Verím v dobro v ľuďoch

Apríl 2017 / Prečítané 107 krát

   Často sa stretávame s názorom, že sa v svete pokrútených paragrafov bežný človek nevyzná, že právnici občana vždy nejako dobehnú a spravodlivosti sa nedá dovolať. Advokát Ivan Syrový z Pezinka má opačnú skúsenosť. Pomáha ľuďom domôcť sa svojich práv nielen v každodennej praxi, ale aj ako autor knihy Môj domáci právnik, ktorá poskytuje rady laickej verejnosti.

l Čo vás podnietilo k napísaniu takejto domácej právnickej príručky?
   Mojím cieľom bolo napísať právnické rady nie pre odbornú verejnosť, ale pre ľudí. Snažil som sa vyhnúť odborným termínom a pretlmočiť právnicky jazyk do zrozumiteľnej ľudskej reči. Druhou ambíciou bolo vystihnúť tie najbežnejšie situácie, v ktorých sa ľudia môžu ocitnúť. Či už v mojej právnickej praxi, alebo počas spolupráce s televíziou Markíza som si totiž všimol, že sa niektoré otázky pravidelne opakujú. A aj ľudia opakujú stále tie isté chyby. Knižka teda predstavuje domáceho poradcu, aby mohla čitateľovi v prípade potreby poskytnúť akúsi prvú pomoc. Samozrejme vo väčšine prípadov je aj tak potrebné obrátiť sa na odborníka. Kniha sa delí na jednotlivé témy, ako sú Rozvádzam sa, Budú dediť alebo im prevediem majetok za života, Kupujem a predávam nehnuteľnosť, Chcem sa poistiť, Požičiavam a požičiavam si peniaze, Pracujem a dávam výpoveď, Mám konflikt so susedom a Najčastejšie zmluvy. Pri každej téme popisujeme aj konkrétne prípady, samozrejme bez toho, aby sme uvádzali mená. Text má pritom štruktúru otázok a odpovedí, takže si čitateľ ľahko nájde príslušnú tému a v nej aj konkrétne odpovede na to, čo ho zaujíma.

l Nebrali to vaši kolegovia ako nekalú konkurenciu, že vlastne ponúkate zadarmo, resp. za cenu knižky právne rady, za ktoré sa inak platí?
  
Nemyslím si, že by sa kolegovia hnevali. Aj v samotnej knihe radíme čitateľom, aby neváhali a oslovili advokáta. Často si totiž aj s kolegami kladieme otázky, prečo nás klient nevyhľadal skôr, o týždeň alebo o pár dní, než nastal problém. Mnohým komplikáciám by sa dalo predísť. Povedzme pred podpisom zmluvy by sme vedeli problém krásne ošetriť, predísť mu. A potom, keď je neskoro, musíme ísť už do súdnych sporov s neistým výsledkom. Takže odborníka treba osloviť radšej vopred, nie päť minút po dvanástej. No zároveň je dobre byť už pred takouto odbornou konzultáciou zorientovaný v problematike. Práve na to by mal slúžiť Môj domáci právnik.

l Aký typ prípadov sa notoricky opakuje s tým, že ho ľudia riešia neskoro?
  
Napríklad kúpa a predaj nehnuteľností. Existujú desiatky, možno stovky prípadov ľudí, ktorí boli podvedení, predali nehnuteľnosť a nedostali za ňu peniaze. Alebo naopak, zaplatili a nemajú ani nehnuteľnosť, ani peniaze. Nikdy sa nedajú stopercentne vylúčiť všetky riziká, ale je možné ich významne znížiť.

l Zrejme je pri takejto procedúre nevyhnutná aspoň minimálna miera dôvery.
  
Mal som prípad, keď sa predaj neuskutočnil, lebo sa zúčastnené strany nevedeli dohodnúť na jeho podmienkach. Predávajúci nebol ochotný dať návrh na vklad na kataster skôr, než dostane peniaze. Kupujúci zasa protestoval, že vypláca peniaze a ešte nič nemá. Odporúčali sme vinkuláciu, zábezpeku, no ak sa nás spýtali, či je to stopercentná ochrana, museli sme povedať, že nie. Aj vtedy môže do procesu vstúpiť exekútor a napríklad zablokovať peniaze. Vždy môže nastať situácia, ktorá nie je pravdepodobná, ale nedá sa ani vylúčiť. Ale to by potom obchody vôbec nefungovali. Stretávame sa, naopak, aj s prípadmi prehnanej dôverčivosti. Napríklad sa kvôli daniam a poplatkom v zmluve uvedie formálne nízka cena s tým, že zvyšok do reálnej ceny sa doplatí „neoficiálne“. Na katastri sa zapíše nový vlastník nehnuteľnosti a, samozrejme, o doplatení zvyšnej sumy už nechce ani počuť.

l Zrejme sú častou príčinou sporov aj pôžičky a finančné transakcie...
  
Ľudia naozaj často požičiavajú peniaze veľmi ľahkovážne. Sú dobrí, chcú pomôcť, alebo niekomu ručia pri úvere – a dostanú tak do problémov nielen seba, ale aj svoje rodiny. Ďalšou smutnou kapitolou sú potom rodinné vzťahy a spory. Človeka väčšinou nenapadne, že by ho mohol oklamať niekto z blízkych. Žiaľ, stáva sa to, rovnako aj medzi priateľmi. Vysvetľujem klientom aj čitateľom, že na právnych zárukách nie je nič zlé: Ak vás kamarát podvedie len preto, že ste odmietali uveriť takejto možnosti, nielenže prídete o peniaze, ale ani z tohto priateľstva už nie je nič. Nikto vám teda nemôže vytýkať, ak ste obozretní. Ani priatelia, ani príbuzní.

l To znamená, že aj pri pôžičkách medzi priateľmi je dobré mať zmluvu?
  
Určite, a navyše aj samotná zmluva môže byť málo. Môžete mať na papieri, že ste niekomu požičali peniaze, ale ak vám dá súd za pravdu, ešte vám to nemusí pomôcť. Potrebujete mať istotu, že sa dostanete k svojim peniazom. Treba to zabezpečiť záložným právom, ručením inou osobou. Základnou právnou radou je – buďte opatrní aspoň ako banky. Keď vidíme, čo všetko od nás chce banka, kým nám poskytne úver, tak až žasneme, že ľudia bežne požičiavajú väčšie sumy bez akýchkoľvek dokladov, potvrdení, bez papierov, bez zábezpeky. A mnohí sa do zlých situácií dostávajú opakovane, aj keď sa už popálili. Tu sa prejavuje, akí sme odlišní. Niekto je dôverčivý, niekto nie. Niekto si preveruje informácie, niekomu, akoby to bolo jedno. Napriek tomu tvrdím, že v prípade bytov aj pôžičiek sa dá predísť 99 percentám komplikácií.

l Veľkou kapitolou sú dedičské konania. Napríklad keď rodina spätne napadne dedičské konanie a tvrdí, povedzme, že príbuzný, ktorý odkázal dedičstvo, bol v tom čase už nespôsobilý na právne úkony.
 
Je to bežný prípad. Vždy, keď posudzujem zmluvy a vidím, že v nich figuruje starší človek, kladiem dôraz na to, či sa s ním dotyční stretli, rozprávali, či sa uistili o jeho stave. Aj pri predaji nehnuteľností. Mal som prípad, keď išlo o staršieho človeka zastúpeného na základe plnej moci. Všimol som si, že podľa zmluvy sa mali peniaze poukázať nie na jeho, ale na úplne iný účet. Kupujúci tvrdil, že je všetko v poriadku a že ide o mimoriadne výhodnú ponuku. Upozornil som ho, že ak dom kúpi, môžu to dedičia napadnúť. Prišiel by o nehnuteľnosť a mal by veľký problém vymôcť si naspäť peniaze. A naozaj, keď nakoniec dotyčnú pani vyhľadal, zistil, že ide o staršiu ženu, ktorá už o ničom nevedela, javila známky psychického ochorenia a kedysi dávno podpísala príbuzným plnú moc. Realitka argumentovala, že pani nie je zbavená spôsobilosti na právne úkony, ale zákon nič také nevyžaduje. A ak sa u človeka preukáže duševná choroba, môžu sa jeho právne úkony považovať za neplatné. Treba s ľuďmi komunikovať a ak sa nám niečo nezdá, radšej byť opatrný.

l Často sa riešia aj susedské vzťahy. Čo sa musí stať, aby susedský spor skončil na súde?
  
Žiaľ, na súdoch končí veľmi veľa susedských sporov. Pritom tu väčšinou niet víťaza ani porazeného. Ľudia si neuvedomujú, že keď vyjdú zo súdnej siene, darmo jednému z nich dá súd za pravdu – susedmi ostanú aj naďalej. Susedské spory sú často dôsledkom nekomunikovania. Ak sa dvaja susedia pozdravia, rozprávajú, majú dobré vzťahy, zaujímajú sa jeden o druhého, pomáhajú si, potom aj problém, ktorý príde, vedia vyriešiť a neženú ho do krajnosti. Lebo problém sa objaví ľahko, stačí, aby niekto vypílil strom, alebo konár spadol susedovi na pozemok. Ak majú ľudia dobré a ľudské základy susedských vzťahov, vždy sa dohodnú. Ak sú vzťahy zlé, stačí malá iskierka, aby vznikol veľký oheň. Začnú chodiť na políciu, podávať trestné oznámenia a nakoniec sa ocitnú na súde. Snažíme sa teda radiť, ako susedským sporom predísť. Samozrejme, výnimkou sú prípady, keď natrafíte na človeka, ktorý z konfliktov žije. Riešil som prípad, keď mal sused nový dom na hranici pozemku. A druhý sused, aby mu robil zle, tak vykopal pri jeho múroch hlboké jamy a napúšťal do nich vodu, aby mu podmýval základy. A tváril sa, že polieva niečo v záhrade. Až keď polícia vnikla na jeho pozemok, vyšla pravda najavo. V takomto prípade asi nie je iná možnosť, než zastaviť takéhoto človeka súdnou cestou.

l Ľudia majú aj vďaka známym kauzám pocit, že sme krajinou, kde sa nedá domôcť spravodlivosti. Súhlasíte?
  
Nie je to tak, dokonca máme aj väčšinu dobrých sudcov. Pravda je, že sú enormne zaťažení. A neúmerne dlhé súdne konania spôsobujú to, čomu hovoríme odoberanie spravodlivosti, pretože ak sa svojej pravdy domôžete s odstupom piatich či desiatich rokov, nemožno o spravodlivosti vôbec hovoriť. Dôležité tiež je, aby človek, ktorý je v práve, vedel svoju situáciu popísať a zdokumentovať na súde. U nás je zaužívané, že dôkazné bremeno je na ňom, nie na sudcovi. Sudca rozhoduje len na základe toho, čo vidí pred sebou. A tak sa často hovorí o prípadoch, že niekto prehral súd, hoci mal pravdu – a pritom sa už zabudne uviesť, že možno mal pravdu, ale nepredložil dôkazy, o ktoré by ju oprel. Ale určite, aj napriek verejne známym jednotlivým prípadom a rozhodnutiam, nad ktorými ostáva rozum stáť, verím v spravodlivosť. Ak by človek neveril, že sa dá uspieť regulárnymi zbraňami, argumentáciou, dôkazmi, potom by celá táto práca nemala žiadny zmysel.

l Hrávate šach a pôsobíte aj ako medzinárodne uznávaný a certifikovaný šachový rozhodca. Súvisí táto vaša záľuba s vašou profesiou? Pomáha vám v nej?
  
Šachy mi pomáhajú predvídať, myslieť dopredu, vidieť v probléme jeho vetvenie a predstaviť si, aký je na konci každej vetvy výsledok. Podobne sú zložité aj ľudské problémy a niekedy je dobré vedieť vopred, aký vývoj a aké dôsledky môžu priniesť.

l Veríte napriek svojej bohatej praxi v ľudské dobro?
  
Áno, verím. Cezo mňa aj cez kolegov prešlo obrovské množstvo dohôd a všetky symbolizujú problémy, ktoré sa podarilo vyriešiť. Vždy, keď sa nájde dohoda, je to najlepšie. Veľakrát vidíte dobro v ľuďoch, s ktorými sa stretávate, preto mu musíte veriť.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: