Tri otázky primátorovi

August 2016 / Prečítané 285 krát

   Primátora mesta Mgr. Olivera Solgu sme požiadali o odpoveď na tieto otázky:

l Pán primátor, najprv otázka z tých ľahších. Je leto, obdobie dovoleniek. Ako ste dovolenkovali vy?

- Bolo ako vždy dobre, tento rok o to krajšie, že sme po prvýkrát mohli byť aj s päťmesačnou vnučkou. V Taliansku je dobre všade a okrem mora a pekného počasia je tam pre mňa aj dostatok kultúrnych a umeleckých podnetov v chrámoch, galériách a múzeách. Zároveň sa od Talianov, najmä tých zo severu, môžeme učiť, ako si skultúrniť svoje prostredie, skrášľovať okolie a nie ho ničiť, ako sa, žiaľ, často deje u nás.

l Ani v lete ale mesto nezaháľa, vidno čulý stavebný ruch. Čím sa momentálne zaoberáte?

- Prioritou je dokončenie prístavby materskej školy na ulici gen. Pekníka. Práce pokračujú podľa harmonogramu, aj keď skoro denne sa objavuje množstvo drobných problémov. Tie však dokážeme vyriešiť aj vďaka ústretovosti žilinskej stavebnej firmy. Rozbehnuté sú aj práce na ostatných materských a základných školách. O tých najdôležitejších informujeme aj cez mestské média, vrátane časopisu Pezinčan. Okrem toho rekonštruujeme niekoľko chodníkov, práce však často brzdí nielen nedostatok voľných stavebných kapacít, ale aj proces verejného obstarávania, najmä nezmyselné kritérium najnižšej ceny a niektoré prihlásené firmy, ktoré udávajú nereálne ceny za svoje služby. Ako keby zdravý rozum zostal za dverami a kritérium kvality nebolo rovnako dôležité alebo ešte dôležitejšie. Ale to sa bavíme o celoslovenskom probléme, ktorý riešia všade tam, kde sa niečo buduje alebo rekonštruuje z verejných zdrojov.

l Na odľahčenie tohto krátkeho „letného“ rozhovoru ešte otázka: Ako ste reagovali, keď ste si na facebooku prečítali, že chodník pri Lekárni na Meisslovej ulici ste dali urobiť len preto, že tam kočíkujete svoju vnučku?

- Facebook nesledujem, preferujem osobnú komunikáciu. Táto „perla“ sa ale cez kamarátov dostala aj ku mne. Podobné výlevy som sa naučil brať s úsmevom. Len stále nerozumiem, ako to dospelým ľuďom vôbec môže napadnúť. Asi je im také zmýšľanie blízke v duchu hesla: „podľa seba súdim teba“. Nie je náhoda, že na facebooku a diskusných fórach píšu tieto a podobné hlúposti už roky stále tí istí. Nezažil som, aby povedali „sorry“ ani vtedy, keď bolo preukázané, že tárali. Keďže mnohých z nich osobne poznám, viem, že majú ťažký život. Žiť s nenávisťou v srdci a hlúposťou v hlave musí byť obrovská tragédia. Niet im čo závidieť. Ale príliš sa tým nevzrušujem, všetci predsa poznáme príslovie o Božích mlynoch. Pritom sa stačilo iba slušne spýtať a dostali by odpoveď, že tento úsek bol posledným, ktorý sme v danej lokalite ešte nespravili, z jednej aj druhej strany naň nadväzovali úseky dávno zrekonštruované a preto bolo načase dokončiť prácu, aby sme mohli pokračovať inde. Na Severe, Cajle, Grinave – vyberte si.

 

(r)


Ohodnoťte článok: