Pezinok sa zmení na hlavné mesto rytmov

Marec 2017 / Prečítané 570 krát

Hosťom festivalu bude aj Benny Greb.   Už 20. mája sa Pezinok zmení na mesto, ktorým sa rozlieha zvuk bicích. Stane sa totiž dejiskom prvého ročníka festivalu s názvom DRUMFSET SLOVAKIA. Hovorí o ňom autor myšlienky a hlavný organizátor Peter Bittner.

l Festival je nový a v slovenských pomeroch naozaj ojedinelý. S akými hráčmi sa tu verejnosť bude môcť stretnúť?
   Predstaví sa nemecký hráč na bicie Benny Greb, jeden z najkreatívnejších bubeníkov na svete. Chýbať samozrejme nemôže najznámejší slovenský bubeník Martin Valihora. Z Česka príde hosť Dalibor Mráz, veľmi talentovaný hudobník a skladateľ, ktorý sa predstaví kreatívnou bubnovou šou. Toto budú headlineri, ktorí budú mať program vo Veľkej sále kultúrneho centra, v Malej sále budú prebiehať workshopy. Na nich sa predstaví známy slovenský perkusionista Eddy Portella, pôvodom z Peru, ktorý priblíži latinskoamerické rytmy. Boris Čellár spolu s Michalom Fedorom predvedú hru na originálnom rytmicko-melodickom nástroji s názvom WoodPack. Je to špeciálne naladený nástroj z dreva, ktorý vyvinul gitarista Boris Čellár a bol zaň nominovaný aj na cenu Tatrabanky v oblasti dizajnu. Naša dramaturgia vychádzala z toho, že sú to všetko muzikanti, ktorí sú originálni a kreatívni.

l Poviete nám viac o lídrovi Bennym Grebovi?
  
Pochádza z Nemecka. Na bicie hrá od šiestich rokov. Hráva po celom svete na tzv. bubnových klinikách, na ktorých odovzdáva svoje skúsenosti a zručnosti kolegom. Jeho diár je plný hraní. Nedávno mal koncertné zastávky v Tel Avive, v New Yorku a po takýchto destináciách príde do Pezinka! Vydal dve výborné inštruktážne DVD. Viackrát som jeho vystúpenie zažil naživo, čo je celkom iný zážitok, než cez video v počítači. Vždy to bolo veľmi obohacujúce. Chcel som to sprostredkovať aj ľuďom na Slovensku, a tak sa to po rokoch podarilo. Festival nie je len pre bubeníkov, ale pre všetkých, čo majú radi rytmickú muziku. Technicky zdatných je veľa bubeníkov, ale zďaleka nie každý vie z bicích vyčarovať hudbu a práve k takýmto čarodejníkom Benny bez debaty patrí.

l Hlavným organizátorom je Občianske združenie P.R.D. (Pezinské rozprávkové divadlo). Nadväzuje festival na tradíciu podujatí, ktoré ste robili doteraz?
  
Určite áno. Minimálne v tom, že pôjde opäť o niečo netradičné. Dlhé roky sme spolu s Rasťom Kuttnerom, Lajom Slimákom a ďalšími priateľmi organizovali kultúrne podujatia a festivaly ako Cibulák, Etno-festival, Alternatíva v Drevone. Vydali sme knihy Pezinok – Bigbeatown, Koncerty mladosti Pezinok ´ 76 a ´ 77 - Československý Woodstock. Ale ako ma postupne stále viac pohlcovali bubny, kládol som si otázku, prečo nespraviť festival v oblasti, kde sa cítim najviac doma? Plánoval som to už dlhšie, ale keďže ide o voľnočasovú aktivitu, popri mojej práci v TV PEZINOK a takisto aj popri koncertoch s našou kapelou Feelme toho voľného času veľa nezostáva. Podarilo sa to až teraz.

l Vidno, že bicie sú vaša srdcová záležitosť.
  
Mám bubny doma v obývačke, keď k nám prídu hostia, zvykneme tam často jammovať. Je to forma relaxu, láska na celý život.

l Ako ste sa k bubnovaniu dostali?
  
U nás v rodine nikto nemal nejaký výnimočný vzťah k hudbe. Takže netuším ako, ale nejako prirodzene to samo prišlo. Mama sa doteraz smeje, že keď chceli mať odo mňa chvíľu pokoj, dali predo mňa hrnce a varechy. V Pezinku, v zámku, bolo nahrávacie štúdio OPUS-u. Keď som asi ako tretiak na základnej prišiel zo školy, odhodil som doma tašku a chodil som počúvať do štúdia. Dodnes si pamätám tú zvláštnu vôňu vína v kombinácii so starým zámkom, vŕzgajúce drevené schody do réžie. Bolo zaujímavé načúvať ako Peter Nagy, Miro Žbirka, Beáta Dubasová nahrávajú svoje platne a potom sa s nimi stretnúť. Úplne prvým bubeníkom, ktorého si pamätám bol Miro Okáľ z Indiga. Doma, keď hrala hudba, som ako malý bubnoval štrikovacími ihlicami po knihách a vankúšoch. Neskôr sme si založili takú detskú kapelu a hrali sme za bytovkou. Namiesto bicích som búchal na škatule od Primalexu alebo prepravky z bulharského hrozna z vinárskych závodov, pódium bolo z paliet. Starší kamaráti nám vždy nadávali, keď sme ich cez prázdniny už o siedmej ráno budili naším hrmotom. Osudový zážitok sa udial asi v mojich 13. rokoch. V garáži pri pezinskej tehelni sme hrali nejaký rockandroll, aj niečo od Tublatanky. Starší kamoš na gitaru, ďalší na base a ja som sa pridal na bicie, ktoré som si poskladal z plastového kýbla, činelu z lopaty, palice od potoka... Ako sme dohrali, zrazu sa na metalovom bicykli značky favorit vyzdobenom stužkami (ako mal Ďurinda na svojej gitare) dorútil prvý pezinský metalista Tóno. Zaflekoval pri nás na bicykli a spýtal sa: „Gdo to hral na bubne?“ Nesmelo som sa prihlásil, že ja. A Tóno povedal: „Bolo to jak Ďuro Černý z Tublatanky - ty si mosíš kúpit normálne bubny.“ Sadol na bicykel a odprášil. A tak vlastne on za to môže, že som si nakoniec nejakú naozajstnú sadu bubnov zaobstaral. Krásne na tom je, že po rokoch som sa s Mirom aj Ďurom viackrát stretol, dokonca sa boli pozrieť na našich koncertoch s Feelme.

l Ďurovi Černému z Tublatanky, ktorý pred časom zomrel, chcete venovať aj spomienku na festivale.
  Keď mala Tublatanka svoj prvý koncert v Pezinku, pozeral som sa ešte počas skúšky na nich spoza plota, bol to pre mňa veľký moment, zimomriavky. Ďuro Černý bol pre mňa a myslím, že aj pre našu generáciu bubeníkov, dôležitý človek. Mal som to šťastie, že som mu to stihol povedať osobne. S fotografom Víťom Filom sme vymysleli pohľadnicu, na ktorú sa bude dať podpísať a napísať Ďurovi Černému odkaz. A pripomenieme si ho minútou potlesku.

l Máte netradičnú záľubu v zbieraní bubeníckych paličiek.
  
Ak mi čas dovolí, rád chodím na koncerty svojich obľúbených kapiel, na rôzne bubnové kliniky, festivaly. To je moja forma dovolenky. No a často sa stane, že sa nakoniec stretnem s ľuďmi, ktorí patria medzi mojich hudobných favoritov. Mám doma cez päťdesiat bubeníckych paličiek, rôznych blán na bubny s venovaním. To sú tie materiálne veci, ale.. Najpodstatnejšie sú tom sú tie osobné zážitky. Každé takéto stretnutie je pre mňa veľkou inšpiráciou a motiváciou hrať lepšie. Rád podám ruku a vyjadrím rešpekt k umeniu týchto ľudí. Na vlastnej koži som sa presvedčil, že čím väčšia osobnosť, tým väčšia pokora. Celé je to také naplnenie detských snov. Úžasné pocity, keď si môžete zahrať na megasadu bubeníka Raya Luziera z kapely Korn, keď vás vo Viedni zoberie so sebou do šatne a na pódium Morgan Rose z amerických Sevendust, debata s Mikeom Bordinom, bubeníkom Faith No More. Takéto zážitky a spomienky vám nikto nemôže vziať. A aj preto sme na našej akcii DRUMFEST SLOVAKIA pripravili autogramiádu s bubeníkmi.

l Ako vlastne taký bubenícky festival prebieha?
  
Návštevníkov čakajú rôznorodé ukážky hry na bubny. Nebude to len sólové hranie, bubeníci budú hrať do rôznych hudobných podkladov, kompozícií. Na workshopoch bude priestor aj na debatu. Súčasťou programu bude výstava bicích nástrojov a činelov s možnosť vyskúšať si hru na nich. Budeme mať bubnový bufet, bubnové koláče, pripravená bude originálna tematická fotostena. Toto všetko je možné zrealizovať len vďaka partnerom podujatia, ktorí nás podporili a pomohli nám s organizáciou. Vďaka patrí predovšetkým Mestu Pezinok, Pezinskému kultúrnemu centru, Malokarpatskej komunitnej nadácii REVIA a množstvu firiem a jednotlivcov. Všetky informácie o DRUMFEST SLOVAKIA nájdete na facebookovej udalosti a stránke z týmto názvom Vstupenky sú už v predpredaji na www.ticketportal.sk . .

 

(kam)


Ohodnoťte článok: