Napriek tomu, že lákadlo peňazí bolo obrovské. Najdôležitejšie je, že si naši vinári dokázali natoľko akumulovať finančné prostriedky, že dnes už začínajú hospodáriť na svojom ...
   Toto je pohľad z jednej strany. Z tej druhej, z Európy a zo sveta nám sprostredkuje naša medzinárodne uznávaná enologička, naša tlmočníčka vo vinárskych kruhoch, členka hodnotiacich komisií. EDITA ĎURČOVÁ hovorí: Myslím, že my na Slovensku máme niekedy celkom zbytočne tendenciu sebabičovania a nedôvery vo vlastné schopnosti. A to platí aj pre víno. Je pre mňa nepochopiteľné, ak sa snažíme neustále spochybňovať význam medzinárodných ocenení, ktoré si prinášajú naši vinári z prestížnych súťaží či výstav. Podľa môjho názoru, je to jednoznačne pozitívne zviditeľnenie Slovenska prostredníctvom kvality vín, ktorá je porovnateľná so svetovými štandardmi. Už len fakt, že na týchto fórach hodnotia renomovaní odborníci, uznávané vinárske kapacity, vyvracia akékoľvek pochybnosti o význame získaných ocenení. Najmä ak si uvedomíme, že vína sa hodnotia celkom anonymne, to znamená, že nikto z členov jury nepozná ich pôvod a nie je tak ovplyvnený žiadnymi predsudkami alebo očakávaniami – či už pozitívne alebo negatívne. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že v Paríži, Madride, Štrasburgu, Québecu, Cannes čí v Sierre sa hodnoteniu vína v komisiách venuje maximálna pozornosť a okrem bodového hodnotenia a prideľovania medailí je neoddeliteľnou súčasťou podrobná diskusia; na francúzskych súťažiach aj komplexný písomný komentár ku každej vzorke. Keď sa po skončení hodnotenia odhalí pôvod vína, som hrdá, ak sú medzi ocenenými naše – slovenské. Toto si v poslednej dobe všímajú nielen kolegovia degustátori, ale čoraz viac aj médiá a spotrebiteľská verejnosť doma i v zahraničí. Slovensko je z pohľadu svetového vinárstva novou krajinou a momentálne je úspešné účinkovanie na svetových súťažiach dobrým marketingovým nástrojom. Čo prinesie budúcnosť, aké ďalšie formy propagácie budeme využívať, ukáže čas. Jedno je však isté: konkurencia je obrovská a silná, treba si viac veriť. Stavať na kvalite a nebáť sa ukázať ju doma i vo svete.

 

Mirko Turčan

 


Ohodnoťte článok: