Osídlenie Pezinka je staré viac ako šesťtisíc rokov

December 2016 / Prečítané 102 krát

   Pri záchrannom archeologickom výskume na pozemku domu na Holubyho ulici č. 35 našli archeológovia základy domu patriaceho do obdobia tzv. lengyelskej kultúry. Táto kultúra je na našom území datovaná 5 000 až 3 900 rokov pred naším letopočtom do obdobia neolitu a eneolitu. Je pomenovaná podľa lokality Lengyel v západnom Maďarsku a siaha nielen na Slovensko, ale aj do Rakúska, na Moravu, do Slovinska a Chorvátska. Príslušníci tejto kultúry sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka a ovládali už spracovanie medi. Na našom území sa táto kultúra označovala v minulosti ako kultúra so slovensko-moravskou maľovanou keramikou. Podobné nálezy sa našli pri prieskume aj v susednom dvore a boli zaznamenané tiež v Šenkviciach a Budmericiach.
   U nás boli objavené kolové jamy – základy drevenej stavby väčších rozmerov a veľké množstvo materiálu ako keramika, kamenné nástroje a pazúriky, ale aj červená mazanica a čierne zuhoľnatené vrstvy – stopy po požiari.
   Po dokončení archeologického prieskumu bude nasledovať vyhodnotenie materiálu, jeho datovanie a výskumná správa. Už dnes však môžeme konštatovať, že tento ojedinelý objav posúva datovanie osídlenia priamo v centre mesta do obdobia mladšej doby kamennej. Zatiaľ sme mali v minulosti podobné objavy len v lokalite ťažobných priestorov pezinských tehelní. Ojedinelé drobné nálezy zo spomínaného obdobia sa našli aj v iných častiach mesta, ale nikdy to neboli jednoznačné dôkazy o existencii ľudského obydlia. Znie to skoro neuveriteľne, ale naši dávni predkovia obývali centrum nášho mesta už pred zhruba šesťtisíc rokmi.
   Ďalším významným objavom spojeným so spomínaným archeologickým výskumom je po prvýkrát na území nášho mesta doložené do zeme zapustené hradobné kamenné murivo siahajúce až do hĺbky viac ako tri metre. Kamenný múr sa nachádza pod jestvujúcimi hradbami a bol súčasťou nadzemného obranného systému, ktorý sa zachoval vo veľkej časti mesta.
   Z nálezu vyplýva, že naši predkovia postavili v 17. storočí nielen nadzemné hradby, ale k nim aj zemný pochôdzny val, tzv. parkán z vnútornej strany po ich obvode. A navyše aj hlboký hradobný múr pod úrovňou vtedajšieho terénu, ktorý bol pôvodne nižšie asi o 100 – 150 centimetrov. Okolo neho bola z vonkajšej strany hradieb vykopaná mohutná vodná priekopa napájaná vodou z horských potokov.

 

(O.S.)


Ohodnoťte článok: