Zimy, ako bola tohtoročná, budú čoraz vzácnejšie

Február 2017 / Prečítané 203 krát

   Po rokoch tu bola opäť zima, na aké sme boli zvyknutí. Zažili sme silné mrazy, na niektorých miestach dokonca rekordné – a dokonca aj snehovú pokrývku, ktorá sa neroztopila po troch dňoch. Odborníci však hovoria, že takéto zimy sú už, žiaľ, skôr výnimkou než pravidlom.

   Konečne sme si zasa užili trochu zimnej romantiky. A najmä, čo dnes už nie vôbec je samozrejmosť – zima trvala dostatočne dlho... Keďže je ešte len koniec februára, jej návrat ešte nemožno celkom vylúčiť.
   Studené počasie zavládlo už v decembri a vďaka inverzii vydržalo v našej oblasti až do Vianoc. Po prechodnom oteplení počas vianočných sviatkov sa začalo znovu ochladzovať a po Troch kráľoch prišlo naozaj výrazné ochladenie.
   Ortuť teplomera klesala cez deň i v noci hlboko pod bod mrazu a na mnohých miestach Slovenska padali rekordy. V Oravskej Lesnej napríklad v nedeľu 8. januára ráno klesla teplota na mínus 35,5 stupňov, čo je zriedkavý jav. Teploty pod – 30 stupňov sa totiž na Slovensku vyskytujú celkom pravidelne, no mráz silnejší, než – 35 stupňov namerali od roku 1950 len šesťkrát.
   Pre zaujímavosť, doteraz neprekonaný je rekord z 11. februára 1929, keď vo Vígľaši-Pstruši pri Zvolene klesla teplota na mínus 41 stupňov.
  „Posledné tri zimy boli naozaj veľmi mierne. Meteorologická zima skončí až vo februári, takže až potom bude možné zhodnotiť, aká bude ako celok, “ hovorí klimatológ Pavel Matejovič z Pezinka.
   December bol teplotne normálny, no január skončil na Slovensku ako veľmi studený. „Prvý mesiac v roku 2017 bol z hľadiska priestorovej priemernej mesačnej teploty vzduchu na Slovensku v prvej desiatke najchladnejších januárov od roku 1931,“ uvádza na svojej stránke
Slovenský hydrometeorologický ústav.
   V priemere bol január 2017 deviaty najstudenší za posledných 87 rokov. Neplatí to však pre všetky miesta rovnako. Vo vysokohorských polohách zima nie je až taká mimoriadna: Na Lomnickom štíte bol január len o 1,3 stupňa chladnejší, než priemer v rokoch 1961 až 1990 a na Skalnatom plese skončil ako 29. najchladnejší.
   Naopak, výrazne chladný bol v nížinách a kotlinách: Na Sliači bol tretí najstudenší od roku 1930 (s priemernou januárovou teplotou iba mínus 9,7 stupňa!), v Brezne alebo Nitre štvrtý.
   Podľa SHMÚ boli takéto rozdiely teplôt podmienené okrem iného inverziou – jej vplyv na teplotu bol silnejší, než vplyv samotného studeného prúdenia.
   „Miestne vplyvy sa najviac prejavili v kotlinových polohách v južnej polovici stredného Slovenska, čiastočne aj na dolnom Ponitrí a na rozhraní dolného Ponitria a Tekova,“ uvádza SHMÚ.
Sila, akou zima udrie, teda závisí od miestnych podmienok a od výšky snehovej pokrývky.
   Biely sneh odráža slnečné žiarenie, čo prispieva k ochladzovaniu vzduchu nad ňou. Takisto izoluje zemský povrch a zabraňuje, aby sa vzduch nad ním prehrieval. Mrazy sú tiež silnejšie vtedy, keď nefúka vietor.
   Kombinácia týchto faktorov potom spôsobí také zvláštnosti, ako boli napríklad silné až 30-stupňové mrazy v Dudinciach na inak teplom juhu Slovenska.
   Zatiaľ čo mrazov sme si užili, snehu bolo trochu menej. „Pokiaľ ide o sneh, mali sme v malo
karpatskej oblasti v posledných rokoch aj zimy, keď bolo viac snehu ako túto zimu,“ hovorí Pavel Matejovič. „Napríklad zima 2012/2013 bola v Malých Karpatoch na sneh mimoriadne bohatá. Túto zimu menej snežilo, no zase sú pre zmenu silnejšie mrazy. Charakter zimy je podmienený prevládajúcim prúdením. Túto zimu k nám prenikol studený pevninský a suchý vzduch zo Sibíri, v minulých zimách to bol pre zmenu teplý morský vzduch z Atlantiku. Sneh do našej oblasti zase prinášajú tlakové níže zo Stredomoria.“
   O tom, či zima 2016/2017 skončí z odborného hľadiska ako normálna alebo studená, rozhodne február. „O normálnej zime hovoríme vtedy, ak je teplotná odchýlka v intervale – 1 až +1.5 °C od dlhodobého priemeru,“ hovorí Pavel Matejovič.
   „Pravdepodobne sa vyskytnú lokality, kde bude tohtoročná zima v porovnaní s dlhodobým priemerom 1961 až 1990 teplotne podnormálna, resp. studená. Bude to najmä v kotlinových polohách a na juhu stredného Slovenska. Zima skončí teplotne podnormálna zrejme aj v Hurbanove.“
   Práve na tejto známej meteorologickej stanici, ktorá reprezentuje nižšie polohy južného a západného Slovenska, zaznamenali zatiaľ poslednú tuhú zimu (chladnejšiu o tri a viac stupňov oproti dlhodobému priemeru) v roku 1984/85.
   V našej pamäti však ostali skôr zimy spojené s mimoriadnymi udalosťami, napríklad kalamitami alebo s uhoľnými prázdninami, ktoré nečakane potešili žiakov v januári 1979. Ešte počas silvestrovského večera sa v Pezinku a okolí teplota pohybovala na úrovni jarných 10 až 12 stupňov, počas noci a Nového roka sa však ochladilo o 20 až 30 stupňov. Naše územie totiž zasiahol vpád studeného vzduchu, ktorý prichádzal smerom od Poľska a Nemecka. Keďže zamrzli vagóny s uhlím určeným na vykurovanie, ale tiež ako palivo do elektrární, hospodárstvo sa ocitlo v stave núdze. Brány škôl sa zavreli v piatok 5. januára na celé tri týždne, takže sa opäť začalo učiť až 29. januára.
   Tridsať rokov uplynulo od ďalšej kalamity, ktorá sa začala 10. januára 1987. Neobvyklé spojenie silného ochladenia a sneženia prinieslo aj na juhu Slovenska asi 60 až 70 centimetrov snehu, z ktorého sa vytvorili dvojmetrové záveje. Na mnohých miestach uviazla doprava a najspoľahlivejším – často i jediným možným – dopravným prostriedkom bola pešia chôdza. Na druhej strane bolo celkom príjemné, keď sa napríklad Bratislava premenila na obrovské korzo.
   Akokoľvek na tieto udalosti radi spomíname, s najväčšou pravdepodobnosťou sa už nezopakujú. Aj táto zima podľa odborníkov skončí buď ako normálna, alebo na niektorých miestach Slovenska podnormálna, čo závisí najmä od posledného zimného mesiaca, februára. Ten priniesol v posledných dňoch oteplenie, opäť sa však vďaka inverzii na mnohých miestach Slovenska udržiavali nízke teploty.
   V každom prípade platí, že na severnej pologuli bol január nadpriemerne teplý. Studeného vzduchu je skrátka oveľa menej, než kedysi – môžeme si ho predstaviť, ako bazény alebo bubliny, ktoré za istých okolností zasiahnu práve relatívne malé územie Európy. Tak, ako to bolo tento rok. Trblietavé vločky v mrazivom vzduchu tak pre nás budú čoraz vzácnejším korením.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: