Slávnosti Vinobrania v minulosti

September 2016 / Prečítané 88 krát

Vinobranie 1971

   Z dochovaných historických prameňov sa dozvedáme, že tradícia pestovania viniča a výroby vína je v Pezinku a v celom našom Malokarpatskom kraji stará bezmála dvetisíc rokov. Datuje sa od čias osídlenia časti nášho územia Rimanmi. Ešte pred nimi sa spomínajú Kelti, ktorí pravdepodobne tiež niečo vedeli o viniči a víne, čo dosvedčujú najmä nálezy vinohradníckych nožíkov a nádob na našom území. V súvislosti s Rimanmi sa traduje, že rímski vojenskí velitelia zakladali vinice a vojakov v čase mieru zamestnávali prácou vo vinohradoch, aby nemali čas na neprístojnosti.
   Vinohradníctvo a vinárstvo je na našom území písomne doložené v listinách z 12. a 13. storočia, a to v súvislosti s osídlením nemeckými kolonistami. Oni priniesli zo svojej starej vlasti so sebou nielen odborné znalosti, ale aj špecifické odrody, akými boli a dodnes sú pre túto oblasť typické rizlingy a veltlíny. V stredoveku a novoveku šírilo „pezinské“ slávu nášho mesta nielen vo vtedajšom Uhorsku, Rakúsku, Poľsku a Česku, ale pilo sa dokonca na kráľovských a cisárskych dvoroch.
   Vinohradníci mali už v 14. storočí svoj samostatný cech, ktorý mal prísne regule. Mali aj svojho richtára – perega, ktorý dozeral na vinohrady a riadil práce v nich. Slávnosť oberačiek začínala každoročne „koštovaním“ muštu z prvého strapca, bola sprevádzaná hudbou a spevom a ozdobenými vozmi - lajtrami, ktorými sa privážalo hrozno do „prešovní“.
   Oslavovalo sa nielen na začiatku zberu úrody, ale aj pri príležitosti dovezenia posledného hrozna do pivnice. Potom už nastal čas lisovania hrozna, prvého burčiaku a mladého vína, ktoré sa po prvýkrát mohlo piť až 11. novembra, na sviatok sv. Martina. V knihe Peripetie slobody sa o vtedajších oslavách píše toto: „Začiatok oberačiek sa oslavoval pestrými sprievodmi. Alegorický voz, ozdobený stuhami a listami viniča, ťahaný štvorkou krásnych koní tvoril čelo sprievodu. Okolo voza vo veselej nálade a so spevom kráčali v pestrých krojoch vinohradníci, mládenci a devy. Na druhom voze sa „prešovalo“. Švárne dievčence podávali z voza obecenstvu hrozno a mušt. Na treťom voze viezli sud so starým vínom. Na tomto voze trónila pod baldachýnom kráľovná slávnosti. Vedľa voza poskakovali šašovia a zabávali obecenstvo, ktoré zapĺňalo pezinské ulice. Všetko končilo vo viechach a hostincoch pri víne a tanci, do ktorého hrala cigánska hudba.“
   Slávnosti vinobrania boli v minulom storočí obnovené v roku 1934. Odvtedy sa už zopakovali veľakrát. Boli časy, keď sme sa v ich organizovaní striedali s Modrou, ostatných pätnásť rokov organizujeme v Pezinku Vinobranie každoročne.
   Vinobranie je aj dnes najmä pripomenutím a oslavou ťažkej celoročnej práce vinohradníkov a vinárov. Je tiež obnovením stáročnej tradície, ktorá v našom kraji nemá konkurenciu, pretože v celej histórii sa meno Pezinka spájalo a dodnes spája najmä s vinohradníctvom a dobrým vínom. Je preto našou úlohou, ba priam povinnosťou, v tejto tradícii pokračovať a vinohradníctvo a vinárstvo nielen zachrániť pre budúce generácie, ale aj oživiť jeho slávu a všemožne propagovať naše kvalitné vína.
   Aby stále platili slová významného slovenského učenca Mateja Bela, ktorý o pezinských vinohradoch už v roku 1736 napísal: „Nič ľúbivejšie a radostnejšie neuvidíš, než sú pezinské vinice, pretože majú prekrásnu polohu a prinášajú víno príjemnej chuti. Sú totiž otočené na juh a čo treba kvôli pravde povedať, rodia víno v mnohom ušľachtilejšie než modranské “ .
   Na titulnej strane sú fotografie z dnes už historických vinobraní v roku 1934 a 1971. Je na nich vidieť, že aj vtedy podstatu týchto tradičných osláv tvorili alegorické sprievody, ľudové kroje, tanec a hudba. A, samozrejme, nesmelo chýbať ani vynikajúce pezinské víno a mladí ľudia.

 

(r)


Ohodnoťte článok: