Keď bol Pezinok hlavným mestom Slovenska

Máj 2016 / Prečítané 282 krát

FOTO: Tomáš Halasz   Goldmanova cena sa často prirovnáva k Nobelovej cene v oblasti životného prostredia. Keď si ju nedávno zo San Francisca priviezla právnička Zuzana Čaputová zo združenia Via Iuris, bol to pre mnohých Pezinčanov jasný signál, že sa kauza pezinskej skládky skončila ich víťazstvom. A tiež, že sa Pezinok stal symbolom mesta, v ktorom sa ľuďom oplatilo postaviť za svoje práva.

l Pezinská skládka bola doslova právnickym prípadom, na druhej strane sa týkala životného prostredia. Chceli ste byť pôvodne skôr právničkou alebo environmentalistkou?
   Pôvodne som chcela študovať psychológiu. Považujem za zmysluplné robiť prácu, ktorá je službou niečomu dôležitému. Environmentálne otázky majú blízko k najdôležitejším hodnotám, a to sú život a zdravie. Ako právnička som sa teda začala venovať aj týmto kauzám.

l Čomu ste sa venovali pred vypuknutím kauzy?
  
Kauza sa začala tak dávno, že som sa jej venovala vlastne už od skončenia Právnickej fakulty. Dôležité pre mňa bolo aj moje pôsobenie na Mestskom úrade. Pracovala som tam počas piatich rokov svojho štúdia. Bolo to na začiatku 90. rokov, v čase, keď sa samospráva na Slovensku ešte iba formovala a posilňovali sa jej právomoci. Bolo to zaujímavé a tvorivé obdobie. Neskôr som sa venovala projektu zameranému na pomoc týraným, zneužívaným a zanedbávaným deťom.

l Človek by ani nepovedal, že sa prípad skládky ťahá až tak dlho... A vlastne pôvodná, stará skládka je v Pezinku dokonca už od 1964.
  
Celá kauza sa začala práve sprivatizovaním tejto starej skládky koncom 90. rokov. Začalo sa sem dovážať oveľa väčšie množstvo odpadu, a to nielen komunálneho, ale aj nebezpečného. Už toto nás na začiatku s Jarkom Pavlovičom motivovalo, aby sme sa témou skládky začali zaoberať. No a do prostredia, ktoré bolo už v tom čase veľmi silno zaangažované do snahy korektne a čo najskôr uzatvoriť starú skládku, odrazu v roku 1999 prišla informácia o zámere vybudovať skládku novú. Len v prvej etape mala mať plochu jedenásť a pol futbalových ihrísk a hĺbku, ktorá sa rovnala štvorposchodovému domu. Najintenzívnejšie obdobie prišlo od roku 2007 počas integrovaného povoľovania skládky a v roku 2008, keď sa konalo najviac verejných protestov.

l
Nie je podozrivé, že presadzovatelia tohto zámeru nikdy nedokázali hrať s otvorenými kartami a predložiť verejnosti nejaké argumenty, prípade ich obhájiť?
  
Naozaj sme sa nestretli so žiadnou komunikáciou s verejnosťou zo strany investora v zmysle presviedčania o jeho zmysluplnosti. Možno aj preto, že obhájiť potrebu vybudovať už druhú skládku v tradičnom historickom, vinárskom a turistami navštevovanom meste naozaj nie je ľahké. To môže byť dôvod, pre ktorý sme sa s racionálnou a zmysluplnou obhajobou druhej skládky nestretli.

l Ani vy ste nikdy nemali povedzme aj neoficiálny, no úprimný rozhovor so svojimi protivníkmi?
  
Nie, nemala. Okrem oficiálnych konaní som sa nezúčastnila žiadneho stretnutia s investorom, kde by som sa dozvedela nové alebo iné argumenty.

l Prežívali ste pocity beznádeje a mali ste chuť to vzdať?
  
Nikdy som nemala pocit, že treba skončiť. Veľakrát sme boli na kolenách, niekedy prišla facka za fackou a najmä z právneho hľadiska sa v tejto kauze diali neuveriteľné obraty. Napríklad vás nepustia do spisu, skrátia vám lehotu, zvolajú pojednávanie na Silvestra do bratislavskej telocvične. Vydajú rozhodnutie, ktoré povoľuje skládku. Potom zistíte, že to skontrolovala prokuratúra a máte dokument, podľa ktorého žiadna skládka v Pezinku nebude. A vzápätí dostanete ten presne istý dokument prokuratúry s vymenenou zadnou stranou, kde je toto dôležité konštatovanie vypustené, takže sa zdá, že došlo priam k podvodnému konaniu zo strany strážcu zákona. Po takomto slede udalostí bolo naozaj náročné si zachovať dôveru v to, že to má zmysel. Ale paralelne s tým sme organizovali demonštrácie, kde prišli tisícky Pezinčanov, čo bolo veľmi povzbudzujúce. Dodávalo nám to energiu. Vo viacerých rozhovoroch som povedala, že keď vidím najbližší krok, ktorý sa dá urobiť, tak ho jednoducho urobím. A týmito postupnými krokmi sa vyskladalo celých tých štrnásť rokov.

l
Laika prekvapí, že sa právo vôbec dá takto interpretovať, ohýbať či dokonca porušovať v neprospech verejného záujmu.
  
Zákony sú nastavené relatívne dobre. Problém je v ich uplatňovaní, teda v tom, že ak sa ich chopí človek, ktorý ich chce zneužiť a ktorý zároveň disponuje mocou – teda obrazne povedané okrúhlou pečiatkou – dokáže zákon ohnúť v rozpore s jeho duchom a zmyslom. Ale nie je to chyba toho zákona. Zákon poskytuje relevantné možnosti, ako sa brániť, keď je rozhodnutie nezákonné. Poznám rôzne prípady v iných slovenských mestách, ale to, čím sme si prešli v pezinskej kauze z hľadiska porušovania práva, bolo hrubé zrno, s ktorým som sa nikde inde nestretla.
l Vyvodila sa voči niekomu z jej aktérov zodpovednosť?
  
Šéf krajskej inšpekcie životného prostredia, ktorý bol podpísaný pod prvostupňovým rozhodnutím, skončil vo funkcii tesne po dovŕšení kauzy. Ale napríklad šéf ústredia Inšpekcie životného prostredia, ktorá vydávala rozhodnutia v prospech skládky, je stále vo funkcii.

l Máte pocit, že pozitívny výsledok kauzy vyrieši hlavný problém, kvôli ktorému kauza vznikla, teda negatívny dopad skládky na zdravie ľudí v Pezinku?
  
Existujú prieskumy zo zahraničia, ktoré hovoria o vplyve skládok na zdravie. Vyplýva z nich, že aj riadne vybudované skládky komunálneho odpadu, pokiaľ sú bližšie než tri kilometre od ľudských obydlí, vplývajú na ľudské zdravie. Mali sme k dispozícii údaje z Národného onkologického registra a štúdie, ktoré sa robili na vzorkách obyvateľstva žijúceho bližšie k skládke i ďalej od nej. Potvrdzujú vyšší výskyt ochorení u ľudí, ktorí žijú bližšie, a tiež a vyšší výskyt ochorení oproti celoslovenskému priemeru. Máme tu už jednu obrovskú záťaž v podobe starej skládky plnej nebezpečného odpadu, ktorá sa nachádza len 150 metrov od prvých domov. Ak sa nám teda natrvalo podarí v Pezinku odvrátiť hrozbu novej skládky obrovských rozmerov, potom to znamená, že nám nepribudne nový problém. Ale ten starý stále pretrváva. Stará skládka mala byť uzavretá v roku 2008, ale je rok 2016 a hoci sa na ňu nevozí nový komunálny odpad, ešte stále uzatvorená nie je.

l Je verejnosť citlivá na kauzy týkajúce sa životného prostredia?
  
Citlivá je najmä vtedy, keď sa jej to bytostne dotýka. Ak ide o prevádzky, ktoré sa majú stavať v ich blízkosti a majú ovplyvňovať ľudské zdravie. Nemusí ísť vždy len o životné prostredie, ale aj o porušenie územného plánu, expanzívnu výstavbu, ktorá znižuje kvalitu života. Ľudia už vedia, že sa nemusia vždy podriadiť moci, ktorá prekročí hranice zákonnosti.

l Chamtivosť je silný súper. Dá sa proti nemu víťaziť?
  
Kauza Pezinok je jedným z mnohých príbehov na Slovensku a jeden z tých so šťastným koncom. Keďže sme mladá demokracia, čelíme silnému a expanzívnemu ekonomickému tlaku – okrem iného aj pri spôsobe, ako sa využíva územie a príroda. Neuvažuje sa vôbec o rovnováhe so životným prostredím a ľudským zdravím. Mnohí investori preferujú čisto ekonomický pohľad pred uvažovaním v širšom kontexte – napríklad, že podnikateľ bude v tomto prostredí fungovať či už vo svojej komunite alebo na Slovensku, a že si buduje meno, takže by mal mať záujem postupovať korektne. Mám možnosť byť súčasťou projektu nadácie Pontis, ktorý sa týka práve oceňovania spoločensky zodpovedného podnikania. Ide tu presne o to, že je krátkozraké postaviť si stratégiu na rýchlom úspechu za každú cenu. Naopak, vytvárať zisk spôsobom, ktorý je férový a vyvážený, je lepšia stratégia aj pre samotného podnikateľa. Väčšinou ide o pobočky zahraničných firiem, kde túto kultúru preberajú od materských firiem, ale aj mnohé nové slovenské firmy pochopili, že vydať sa cestou spoločensky zodpovedného podnikania je udržateľnejšia stratégia a vo výsledku oveľa efektívnejšia a ziskovejšia aj pre podnikanie samotné. Verím, že je to vec vývoja, tak ako sa kultivuje demokracia na Slovensku alebo právne povedomie u ľudí, tak sa vyvíja a mení aj povedomie podnikateľského sektora.

l Čo máte na Pezinku rada?
  
Ľudí. Pezinok je kúzelné mesto svojou veľkosťou, je také akurát, ani malé ani veľké. Mnohí sa tu navzájom roky poznáme, preto sme ako skupina kamarátov pomerne ľahko vytvorili iniciatívu, v ktorej sme sa roky spolu s mestom Pezinok snažili zabrániť skládke. Pezinčania sa postupne stali ukážkovou komunitou a inšpiráciou pre iné komunity na Slovensku, to je úžasný benefit. Počas demonštrácií v roku 2008 sme mali na tribúnach rôznych hostí – a jeden z nich povedal, že Pezinok je teraz hlavné mesto Slovenska. Vyjadril tak svoj obdiv k ľuďom, ktorí opakovane a vo veľkom počte vyšli do ulíc, aby obhájili svoje právo na zdravé prostredie, v ktorom chcú žiť.

 

Márius Kopcsay


Ohodnoťte článok: