Všetko, čo darujeme, sa nám v živote vráti

Jún 2016 / Prečítané 334 krát

Pani Drahoslava Finková v spoločnosti primátora mesta Pezinok Olivera Solgu a Petra Huňora    Človek v dvadsiatke je plný síl a energie. Malokarpatská komunitná nadácia REVIA má v tomto veku navyše aj množstvo cenných skúseností. O doterajších úspechoch aj plánoch do budúcnosti hovorí s nadšením a elánom sebe vlastným správkyňa nadácie Drahoslava Finková. Nie náhodou prevzala s predsedom správnej rady Petrom Huňorom z rúk primátora Olivera Solgu od mesta Pezinok ocenenie – medailu so stužkou „Za zásluhy o rozvoj mesta“.

l Nadácia REVIA si pripomína dvadsiate narodeniny. Ako budete toto výročie oslavovať?
   Naše začiatky siahajú ešte do čias, kedy sme dali oficiálne zaregistrovať Komunitné združenie Sami-Sebe. Bol to administratívny krok, samotná činnosť sa začala až v ďalšom roku. Preto tiež neoslavujeme narodeniny ku konkrétnemu dátumu, len chceme o sebe dať viac vedieť prostredníctvom médií aj podujatí, ktoré pripravujeme. Oslávime toto výročie skutkami a akciami, ktoré sami zorganizujeme alebo ich podporíme.
l Aké podujatia máte konkrétne v pláne?
  
Kampaň k nášmu dvadsiatemu výročiu bude pozostávať z viacerých častí. Jednou z nich bude výstava Dvadsať podôb Nadácie REVIA. Obrazovou formou – napríklad na námestí – chceme predstaviť odpočet, čo všetko sa aj vďaka nám podarilo v tomto regióne urobiť. Ďalšou časťou je zbierka „Reťaz dobra“, v ktorej chceme vyzbierať na podporu projektov dvadsaťtisíc eur. Chceme získať dvetisíc darcov po dve eurá, dvesto darcov po dvadsať, dvadsať darcov, ktorí nám venujú dvesto eur a dvoch až štyroch, ktorí dajú po dvetisíc. Dali sme im aj mená: sympatizant, priaznivec, lokálpatriot a filantrop. Budeme sa snažiť, aby ľudia dávali nielen jednorazovo, ale aj opakovane, pravidelne. Aby sa naučili myslieť na iných, ktorí to potrebujú, pretože nikdy nevieme, kedy budeme potrebovať my, aby iní mysleli na nás. Človek začne vnímať radosť z darovania s vedomím, že sa mu to vráti. Niekedy aj mnohonásobne.
l Túto myšlienku vyjadruje aj vaše logo a malý darčekový balík s troma mincami...
  
Náš nový slogan hovorí „pošli dobro ďalej“ a predstavuje symbolické tri groše. Jeden máme odovzdať človeku, ktorý nám pomohol, druhý tomu, komu pomáhame my a tretí si môžeme nechať pre svoje potreby a svoju prácu.
l Vaše začiatky siahajú do obdobia, keď sa občianska spoločnosť iba budovala, navyše v nie veľmi priaznivej politickej klíme. Ako ste sa dostali k takémuto druhu aktivity?
  
Už vtedy mnohí ľudia pochopili, že sa demokracia musí budovať zdola. Že treba verejnosť aktivizovať. Že bude lepšie, ak sa sami pričiníme o nejaké veci, napríklad aj v rámci samosprávy. Od začiatku sme sa usilovali rozvíjať spoluprácu medzi rozličnými sektormi. Zakladateľmi Komunitného združenia Sami-Sebe bolo mesto Pezinok, Klub podnikateľov mesta Pezinok, lokálna firma Alternatívne spracovanie odpadov a nezisková organizácia EQ klub. Vtedajší prednosta Mestského úradu Ladislav Briestenský zistil, že nadácia Open Society Fund získala zahraničné prostriedky na rozvoj demokracie na komunálnej úrovni. Ponúkli prvé „matchingové“ financie. Ide o spôsob financovania, že ak získate nejakú sumu z lokálnych zdrojov,
zahraničie vám prispeje niekoľkonásobnou čiastkou. A tak sa vlastne aj rozbehla naša činnosť. Tým, že sme mali za sebou úspešné príklady, získali sme podporu ďalších nadácií.
l Ako ste konkrétne získavali prostriedky?
  
Nadácia bola združením fyzických a právnických osôb a fungovala na americkom spôsobe financovania. V Amerike darcovia zhromaždia finančné zdroje, investujú ich a z výnosov majetku začne fungovať nejaká organizácia. Na Slovensku by sme čakali dosť dlho, kým by sme zhromaždili majetok v takej výške, aby sme mohli fungovať z jeho výnosov. Našli sme si darcov, ktorí nám poskytli dary, zahraničie ich znásobilo a my sme získané peniaze poskytli ľuďom, aby mohli niečo robiť pre svoje komunity, pre seba, pre svojich najbližších a pre svoj región.
l Nadácie a občianske aktivity významne vplývajú na kvalitu demokratického prostredia. Bol pre vás aj tento aspekt motivačný?
  
Vždy sa našli ľudia, ktorí chceli ísť inou cestou ako vláda, chceli byť nezávislí. Ale na druhej strane sme sa nemiešali do veľkej politiky. Snažili sme sa ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa tejto oblasti dotýkali. Napríklad aby začala fungovať asignácia dvoch percent z daní. A keď bola snaha to zrušiť, alebo sa rozhodovalo o nejakej inej zásadnej otázke, usilovali sme sa vyjadriť svoje stanovisko. To sa nám darí dodnes. Verím, že ešte nejaký čas percentá z dane fungovať budú.
l Je teda možné, že tento často využívaný nástroj, ktorým môžu občania podporiť neziskový sektor, opäť zanikne?
  
Tým, že sa zrušili daňové úľavy zo základu dane, stratila sa motivácia darcov, fyzických aj právnických osôb venovať nejaké prostriedky na dobročinné a prospešné účely. Hľadali sa iné nástroje a vyčlenenie dvoch percent z dane sa nám zdal v tom čase byť dobrý prostriedok. Dohoda znela, že to budú dve percentá, neskôr jeden a pol, jedno percento, pol percenta, až do nuly pre právnické osoby. Predstava bola taká, že si tretí sektor postupne vybuduje priamy kontakt s darcami, ktorí potom budú dávať aj zo svojich ziskov. No ale na Slovensku je to tak, že ekonomická situácia je nevypočítateľná a žiadna organizácia netuší, koľko jej ktorý darca dá. Nedarilo sa ani nám. Máme pravidelných darcov, čo si vážime, ale nemá to stúpajúci trend, ako sa predpokladalo.
l Do akej miery vám podnikatelia a firmy vychádzajú v ústrety? Naučili sa byť štedrí a podporovať občianske aktivity?
  
V regióne veľké firmy nemáme, skôr malé a stredné podniky. A tu sa prostredie veľmi zlepšuje. Pokiaľ ide o darovanie a filantropiu, tento stav veľmi poznačila kríza. Jej nástupom sa zastavila aj dovtedy fungujúca spolupráca. Keď mi povedali, že majú problém zaplatiť zamestnancov a sotva prežívajú, bolo jasné, že nemôžu pomýšľať na darovanie. Snažila som sa spoluprácu preklopiť do nefinančných podpôr alebo do dobrovoľnej práce. Vrátili sme sa k takým formám aktivizácie, aké sme využívali na začiatku.
l V čom spočíva kľúčové poslanie vašej nadácie?
  
Snažíme sa podporiť projekty, ktoré by možno mali problém získať si dôveru – viete ako je to, keď niekto začína, je neznámy a má od niekoho pýtať peniaze. Šance sú nízke. Keď to sprostredkujeme my, máme predsa len meno a sme záruka, že sa tieto prostriedky využijú rozumne a prospešne. Navyše máme šancu dostať sa ešte vždy k zahraničným zdrojom, ktoré sú určené pre komunitné nadácie a nemôže ich využiť každý. Učíme ľudí ako napísať projekt, ako ich pospájať s inými podobnými ľuďmi, kde sa dajú získať finančné zdroje. A tiež ako ich občiansku iniciatívu premeniť na občianske združenie, ako môžu byť prijímateľom percent z dane. Až kým to zvládnu sami a nepotrebujú už našu pomoc. Ponúkame napríklad bezplatné odborné poradenstvo, učíme nielen ako napísať projekt, ale aj ako ho potom zúčtovať. Teda prenášame aktivizmus na ďalších, aby sa medzi ľuďmi šíril.
l Myslíte si, že vaša práca padá na úrodnú pôdu?
  
Mnohí mladí ľudia ani nevedia, čo je filantropia. Keď som to začala rozmieňať na drobné a hovoriť o darcovstve, dobrovoľníctve, charite, mecenášstve, občas sa chytali, ale tiež veľmi nie. Naše kapacity sú obmedzené, každého osloviť nedokážeme. Našťastie sú u nás ľudia veľmi aktívni a organizovaní v spolkoch, ktoré počas komunizmu prerušili svoju činnosť, v občianskych združeniach pri školách, škôlkach, školských kluboch. Je tu veľa možností, podpory, záujmov, hoci to na druhej strane znamená, že máme veľkú konkurenciu. Ale teším sa tomu, dávame ľuďom priestor a učíme ich.
l Ktoré vaše aktivity si ceníte najviac?
  
Máme viac programov, kde sme v roli aktivizátora, inkubátora, zabávača, staviteľa mostov, spojovateľa generácií, atď. Naša práca by sa však dala zhrnúť do sloganu „ REVIA informuje, zabáva a vzdeláva “ . Všetky naše projekty sa dajú zatriediť do týchto troch oblastí. Bolo pre nás dôležité, že v zahraničí nášmu konceptu rozumeli a že nám aj prispeli. Podporené aktivity sú samozrejme rozmanité, Pezinok a Modra sú napríklad rozvinuté mestečká s infraštruktúrou, takže tu skôr podporujeme podujatia, kým v menších obciach si ľudia chcú vybudovať ihriská, parky, príjemný životný priestor. Prispievame aj na vydanie kníh lokálnych ľudí, ale aj pod hlavičkou nadácie boli vydané zaujímavé knihy, naposledy knihy historičky Františky Čechovej, o archíve v Modre k 60. výročiu archívnictva na Slovensku. Pomohli sme nájsť prostriedky na rehabilitáciu a pomôcky pre postihnutých, na vybudovanie bezbariérových vstupov. Pomohli sme týraným ženám. Je toho naozaj veľa a všetko sa dá veľmi transparentne nájsť na našej internetovej stránke a v našich materiáloch.
l Čo plánujete do budúcnosti?
  
Komunitná nadácia sa od bežných združení líši tým, že si odkladá peniaze na budúcnosť. Máme teda prostriedky, ktoré investujeme, aby sme mohli fungovať ďalej. Bola by som veľmi rada, keby ľudia pochopili našu kampaň a keby sa nám podarilo získať aj dlhodobých a pravidelných darcov. Snažíme sa znásobiť prostriedky aj sily pre dobrú vec. Veľkých darcov chceme motivovať myšlienkou, že budú spúšťačmi myšlienky darovania. A malých bude motivovať, že prispejú svojou malou tehličkou, lebo aj malý dar je dar a keď ho poskytne veľa ľudí, má to obrovský zmysel. A najviac sa teším, keď ľudia prídu s nejakou myšlienkou a začneme o tom debatovať.

 

Márius Kopcsay


Ohodnoťte článok: