Z histórie a súčasnosti lyžovania v Pezinku

Apríl 2016 / Prečítané 329 krát

Foto: archív Pavla Skovajsu   Kto sa prvý spustil na lyžiach po svahoch Pezinskej Baby sa už sotva podarí zistiť, ale reálna šanca zapísať toho posledného sa blíži rýchlosťou priamo úmernou globálnemu otepľovaniu planéty Zem. Aj keď má história lyžovania v Pezinku biele miesta, je úžasné, že len 12 km od mesta vo výške len 527 m. n. m. funguje lyžiarske stredisko s piatimi vlekmi, technickým zasnežovaním a umelým osvetlením pre večerné lyžovanie. Jeho dnešná podoba je výsledkom dlhodobého úsilia členov lyžiarskeho klubu Baba, ktorí „svoj kopec“ budujú od roku 1959.

Začiatky lyžiarskych aktivít
– prvé známe preteky a klub „Štvrtého februára 1940 sa v Pezinku uskutočnili lyžiarske preteky o putovnú cenu nájomcu Országhovej chaty na Babe. Trať dlhá 14 km sa začínala štartom pri Országovej chate. Podujatie bolo podnetom vzniku Klubu turistov a lyžiarov v Pezinku. Ten sa sformoval do organizovanej podoby zo skupiny nadšencov 1. januára 1942. Prvým a zároveň posledným predsedom klubu (náčelníkom) sa stal Jozef Singhoffer. Už začiatkom roku 1943 mal klub 156 členov a prispievateľov. Okrem turistickej sa výrazne aktivizovala lyžiarska a ľahkoatletická sekcia. V priebehu roku 1942 a v prvej polovici roku 1943 bola väčšina aktivít klubu zameraná na výstavbu skokanského mostíka na vrchu Kamzík. Už od jesene 1943 reprezentovali členovia svoj oddiel i Pezinok na rôznych pretekoch. KTL v Pezinku existoval tiež vďaka podpore mesta, mnohých miestnych podnikateľov, prispievateľov z okolitých miest a obcí i Bratislavy. Všetci podporovali prevažne dostavbu skokanského mostíka. Na jar roku 1943 začal postupný úpadok klubu, spôsobený masovým povolávaním mužov do vojenskej služby, sprevádzaný poklesom spoločenského, kultúrneho a športového života. Na prelome rokov 1943 a 1944 klub pravdepodobne definitívne zanikol. “ pripomína históriu lyžiarskych aktivít PhDr. Petra Pospechová z Mestského múzea v Pezinku.

Budovanie a prvé vleky
   Novodobá história lyžiarskeho klubu sa začala písať od roku 1958. Vtedy sa ľudia zaktivizovali a v roku 1959 začali stavať prvú chatu na Babe, ktorá patrí lyžiarskemu klubu. „V tej dobe sa chodilo lyžovať „ za motorku “. Člen klubu, pán Oslej, prerobil terénnu motorku tak, že mala zo zadného kolesa naviják. Lano sa stiahlo dole pod svah, tam sa naň „navešalo“ 6 ľudí, zapískali na „vlekára“ , ten naštartoval motorku a ťahal lyžiarov hore. Druhý svojpomocne zhotovený vlek, ktorý sme my zažili, bol stavebný výťah, ktorý sme prerobili na nekonečné lano. Takto sa improvizovalo. V roku 1966 bol na Babe vybudovaný prvý kotvový vlek, ktorý vydržal do roku 2013.“ spomína Pavol Skovajsa.
   Medzitým klub postavil druhú chatu, v roku 1972 urobili kilometrovú zjazdovku VL 1000 s kotvovým vlekom, v 1986 postavili POMU H, v roku 1988 pribudol EPV – elektrický prenosný vlek pre deti, ktorý tam funguje dodnes. Pre deti je aj Poma P, vlek ktorý vybudovali v roku 1992. Keď starý kotvový vek dožíval a boli s ním technické problémy, vymenili ho v roku 2011 za nový – kotvový modernej konštrukcie.
   Lyžiarsky klub LK BABA funguje ako samostatný právny subjekt, na jeho čele je výkonný výbor. Klub má 102 členov nad 18 rokov, väčšina je Pezinčanov. Členstvo v klube nebolo a nie je len o lyžovaní. Najlepšie by o tom vedeli rozprávať tí, ktorí lyžiarskemu športu a budovaniu strediska na Babe obetovali
veľkú časť života. Spomeňme aspoň niekoľkých: od roku 1958 sa začal rozvoju lyžovania v Pezinku intenzívne venovať Ivan Skovajsa (ten aj zomrel na Pezinskej Babe) a skupina ľudí, ktorí sa narodili okolo roku 1930: Jozef Pospech, Jozef Matúš, František Šimon - to boli skalní.
Neskôr pokračovala v činnosti skupina ľudí, v ktorej bol Rudo Kopál, Ing. Jozef Švorc aj Jozef Pospech. Od roku 1993 pokračuje v ich práci výkonný výbor LK BABA: Ing. Ján Reisenauer ml., Andrej Tichý, Ing. Richard Schwarc, Ondrej Zbudila a Pavol Skovajsa.

Zasnežovanie a služby sú „povinnou“ výbavou strediska
  
„ Kým v minulosti napadol prírodný sneh a stačilo „ dosnežiť umelým “ , otepľovanie si vyžaduje kopec rýchlo, efektívne zasnežiť v krátkej dobe, lebo mráz netrvá mesiac, len tri či dva týždne. Ubúda počet dní s mínusovými teplotami. V roku 1996 sme postavili prvú vetvu zasnežovania pri vleku VL 500, oficiálne na dosnežovanie a následne v priebehu 5 rokov sme spravili zasnežovanie celého strediska. Do 5 dní sme schopní pokryť vyhovujúco technickým snehom svah pri VL 500. Závisí to od vody, elektriny, zariadení – a počasia. Za sezónu (tri mesiace) sa dá na Pezinskej Babe lyžovať 69 až 100 dní. “ hovorí Pavol Skovajsa.
   Od roku 2002 prevádzkuje LK BABA na základe dohody s mestom Modra a s TJ Slovan Modra aj stredisko Zochova chata. Prvá sezóna bola na skúšku. „ Po dlhej debate sme sa rozhodli, že tu spravíme stredisko výuky lyžovania detí. Svah je na to veľmi vhodný. Odkúpili sme vleky, ktoré tam boli a doplnili pás – lanový vlek. Na Zochovej chate je v súčasnosti k dispozícii 5 dopravných zariadení a vybudované zasnežovanie. V oboch strediskách je požičovňa lyží, výuka lyžovania – tú má na starosti náš zmluvný partner, DK šport – Dušan Kutlík. Kvalita výuky je zabezpečená profesionálnymi, školenými inštruktormi . Cez víkendy býva na svahu 10 aj viac učiteľov. Naučia lyžovať záujemcov od 3 do 80 rokov, “ smeje sa Pavol Skovajsa.

Malým lyžiarom sa darí – aj bez snehu
  
Lyžiarsky klub Baba sa s odstupom času vrátil k pretekovému lyžovaniu. Pred 6 rokmi začali s ôsmimi deťmi, v súčasnosti ich majú v tréningovom procese 90. Družstvo 10 – 12 detí vo veku od 5 do 14 rokov jazdí celý slovenský pohár, súťažia v 4 kategóriách, mladší a starší predžiaci, mladší a starší žiaci. V zime trénujú trikrát do týždňa, rozdelení do 9 skupín. Medzi zimami majú tréning dvakrát do týždňa, z toho jeden je na in-line korčuliach.
   „Deti začali súťažiť aj v in-line slalome. Tam sa im darí lepšie ako v zime, jazdíme celý český pohár a v jednotlivých kategóriách naše deti buď vyhrajú, alebo sú v prvej trojke. My sa venujeme in-line slalomu pretekársky, ostatní lyžiari to majú len ako doplnkový šport. V in-line boli od roku 2014 len dvakrát majstrovstvá Slovenska, naši pezinskí športovci buď vyhrali, alebo skončili do 3. miesta. Ja som bol druhý...“ predstavuje úspechy svojich zverencov tréner Andrej Tichý.
   Nadšenie, talent a vytrvalosť malých lyžiarov prinášajú pod odborným vedením pekné výsledky. Klub i trénera však mrzí, že rodičia sa často uspokoja s tým, že sa deti naučili dobre lyžovať a už nie sú ochotní ďalej sa im venovať – alebo odídu súťažiť za iný klub.

 

(msa)


Ohodnoťte článok: