Neskoré slnko poteší vinárov

September 2016 / Prečítané 106 krát

   Počasie cez letné mesiace sa vyznačovalo značnou premenlivosťou. Od konca augusta však akoby si chcelo leto všetko vynahradiť: Príjemné slnečné dni s teplotami do 30 stupňov sú dobrým znamením aj pre tohtoročnú úrodu vína.
   Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že súčasné leto bolo bohatšie na zrážky a že nás nepotrápili ani obvyklé tropické horúčavy, skutočnosť je trochu iná.
   „Vlaňajšie leto bolo rekordne teplé, aj preto sa tohtoročné leto v porovnaní s ním javilo pocitovo chladnejšie,“ hovorí klimatológ Pavel Matejovič z Pezinka. „Z klimatologického hľadiska ho však môžeme zaradiť medzi teplotne silne nadnormálne. Aj keď absentovali dlhotrvajúce horúčavy, prevládalo teplé a vlhké počasie, teda na pocit bolo dusno. Rovnako boli teplé aj noci.“
   Podľa štastík sa napríklad v Hurbanove leto 2016 zaradí na 11. miesto medzi najteplejšie v celej doterajšej histórii meraní, teda od roku 1871! Vo všeobecnosti letá, ktoré prežívame od roku 1990, sú viac či menej teplotne nadnormálne. Prvenstvo zatiaľ patrí letu 2003. Takisto zrážok v skutočnosti nebolo tak veľa, ako by príroda potrebovala. „Klimatická zmena sa prejavuje aj tým, že v lete ubúdajú veľkopriestorové dažde a väčšina zrážok spadne pri búrkach. Tam, kde sa búrky nevyskytnú, vládne sucho. To umocňujú aj vysoké teploty, počas ktorých sa zvyšuje výpar,“ dodáva Pavel Matejovič.
   Nerovnomerné rozloženie zrážok počas leta potrápilo aj záhradkárov či poľnohospodárov. „V oblasti Pezinka zaznamenávame naozaj výrazný deficit zrážok,“ hovorí Vladimír Píš, známy aj vďaka svojej levanduľovej záhrade. „Nakoniec už dlhší čas sa dá pozorovať, že sa Pezinok nachádza v zrážkovom tieni. Určite má na to vplyv aj morfológia a časť zrážok zachytí hrebeň Malých Karpát. Často vidíme, že prší v Bratislave, v oblasti Senca alebo Trnavy, no nás akoby dážď doslova obchádzal.
   A pre oblasť Starej hory to platí dvojnásobne. Neraz všade naokolo prší, no v záhrade máme sucho. Tieto dispozície sa môžu ešte viac zvýrazniť vďaka prebiehajúcej klimatickej zmene. “
   Hoci vinič potrebuje takisto vlahu, nie je až tak veľmi náročný. Najmä staršie kry majú koreňovú sústavu hlboko a stačí im voda nahromadená počas zimných či jarných mesiacov. Leto nás príjemne prekvapilo v závere augusta. „Počasie sa ustálilo a bolo teplo. V minulosti pritom už v tomto období zvyklo prísť ochladenie. V súčasnosti sa však môže stať, že leto u nás vyvrcholí v druhej polovici augusta. Ešte teplejší záver leta sme mali napríklad v roku 2011,“ hovorí klimatológ Pavel Matejovič.
   Vyššie teploty a slnečné dni počas neskorého leta takisto viniču prospievajú.
„V neskorom lete sú dni kratšie a noci sa predlžujú, čím sa zvýrazňuje teplotný kontrast. Cez deň sa teplota blíži k tridsiatim stupňom, v noci sa však výraznejšie ochladzuje,“ vysvetľuje Vladimír Píš. „Pre vinič je to výhodné. Rastliny totiž cez deň získavajú energiu prostredníctvom fotosyntézy, zatiaľ čo v noci, keď dýchajú, prebieha opačný proces: získanú energiu zasa spotrebovávajú. Keď je cez deň slnečno a teplo, vinič si nahromadí dostatok cukrov, no potom, počas chladnejších nocí, sa jeho dýchanie spomalí a relatívne málo zo svojich zásob minie. Inými slovami, v hrozne sa hromadia nielen cukry, ale aj ostatné aromatické látky. Aj starí a skúsení vinári poznajú príslovie, ktoré je dnes aktuálne – čo deň, to maligán.“
   Príjemným vedľajším produktom slnečného augusta či septembra je potom príjemné počasie počas oberačiek alebo vinobrania. „Kým skoršie odrody ako je muller, sme oberali pri slnku, v sezóne vlašského rizlingu nám už neraz tieklo za golier... Posledné roky je však reálna šanca, že aj pri oberačke neskorších odrôd slnko vydrží,“ dodáva Vladimír Píš.

 

Márius Kopcsay

 


Ohodnoťte článok: