Nekonečný príbeh ukradnutých kvetov

Apríl 2017 / Prečítané 137 krát

   V sobotu som umyla okná, pozametala pred domom a ku vchodovým dverám položila črepník s jarnými kvietkami. Nič náročné, 5 sirôtok vo farbe fasády domu vo veľkom črepníku. Také „oči domu“ na frekventovanej ulici, cez ktorú denne prejdú stovky ľudí. Črepník bol pri vchodových dverách, mimo chodníka, vo výklenku, na pozemku patriacom domu. Nevyčnieval, nezavadzal, len potešil oči domácich a okoloidúcich. Čítate dobre, bol. V sobotu podvečer som ho vyložila, v nedeľu na obed už tam nebol. Náhoda, zámer? Nuž, popravde poviem, nestalo sa to prvýkrát. Za tých niekoľko rokov, čo tu bývame, najprv ukradli tuju, potom z oleandra odlamovali vetvičky, že vraj na zakorenenie. Ako z vlastného, bez opýtania.
   Podľa ročného obdobia sa snažím oživiť vchod nenáročnými rastlinkami – sirôtkami, hostou, muškátmi, aksamietnicou či rozchodníkom. Nie vždy sa v priebehu roka dočkajú výmeny za iné. Šikovní okoloidúci si ich požičajú natrvalo. Veď nie sú ani pribité, ani prilepené, ani zamrežované ani obohnané vysokým plotom. Sú len tak voľne položené pri vchode.
   Obdivujeme cudzie krajiny, mestá a dediny v nich. Ako sú krásne vyzdobené kvetmi. Nemôže to byť aj u nás tak?
   Ale u nás boj s veternými mlynmi ako nekonečný príbeh s kvetmi pokračuje...

 

Zuzana Ďurčeková

 


Ohodnoťte článok: