Permoník Pezinčanov stále baví

August 2016 / Prečítané 277 krát

   Pezinský permoník opäť vyšiel von z tmavého podzemia, aby pobavil odbornú a laickú verejnosť. Pezinčania by si azda ani nevedeli predstaviť letné prázdniny bez tohto tradičného augustového podujatia, ktoré už dvadsať rokov populárnou formou predstavuje nesmierne nerastné bohatstvo nášho regiónu.

   Väčšina domácich i pravidelných návštevníkov isto už uhádla, že tvár, ktorá sprevádzala Permoníka aj na plagátoch a propagačných materiáloch, patrí neúnavnému organizátorovi tohto podujatia, Jirkovi Vitálošovi. Tohtoročný Pezinský permoník bude v poradí už dvadsiaty prvý.
Počas týchto dvoch desaťročí sa program tohto atraktívneho podujatia neustále rozrastá a pribúdajú doň ďalšie a ďalšie sprievodné akcie. Navyše pribúdajú nové a nové poznatky o bohatej permoníckej histórii, ktorá vďaka osobitej zmesi historických faktov a recesie pripomína známu českú postavu Járu Cimrmana.
   Bytosti nazvanej Homo sapiens permonicus sa venujú systematické výskumy, mapujúce minulosť od starogréckeho Permonistasa až po Permonícke povstanie v roku 1848. Ani tento rok nechýbala prednáška o tajomnej bytosti z pezinských baní s názvom Permonicus Pezincus.
   „Bilancovali sme rok v oblasti výskumu Homo sapiens permonicus. O nový príspevok v tejto oblasti sa postarala spoločnosť Mine produkction s redaktorom Sorenom Johansonom, ktorý prišiel na Slovensko hľadať permoníkov,“ hovorí s úsmevom Jiří Vitáloš. „Strávil tu dva týždne a na tohtoročnom Permoníkovi sme mali možnosť odvysielať prvú reportáž a tiež jeho historicky prvé zábery permoníka, ktorého sa mu podarilo po ťažkých chvíľach natočiť.
   Od talianskych sochárov sme zasa dostali kópiu antickej sochy resp. časť sochy Permonistasa v nadživotnej veľkosti. Ten sa pričinil o porážku Peržanov tým, že dodával kvalitné železo na zbrane a zlato na financovanie gréckej armády.“
   Treba azda dodať, že ide o jedinú zachovanú podobu Permonistasa v oholenej a ostrihanej podobe.
   Pezinského permoníka však sprevádzali aj tradičné a verejnosti dôverne známe podujatia ako je ryžovanie zlata či mestská opekačka. Aj deti mohli opäť podnietiť svoju tvorivosť a fantáziu pri kreslení obrázkov. Najmenším boli určené aj bábkové predstavenia v nedeľu dopoludnia.
   Na detskú časť programu sa Jirko Vitáloš osobitne tešil:
„Máme už viac ako tristo kresieb permoníkov, ktoré každý rok vystavujeme, a tým sa rozrastá permonícka rodina. Je naozaj krásne, keď príde dieťa a spozná svoju kresbu spred piatich rokov. “
Jirko Vitáloš sa už dlhé roky venuje propagácii baníckej tradície v Pezinku a v celom pezinskom regióne, kde sa v minulosti ťažilo predovšetkým zlato, neskôr antimón, no okolitá príroda dodnes ponúka aj množstvo iných vzácnych nerastov. Za doterajšich 21 rokov svojich aktivít získal dar vo výške dvetisíc eur. Inak do tejto činnosti venuje predovšetkým svoje vlastné prostriedky s úmyslom prezentovať a propagovať túto časť histórie Pezinka.
„Tento ročník Permoníka sa už ani nemal konať, ale keď som sa dozvedel, že rodičia presunuli termín dovolenky kvôli synovi, ktorý sa chcel zúčastniť našej akcie, presvedčilo ma to. A podobne aj fakt, že svoju účasť na podujatí už avizovali ľudia z Nemecka a Maďarska, lebo sa im tu páči. Pokračujem teda ďalej,“ vysvetľuje Jirko Vitáloš.
   Vytrváva napriek tomu – alebo aj práve preto – že takáto aktivita je na Slovensku v plienkach a geoturistika či montanistika ešte nie sú kurze tak, ako v zahraničí. Ale ide o činnosť, ktorá spája veľa rozličných oblastí poznania a ponúka veľa priestoru na predstavivosť a realizáciu rôznych projektov pre deti aj dospelých.
   Profesné organizácie v geológii, baníctve a v cestovnom ruchu zatiaľ podľa Jiřího Vitáloša nedocenili význam Malých Karpát, takže jeho vízia potrebuje ešte veľa rokov a úsilia.
   „Pre amatéra ako ja, je ťažké niečo robiť na vlastnú päsť, preto som si kúpil banícku a geologickú firmu a založil si neziskovú organizáciu Barbora, aby som prešliapal chodník. Malé Karpaty sú geologicky veľmi pestré, nachádza sa tu množstvo zaujímavých minerálov a geologických formácií. A predovšetkým historicky je táto oblasť spätá s baníctvom podľa mňa už od doby bronzovej,“ dodáva Jirko Vitáloš. „Je tu reálna šanca vybudovať geomontánny park v Pezinku a pripraviť pôdu pre vznik geoparku Malé Karpaty, ktorý by sa mohol dostať pod program UNESCO. Znamená to však spojiť štyri oblastné kancelárie cestovného ruchu, 32 miest a obcí Malých Karpát. Verím, že budem mať príležitosť prezentovať túto víziu a v októbri by som chcel projekt predstaviť aj na pôde Mestského zastupiteľstva v Pezinku. Pozveme aj riaditeľku pre české geoparky, aby túto myšlienku podporila. Na Slovensku neexistuje funkčný geopark, zatiaľ čo napríklad v Česku ich je osem. Je to veľmi náročná a zložitá práca ale naším cieľom je byť jedineční vo svete – a na to Malé Karpaty majú. A potom, teším sa, že výsledky našej práce potešia zasa niekoho iného. “
   Na vydarenom priebehu tohtoročného Pezinského permoníka bolo toto jednoduché krédo poznať. Nadšenie divákov a hostí bolo očividné, čo je takisto bohatstvo hodné zlata.

 

(kam)


Ohodnoťte článok: