Titus Zeman a Pezinok

Marec 2017 / Prečítané 212 krát

   Dňa 27. februára 2017 pápež František schválil dekrét o mučeníctve kňaza-saleziána dona Titusa Zemana (1915-1969), rodáka z Vajnor, čo znamená, že bude vyhlásený za blahoslaveného. T. Zeman má súvislosť aj s Pezinkom, a to nielen tým, že v súdnom procese Titus Zeman a spol. boli odsúdení aj rodák z Pezinka don Štefan Sandtner a don Andrej Dermek, ktorý zomrel v charitnom domove v Pezinku. V dňoch 23. – 25. marca 1951 sa T. Zeman totiž ukrýval u Šilhárovcov na Cajle, kam prišiel veľmi vysilený po návrate z druhej výpravy saleziánskych klerikov do zahraničia. Potreboval si odpočinúť a predpokladal, že ho tam nebudú hľadať. Na Veľkonočnú nedeľu odišiel do Bratislavy a začal organizovať tretiu (neúspešnú) výpravu, ktorej väčšina účastníkov bola odsúdená a uväznená. Na túto udalosť zanechali spomienky kňazi-saleziáni a rodáci z Cajly Alfonz Šilhár a Štefan Šilhár.
Titus Zeman v strede v rozhovore so spoluväzňom Antonom Srholcom na primíciách    Don Alfonz Šilhár: „Na Veľký piatok roku 1951 poobede, ako každý rok, išli sme s celou rodinou na procesiu. Keď som sa vrátil z Kalvárie, susedka povedala, že ma hľadal nejaký pán, a keďže som neprichádzal, odišiel preč.

Titus Zeman v strede v rozhovore so spoluväzňom Antonom Srholcom na primíciách  Štefana Šilhára na Cajle.

Ľudia v dedine už vtedy dobre vedeli, že ak ma niekto neznámy hľadá, bude to zaiste nejaký saleziánsky kňaz alebo brat. Hneď som išiel k svojmu bratancovi Štefanovi Šilhárovi, ktorý je tiež salezián, či o tom niečo vie. Aké bolo moje prekvapenie, keď som u neho našiel otca Titusa Zemana, saleziána, o ktorom som vedel, že prevádza saleziánov a iných kňazov a klerikov cez hranice. Ležal už v posteli a triasol sa od horúčky. Dozvedel som sa, že sa práve vrátil z cudziny, kde previedol skupinu kňazov a rehoľníkov za hranice. Šťastne prešiel cez hranice, ale na Slovensku ho zradil jeden roľník, ktorý mu už viac ráz pomohol. Keď už bol na jeho dvore, zo správania roľníka vycítil, že niečo nie je v poriadku. Preskočil plot a začal utekať cez polia. Bolo to neskoro v noci, a hoci pohraničná polícia naňho už čakala a ihneď na zavolanie zradcu prišla, podarilo sa mu utiecť. Vtedy ešte polícia nemala strážnych psov. Išiel či utekal celú noc a len neskoro poobede na druhý deň prišiel k nám na Cajlu. Bratancova mamička sa pekne oňho starala a keď sa cítil lepšie, odišiel do Šenkvíc, kde predtým účinkoval ako kaplán. Tu sa skrýval na fare. Pred rozlúčkou som mu nezabudol pripomenúť, že i ja by som rád odišiel do cudziny, do Talianska, aby som mohol pokračovať v štúdiách. Moje nádeje však boli zmarené, keď pár týždňov po Veľkej noci som sa dozvedel, že dp. Títusa Zemana chytili kdesi pri hraniciach aj s mnohými inými diecéznymi kňazmi a saleziánmi, ktorých chcel previesť do Rakúska.“ Alfonzovi Šilhárovi sa podarilo zúčastniť aj súdneho procesu Titus Zeman a spol. 22. 2. 1952 v Justičnom paláci
v Bratislave, kde si s ním nenápadne vymenil pozdravy.
   Don Štefan Šilhár: „Donovi Titusovi som povďačný, že nám v noviciáte kázal duchovné cvičenia a tak nás pripravoval vo Svätom Beňadiku na kňazské povolanie. Ako 17-ročný som bol internovaný do Šaštína, do Podolínca a Kostolnej. Nás, klerikov, ktorí sme boli mladí na vojenčinu, prepustili domov a povedali nám: „Vás preškolíme a urobíme z vás komunistov.“ My sme sa inkognito zapísali do rôznych gymnázií a pokračovali sme v štúdiu. Na Veľký piatok som vypomáhal pri svätej liturgii mimo Pezinka. Zatelefonovali mi, aby som sa súrne vrátil domov. Po návrate som našiel u nás odpočívať úplne vyčerpaného dona Titusa. Požiadal ma, aby som ho skontaktoval s pánom farárom Paulenom v Šenkviciach, čo som aj urobil a moja mama sa zatiaľ o neho starala, aby vyzdravel. Zaobstaral som mu hostie a víno a don Titus u nás slúžil sväté omše s decovým pohárom, ktorý potom matka s úctou opatrovala. Poprosil som ho, aby ma zobral za hranice, na čo mi odpovedal: „Iní saleziáni sa skrývajú pred políciou a tí majú prednosť. Si ešte mladý. Pôjdeš neskôr.“ Dobre, že som poslúchol dona Titusa, lebo môj život by sa uberal iným smerom.“ Štefan Šilhár tiež spomínal, že T. Zeman sa na Cajle zotavil aj vďaka šodó, ktoré mu Agneša Šilhárová podávala.
   Na záver ešte dodám, že Titus Zeman sa zúčastnil primícií dona Štefana Šilhára na Cajle 7. 7. 1968, keď sa po dlhom čase mohol vrátiť domov zo zahraničia, kam sa obom Šilhárovcom podarilo utiecť až po zatknutí T. Zemana. Ďalšia súvislosť s Pezinkom je, že historickú komisiu v diecéznej fáze procesu blahorečenia tvorili obyvatelia Pezinka – Róbert Letz, zosnulá Františka Čechová, Peter Sandtner a Marián Babirát.

 

Peter Sandtner


Ohodnoťte článok: