65. výročie ZUŠ Eugena Suchoňa

December 2016 / Prečítané 70 krát

   21. októbra ZUŠ Eugena Suchoňa slávnostným koncertom oslávila 65. narodeniny. Pezinské publikum v Spoločenskej sále, osvieženej výtvarnými prácami, veľkým potleskom odmenilo kvalitné výkony hudobníkov, tanečníkov, recitácie. V mene celej ZUŠ riaditeľka školy prijala od primátora mesta Pezinok kyticu...
   Symbolicky sme sfúkli na torte našej oslávenkyne 65 sviečok. Pri podobných príležitostiach sa zvykne bilancovať, spomínať. Ako sa to vlastne všetko začalo? Hudobná škola v Pezinku nevznikla náhodou. Chrámový zbor, dychovka, muzicírovanie v niektorých rodinách – tam niekde vznikla myšlienka mať v meste hudobnú školu. Prvú žiadosť na zriadenie hudobnej školy predložil vtedajšej vrchnosti Jozef Bacigál v roku 1943. Neuspel, a až v roku 1951 v jednej triede na Kollárovej ul. sa začína písať história našej školy. Jej neodmysliteľnou súčasťou sú naši vzácni rodáci Eugen Suchoň a Ľudovít Rajter. Zanechali v nás hlbokú stopu osobnej účasti a záujmu na dianí v našej škole.
   V skratke niekoľko dátumov: 1955 - udelený čestný názov Hudobná škola Eugena Suchoňa (neskôr odobratý), 1960 - škola presťahovaná do budovy Mestskej radnice, v priestoroch na Kollárovej ulici sa v 1974 otvára LDO, 1977 - VO, 1980 - TO. Rok 1993 je začiatkom putovania ZUŠ. Vo vilke na Trnavskej 1 je riaditeľstvo a časť HO. Ostatné odbory sú rozptýlené na mnohých miestach v Pezinku. 1995 - vrátený čestný názov ZUŠ Eugena Suchoňa, od 2003 je škola samostatným právnym subjektom. Nová kapitola v histórii našej školy sa začína písať 1.septembra 2012. Vďaka zriaďovateľovi sa ZUŠ Eugena Suchoňa presťahovala do zrekonštruovanej historickej budovy na M.R.Štefánika 9...
   Hudobná škola, Ľudová škola umenia, Základná umelecká škola – myslím že bez ohľadu na minulosť, ideológiu tej či prítomnej doby pootvára bránu k poznávaniu a vnímaniu nehmotného – duchovného sveta, do ktorého umenie patrí. Ak sa za tých 65 rokov cez tóny, ťahy štetca, zmysluplného slova či rytmického tanečného kroku darí preniknúť do vnútra mladého človeka a podarí sa v ňom prebudiť zvedavosť, cit, túžbu a potrebu po poznaní krásna, tak nie len 65, ale aj ďalších x rokov v budúcnosti je v ZUŠ zmysluplných a dôležitých. Lebo stále žije nádej, že sa absolventi ZUŠ nedajú uväzniť vládou matérie, pseudoumenia, chvíľkového imidžu a lacného lesku. Je nádej, že vojdú do galérií, koncertných sál, divadiel, niektorí sa stanú tvorcami umenia či pedagógmi...nádej nielen pre nás pedagógov, rodičov, ale aj pre politikov či tých, ktorí si myslia, že od ich rozhodnutí závisí beh nášho života. Je to moja, naša naivná predstava – túžba? Je naivné túžiť, aby pôsobením umenia – duchovna sa prebúdzala v nás tá lepšia časť človečiny? Ak z človiečikov, ktorí vstupujú do ZUŠ, budú rásť dobrí a kultúrni ľudia, potom je to dobré a má zmysel ďalej tvoriť a zanechať po sebe stopu.
   Vďaka všetkým, ktorí začali písať a píšu históriu pezinskej základnej umeleckej školy. V mene všetkých pedagógov ďakujem nášmu zriaďovateľovi – Mestu Pezinok, osobitne primátorovi Oliverovi Solgovi za krásnu budovu a hlavne za vzťah a podporu rozvoja školstva a umenia vôbec. Ďakujem kolegom, rodičom a všetkým vám, ktorí nám venujete svoju priazeň.

 

Mária Neuszerová, riaditeľka


Ohodnoťte článok: