Spomienka na pátra Horvátha

Apríl 2016 / Prečítané 250 krát

Alojz Karol Horváth (v strede) s blízkymi priateľmi   V Pezinku sa 16. apríla konala spomienka na 10. výročie úmrtia gvardiána kapucínskeho kláštora v Pezinku pátra Alojza Karola Horvátha OFMCap. Program sa začal pietnou spomienkou pri kapucínskej hrobke na cintoríne, pokračoval svätou omšou v Kapucínskom kostole, celebrovanou bývalým provinciálom P. Fidelom Pagáčom a vyvrcholil „Pohodovým večerom“ s dokumentárnym filmom o pátrovi Alojzovi a svedectvami spolubratov kapucínov, príbuzných i Pezinčanov, ktorí ho poznali.
   Páter Alojz Karol Horváth sa narodil 13. 1. 1917 v Prievaloch (vtedy Šándorf). Ku kapucínom vstúpil 1. 8. 1933 a večné sľuby zložil 2. 2. 1938. Kňazskú vysviacku prijal 29. 6. 1940 v Olomouci a primičnú sv. omšu slúžil v Šenkviciach. V roku 1942 prišiel do kapucínskeho kláštora v Pezinku, kde sa čoskoro stal gvardiánom. Naplno sa zapojil do náboženského života v Pezinku aj do divadelného krúžku Poverello, ktorý vystupoval v divadelnej sále pri kláštore a pomáhal im svojím technickým nadaním. Počas Akcie kláštory v noci z 13. na 14. apríla 1950 sa stal kláštor tzv. kárnym kláštorom pre predstavených reholí a kapucíni sa museli presťahovať na prízemie. Páter Alojz vodil bezpečnostné zložky po celej budove, vrátane povaly a vežičky a hoci nič nenašli, v novinách sa objavil článok s nepravdivou informáciou, že v kláštore sa našli zbrane. Páter Alojz napísal do novín, a hoci odpovedali, že ide o chybu, opravu neuverejnili. Dva roky pôsobil ako správca kapucínskeho kostola, kedy zachránil z kláštora pred zničením knihy a iné veci, ktoré ukryl u spoľahlivých ľudí. V roku 1952 boli z kláštora vyvezení do centralizačného kláštora v Králikách aj poslední kapucíni. Po prepustení v roku 1956 sa páter Alojz zamestnal ako údržbár v Charitnom domove pre rehoľné sestry na hrade Slovenská Ľupča. Tam bol zatknutý príslušníkmi ŠtB a po trojmesačnom vyšetrovaný odsúdený na 3 roky v súdnom procese s kapucínmi 30. 9. 1961. Odvolací súd na Pankráci 9. 11. 1961 rozsudok potvrdil. Vo výkone trestu bol vo väznici vo Valdiciach. Prepustený bol na amnestiu 9. 5. 1962 (súdne rehabilitovaný bol až 8. 5. 1991). Do Pezinka sa vrátil v čase politického uvoľnenia v rokoch 1968-1973 a pôsobil tu ako kaplán. V čase normalizácie bol v roku 1973 preložený do Mostu pri Bratislave a v roku 1975 do Marianky, kde bol neustále sledovaný a zastrašovaný agentmi ŠtB a zažil aj krádež milostivej sošky. V roku 1988 odišiel na odpočinok do svojho domu v Pezinku a po revolúcii sa vrátil do kapucínskeho kláštora opäť ako gvardián (do roku 2001). Po zrušení charitného domova v Pezinku odišiel 12. 10. 2004 do kapucínskeho kláštora v Bratislave. Zomrel po ťažkej chorobe v nemocnici v Bratislave na Kramároch 17. 3. 2006. Pohrebným obradom v Pezinku 21. 3. 2006 predsedal emeritný biskup Mons. Dominik Tóth.

 

Peter Sandtner

 


Ohodnoťte článok: