Ochutnajte Malokarpatské múzeum!

September 2016 / Prečítané 112 krát

   Ochutnávka vín v tme. Koncert skupiny Korben Dallas. Výstava archeologických nálezov spod Malých Karpát. Aj takéto zážitky pripravuje pre svojich návštevníkov Malokarpatské múzeum. Doterajšie projekty i svoje plány do budúcnosti predstavuje čitateľom Pezinčana riaditeľ múzea Martin Hrubala.

l Väčšina z nás si múzeá predstavuje ako tiché, vážne, niekedy až suchopárne inštitúcie. Ako sa do vašich priestorov dostala rocková kapela?
   Malokarpatské múzeum už štyri roky organizuje letný cyklus s názvom Wine and Art, teda Víno a umenie. Nosnou ideou projektu je dostať do múzea život počas letného obdobia a mimo otváracích letných hodín, teda poskytnúť ľuďom príležitosť, aby sa stretávali. Inšpiráciou mi boli veľké nemecké múzeá, kde sú kaviarne, konajú sa koncerty alebo workshopy. Pre mladých ľudí sú obľúbeným miestom, kde sa stretávajú. U nás je zatiaľ veta „stretneme sa večer v múzeu na káve“ takmer nepredstaviteľná. Témy projektu sa obmieňajú, vlani to bola gastronómia v rôznych historických obdobiach. Tento rok sme si vybrali pestrejší model a jeho súčasťou bol aj koncert skupiny Korben Dallas.

l Čo je zmyslom takýchto akcií?
   Chceme ponúknuť ľuďom menej obvyklý pohľad na múzeum. Predstaviť ho nielen ako miesto, kde sú pevné otváracie hodiny, exponáty v sklenených vitrínach, kde treba byť ticho, ničoho sa nedotýkať a počúvať výklad sprievodkyne. Mnohé múzeá vznikali v 50. a 60. rokoch a vtedy bolo ich poslaním zbierať staré predmety a vychovávať. Povinne tam chodili celé školy, čo nie vždy v človeku zanechá pozitívny dojem – ako každá vec, ktorú robíme nasilu. Pamätáme si z detstva ešte aj na návleky, ktoré sme si tam museli obuť. Vývoj však medzitým pokročil, sme v 21. storočí a návšteva múzea je voľnočasová aktivita. Človek môže ísť plávať, bicyklovať, alebo môže ísť do múzea... A my musíme premýšľať, ako ho motivovať, aby si vybral práve múzeum. Zaoberajú sa tým aj mnohí teoretici a muzeológovia. Mojou koncepciou je spájanie starého s novým. Máme tu vystavené staré predmety, mapujeme kus histórie, ale našou snahou je prezentovať ju atraktívne. Múzeum už nie je len zdrojom poznatkov alebo informácií – dátumy a fakty si ľudia nájdu na internete. Našou úlohou je, aby sa ľudia v múzeu dozvedeli niečo z minulosti, ale aj to, čo je zaujímavé a prínosné pre ich súčasný život.

l Môžete uviesť konkrétny príklad?
V múzeu sa napríklad nemusia návštevníci dozvedieť iba to, kedy Pezinok získal výsady slobodného kráľovského mesta, ale tiež, aký to malo prínos pre jeho obyvateľov. Nechceme z múzea robiť skanzen, ale živé miesto, kde sa človek dozvie aj odpovede na aktuálne témy. Dnes v spoločnosti veľmi silne rezonuje téma migrantov. V múzeu vieme ponúknuť množstvo skúseností z histórie, z príchodu Nemcov, Maďarov alebo exulantov z Českej republiky. Medzi nimi je napríklad aj svetoznámy barokový maliar Ján Kupecký, ktorý sa tu narodil a ktorým sa Pezinok hrdí. Aj jeho rodina boli migranti. Dostali u nás šancu a vďaka tomu je takýto umelec naším rodákom. Inou témou sú deti na pracovisku – aj my máme napríklad kolegyňu, ktorá tu má dieťa. Takisto zistíme, že to kedysi bolo bežné. História dáva odpovede na mnohé súčasné problémy. Myslím si, že história sa zásadne nemení, a ani charakter ľudí. Aj v minulosti ľudia podvádzali, kradli, vraždili, smiali sa, plakali, tancovali, tak ako teraz. Zmenili sa len technické prostriedky. Ponúkať takéto paralely je aj cieľom nášho múzea.

l Dôležitou témou, na ktorú sa zameriava vaše múzeum, je vinárstvo, ktoré je napokon s Malokarpatskou oblasťou úzko späté. Môžeme sa pristaviť pri vašich aktivitách v tejto oblasti?
  
Som rád, že sa podarilo spustiť projekt pezinských viech. Vznikol už pred troma rokmi a snažil sa vyriešiť konkrétny problém: keď prišiel turista do nášho mesta mimo vinobrania alebo dňa otvorených pivníc, nemal veľa možností, kde si dať pohár dobrého miestneho vína. A tak sme prišli s projektom pezinských viech. Zapojilo sa doň už dvanásť vinárov. Viechy trvajú od mája do konca októbra. Návštevník Pezinka si zistí, ktorý vinár má otvorené, príde k nemu do príjemného prostredia a ochutná kvalitné víno, prípadne sa s ním aj porozpráva. Vďaka tomuto projektu sa nám ako prvému mestu na Slovensku podarilo vrátiť k tradícii viech. A pritom sa stačilo pozrieť, ako to fungovalo v minulosti.

l Odkedy sa vaše múzeum profiluje vinárskym smerom?
   Je to logicky dané tým, že sídli v centre našej najväčšej vinohradníckej oblasti. Pôvodne v roku 1960 vzniklo Mestské aj Vinohradnícke múzeum. Mojim predchodcom sa podarilo získať pekné exponáty vinohradníckeho charakteru. V 70. a 80. rokoch sa múzeá zameriavali skôr na regionálne témy. Keď som dostal možnosť viesť Malokarpatské múzeum, snažil som sa nájsť a zdôrazniť to, čím sme iní než ostatné múzeá. A to je práve vinárska tradícia. Téma vinárstva je krásna a dá sa ňou veľmi veľa obsiahnuť. Máme najväčšiu zbierku lisov v Európe. Každý z nich je originál. A vinársky akcent majú aj projekty a aktivity, ktoré sme už spomínali, či už Wine and Art alebo Deň otvorených pivníc.

l Ponúkate pomerne netradičné akcie ako sú napríklad degustácie vína...
  
Návšteva múzea musí byť dnes zážitkom. Na zážitok sa orientujú aj naše expozície. Snažíme sa napríklad, aby boli interaktívne. Návštevník môže ovoňať či ochutnať víno, vyskúšať ako sa používal mlynček na hrozno, ako sa krúti preš, môže sa exponátov dotýkať. Snažíme sa nepoúčať, ale formou zážitku ponúknuť návštevníkovi zážitky aj myšlienky. Sme jedno z mála múzeí, ktoré vo svojich historických renesančných priestoroch začalo robiť aj degustácie pre turistov. Pred desiatimi rokmi to bola nová myšlienka, dnes to už robia mnohé vinotéky, takže sme sa snažili prísť s novými nápadmi. Pretože pre mňa osobne svet vína nie je len vecou chémie a analýzy, koľko má víno cukru alebo kyselín. Pre mňa je na víne fascinujúce, že dá sa spojiť s hudbou, umením, architektúrou, kultúrou, skrátka s emóciou. Preto do degustácie zapájame všetky zmysly. Prišli sme s dvoma novými programami. Jedným z nich je degustácia v úplnej tme, pretože keď na chvíľu odbúrate zrak, zintenzívnia sa vám všetky ostatné zmysly. A odbúrajú sa aj predsudky, napríklad, že niekomu chutí len biele alebo len červené víno. Ľuďom sa to zvyčajne páči a keď chcem po chvíli zapáliť sviečku, často ma požiadajú, aby sme ešte ostali potme. Je to pre nich veľmi oslobodzujúci pocit. Rovnako ponúkame degustácie s meniacou sa náladou – konkrétne s pomocou farebného osvetlenia a hudby. Meníme hudobné žánre, osvetlenie a to isté víno chutí zakaždým inak. Samozrejme, nie sme lunapark, návštevníci sa dozvedia aj praktické informácie, ale pre mňa je veľkým zadosťučinením, keď odchádzajú a počujem ako si hovoria – tak toto sme ešte nezažili, stálo to za to! Takéto projekty sú cestou, ktorou by sme sa aj naďalej chceli uberať.

l Povedzme si niečo aj o podujatiach mimo vinárskej oblasti.
  
Tým najväčším a najznámejším sú Keramické trhy, ktoré majú medzinárodný rozmer a prichádza na ne viac než 150 keramikárov a výtvarníkov z piatich či šiestich európskych štátov. Organizujeme cyklus prednášok Pohár vína o piatej, kde sa snažíme diskutovať o aktuálnych témach. A som veľmi rád, že sa nám podarilo zaktivizovať školy. Dnes už nie sú návštevy múzeí povinnosťou, ako sme už spomínali, musíme si malého alebo mladého návštevníka vychovať. Nemôžeme prváčika nútiť, aby hodinu počúval výklad o archeológii alebo etnografii. Ako jedno z mála múzeí na Slovensku zamestnávame dve múzejné pedagogičky a tie sa snažia primeranou a hravou formou ukázať témy, ktoré žiaci preberajú. Robíme pre deti podujatia, do ktorých sa môžu aktívne zapájať, napríklad workshopy, kde sa kreslí, modeluje, mali sme tu krásnu vianočnú akciu, na ktorej si piekli medovníky... Takouto hravou formou sa môžu aj niečo dozvedieť – a pritom nezískajú averziu k múzeu, ale chodia doň rady. Je príjemné, keď stretnem deti na ulici a pýtajú sa ma, kedy bude nejaká ďalšia akcia.

l Robíte aj podujatia pre seniorov?
   Už štvrtý rok sme zapojení do projektu Akadémia tretieho veku. Zastrešujeme najpočetnejší a najpopulárnejší odbor, ktorým je vinohradníctvo, vinárstvo a someliérstvo. Seniori sú veľmi pozorní, dochvíľni a veľa sa chcú dozvedieť. Významnou skupinou návštevníkov, na ktorých by moderné múzeum nemalo zabudnúť, sú hendikepovaní ľudia. V minulom roku sa nám podarilo medzi popisky dostať texty v braillovom písme. Naši lektori mali aj školenie ako sprevádzať skupiny hendikepovaných ľudí, máme takisto aj monitory s posunkovou rečou.

l Čo pripravujete najbližšie?
  
Je toho viac. Na jeseň sa bude v našich priestoroch konať archeologická konferencia, kolokvium o barokovom maliarstve a o Kupeckom, panelová diskusia na tému matiek a detí v práci, otvárame expozíciu Michal Schmidt – osobnosť malokarpatského regiónu. Obsahuje zbierku cenných nálezov a predmetov, ktoré zozbieral za päťdesiat rokov tento pozoruhodný rodák zo Štefanovej. Chceme mu vyjadriť obdiv a úctu. Pripravujeme však aj projekt, ktorý prekročí regionálny rámec – výstavu Salvadora Dalího, ktorá tu bude od decembra do apríla. Som sám zvedavý, ako na ňu bude verejnosť reagovať.

l Pre múzeum vášho typu je takáto téma naozaj netypická.
  
Áno, ale teším sa na to.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: