Po Veľkej noci prišlo vianočné počasie

Apríl 2017 / Prečítané 133 krát

   Jar v Zámockom parku a na Pezinskej Babe 20. apríla 2017. Na zjazdovke bolo okolo 20 cm snehu, ktorý sa udržal aj nižšie pri kameňolome. Po príjemných teplých dňoch pre mnohých prekvapenie s výnimkou cestárov. Cesta na Babu bola riadne odhrnutá a posypaná soľou, zatiaľ čo v Zámockom parku trávnik skrášľovali lupene magnólie.
   Jarné mrazy nie sú ničím neobvyklým. Ani nečakané návraty zimy. Tohtoročné aprílové ochladenie však bolo naozaj výnimočné. A už najbližšie dni ukážu, aké škody napáchalo predovšetkým na ovocných stromoch, ale aj na vinohradoch.
   Príčinou zmeny počasia, ktorá nastala po Veľkej noci, bola – ako uvádza stránka Slovenského hydrometeorologického ústavu – hlboká tlaková níž v karpatskej oblasti (na juhovýchod od Slovenska) a mohutná tlaková výš nad severnou a západnou Európu. Medzi týmito tlakovými útvarmi prenikal z vyšších zemepisných šírok veľmi studený, pôvodom arktický vzduch.
   Na jednej strane sa pomerne rýchlo otepľoval. Predsa len slnečné lúče v porovnaní so zimou dopadajú v tomto období na zemský povrch priamejšie a navyše už celých štrnásť hodín denne. Atmosféra aj zemský povrch sú teda od slnka viac prehriate.
   Na druhej strane bolo od začiatku jasné, že nepôjde o krátkodobé ochladenie, keďže studený vzduch sa dostal do celej Európy. Splnila sa aj predpoveď SHMÚ, podľa ktorej mal fúkať silný vietor vzhľadom na výrazný tlakový gradient medzi spomínanou výšou a nížou, takže na pocit bolo ešte chladnejšie.
   Už v stredu 19. apríla nás aj v nižších polohách prekvapilo husté sneženie, pričom vo vyšších polohách, napríklad aj v kopcovitejších častiach Bratislavy, sa udržala snehová pokrývka až do druhého dňa. Ešte väčšou pohromou však boli nočné mrazy, predovšetkým z 20. na 21. apríla, kedy sa vyjasnilo a ustal vietor.
   „Teplota vo výške očí na Starej hore klesla na mínus 3 stupne, ale našťastie len nakrátko,“ hovorí známy pezinský záhradkár Vladimír Píš. V Bratislave klesla teplota iba na nulu, v Kuchyni na Záhorí alebo v Piešťanoch, kde zvyknú byť mrazy silnejšie, zaznamenali podľa SHMÚ mínus 4 stupne. Iným príkladom je Telgárt, kde sa držala teplota pod nulou už od 19. apríla, a to aj cez deň. A 21. apríla ráno tu namerali – 9 C.
   „Keďže vzduchová hmota je veľmi studená, pri utíšení vetra bývajú veľmi silné radiačné mrazy, ktoré môžu narobiť veľké škody, pretože vzhľadom na doterajšie teplé počasie je vegetácia v značnom predstihu,“ hovorí Vladimír Píš. „Väčšina stromov síce už dokvitla, medzi poslednými kvitnú ešte jablone. Na druhej strane sú pri mnohých druhoch oveľa citlivejšie na mrazy práve mladé plody, napríklad čerešní a marhúľ, ktoré čiastočne utrpeli aj tento rok. Citlivé sú aj mladé výhonky viniča. Našťastie som štepy viniča prikryl, a tak vyviazli viac-menej bez újmy. “
Cesta z Pezinskej Baby 20. apríla 2017   Šťastím v nešťastí je, že ochladenie neprišlo odrazu a niektoré druhy sa podľa Vladilmíra Píša dokážu aklimatizovať. Horšie je, keď mrazy prídu náhle po teplejšom období.
   „Strom je živý organizmus a dokáže sa prispôsobiť. Keď je dlhší čas chladno ako teraz, keď sa teplota aj cez deň pohybovala tesne nad nulou, tak stromy získajú istú odolnosť a mráz ich nepoškodí. Samozrejme za predpokladu, že nie je veľmi silný. Ale keď už klesne teplota na nejakých mínus dva až mínus päť stupňov, môže to byť fatálne,“ dodáva Vladimír Píš.
   Preto tiež jarné mrazy nemusia mať vždy rovnako vážne následky, hoci sa opakujú takmer každý rok. Závisí to tiež od vlhkosti vzduchu, pretože čím je vzduch suchší, tým je ochladenie výraznejšie. Vo vlhkom vzduchu sa kondenzujú, teda skvapalňujú vodné pary, čo pokles teploty zmierňuje, pretože sa pri tomto procese uvoľňuje latentné teplo.
   „Preto je tiež jedným zo spôsobov ako sa chrániť proti mrazom umelé zavlažovanie,“ vysvetľuje Vladimír Píš. „Keď zavlažujeme počas mrazov, aj keď sa stromy môžu obaliť ľadom, v skutočnosti ich to chráni. Nielen mechanicky, ale aj tým, že sa pri zrážaní pár, aj pri mrznutí uvoľňuje skupenské teplo a to zabraňuje poškodeniu mrazom. Často to môžeme vidieť na záberoch veľkých jabloňových sadov v Južnom Tirolsku, kde sú kvety rozkvitnutých jabloní obalené ľadom.“
   Ako sa ešte chrániť pred mrazmi? Je rozdiel, či ide o spomínané radiačné mrazy, kedy sa najviac ochladzuje pri zemi, alebo advektívne, spôsobené prílevom veľmi studeného vzduchu, kedy je chladno aj vo vyšších vrstvách ovzdušia.
   V prípade radiačných mrazov pomôže premiešavanie vzduchu, napríklad pri preletoch vrtuľníka nad daným územím.
   Ďalším spôsobom je vyhrievanie prostredia buď parafínovými sviečkami, alebo zadymovaním, ktoré však nie je veľmi šetrné k životného prosltrediu. Otázna je tiež účinnosť týchto metód, hlavne v pomere k vysokým nákladom.
   Útechou nech nám je aspoň predpoveď počasia, podľa ktorej sa denné teploty budú udržiavať už vo výške primeranej tomuto obdobiu – teda okolo pätnástich až dvadsiatich stupňov, čo síce nie je možno také oteplenie, aké by sme si priali, ale nočné mrazy by už hroziť nemali.

 

 (kam)

 


Ohodnoťte článok: