O rozpočte

Júl 2017 / Prečítané 73 krát

   Mesto Pezinok sa môže dlhodobo chváliť úspešným hospodárením, ktoré sa každoročne prejavuje prebytkom hospodárenia okolo jedného milióna eur. Rok 2016 bol rekordný, pretože sme dokonca hospodárili s prebytkom 1,5 milióna eur.
   Na zastupitel'stve jedna pani poslankyňa síce tento výsledok pochválila, ale nezabudla pripomenúť, že je to najmä zvýšeným príspevkom štátu vo forme podielových daní a transferov. Vážne?
   Priznám sa, že som si už zvykol na to, že nech by sme s tímom pracovníkov Mestského úradu urobili čokol'vek dobré pre občanov a dosiahli akékol'vek pozitívne výsledky, pochvaly by sme sa od niektorých I'udí nikdy nedočkali. Pani poslankyňa mala pravdu v tom, že štátu sa darí dobre vyberať dane, a tak aj mestám a obciam môže práve z podielových daní viac vrátiť. Prerozdeľuje totiž len to, čo vyberie od nás, občanov.
   Výsledok hospodárenia mesta je však ďaleko širšia a rôznorodejšia oblasť ako len príjem z podielových daní. V prvom rade poslankyňa buď nevie, alebo akosi pozabudla, že štát na prenesené kompetencie nedáva mestám (hoci tým de facto porušuje zákon) požadované prostriedky a mestá musia doplácať zo svojho. Napríklad na stavebný úrad viac ako štyridsať percent. Tiež zrejme zabudla na fakt, že mesto predáva minimum svojho majetku, a odpredaj aj toho nadbytočného a nepoužitel'ného brzdí práve jej poslanecký klub. Ako nedávno, keď mesto mohlo predajom vyporiadať inak nevyužitel'ný a nedostupný pozemok vo výrobnom areáli na Bratislavskej ulici, ktorý je z vel'kej časti dávno zastavaný. Mesto zaň mohlo získať viac ako 80 000 eur. Predaj zablokovali poslanci OZ Srdce Pezinka a ich predseda to dodatočne verejne odôvodnil obvyklou výhovorkou, že nemali dostatok informácií. Pritom všetky informácie boli verejne dostupné, dokonca sa tam mohol ísť predseda aj so suitou osobne pozrieť. Ale to už je iná kapitola.
   Vrátim sa k vyjadreniu pani poslankyne. Akosi zabúda na to, že hospodáriť sa dá nielen s prebytkom, ale peniaze sa dajú aj prehajdákať na zbytočnosti a nezmyselné projekty či luxus. Rád by som jej ukázal napríklad zariadenie svojej kancelárie: je staršie ako dvadsať rokov, a vôbec ma to netrápi, pretože mesto a jeho občania potrebujú iné veci ako luxusné kancelárie úradu či prebujnený aparát.
   Treba si preštudovať príslušné zákony, potom sa začítať do nášho rozpočtu, prejsť si jednotlivé položky a ten, komu nechýba objektivita, príde na to, že náš mestský rozpočet sa dlhodobo snaží zohľadňovať potreby občanov ale pamätá pri tom na všestranný rozvoj mesta, teda nie na enormné míňanie len na dve či tri oblasti s tým, že by azda ignoroval ostatné oblasti. Iste, stále je čo zlepšovať, ale vždy sa snažíme postupovať koncepčne a správne určovať priority.
   Príkladov - pozitívnych aj negatívnych - z iných miest máme neúrekom. A veľa je aj takých miest, ktoré sú zadĺžené, alebo sú dokonca pod nútenou správou štátu. Nie je ťažké hospodáriť tak, že všetkým všetko sľúbime (ako to niektorí kandidáti neúspešne skúšali aj v Pezinku), čosi z toho sa potom splní a po nás príde už len povestná potopa. Takto to v Pezinku dosiaľ nechodilo a ja verím, že ani chodiť nebude.
   Nielen tá jedna pani poslankyňa, vzdelaním ekonómka, ale my všetci by sme mali pamätať, že nad všetky teórie a poučky je zdravý sedliacky rozum a ten velí v dobrých časoch myslieť na tie horšie a neúmerne neprejedať budúcnosť ani nenechávať dlhy tým, ktorí raz prídu po nás.

 

Oliver Solga

 


Ohodnoťte článok: