Pezinský zámok sa opäť stane klenotom

Apríl 2016 / Prečítané 2164 krát

   Štefan Šimák založil SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, vydavateľstvo známe mnohými obľúbenými titulmi vrátane týždenníka Plus 7 dní. Po zmene majiteľov sa však rozhodol venovať vinárstvu a cestovnému ruchu. Pochádza z Kysúc, no napokon zakotvil v Pezinku. A s čitateľmi Pezinčana sa podelil o svoje plány na rekonštrukciu pezinského Zámku.

l Čo vás ako Kysučana priviedlo do Pezinka?
   Pochádzam síce z Kysúc, ale v Bratislave som prežil viac ako štyridsať rokov. Keď sme predali vydavateľstvo, mal som niekoľko predstáv o tom, čo by som chcel ďalej robiť. Pôvodne sme uvažovali nad kúpou zámku v Moravanoch nad Váhom, v ktorom sme chceli vybudovať SPA hotel. Mojou dávnou túžbou však bolo pestovať hrozno a dorábať víno. V okolí Pezinka sme prešli viacero objektov, ktoré sa nám pozdávali na zriadenie vinárstva. A keďže, ako sa vraví, kto hľadá, nájde, nakoniec sme skončili vo vašom zámku, ktorý bol na predaj a k nemu boli „pribalené“ aj vinohrady na juhu Slovenska v Dubníku a vo Svodíne, teda v Strekovskej vinohradníckej oblasti. Zámok sa ukázal ako dobré riešenie, pretože v jeho historických pivniciach sa víno oddávna vyrábalo. Severné krídlo, ktoré svojho času vyhorelo a neskôr tu dostavali neatraktívnu budovu, sa dá prestavať na hotel, ktorý splynie s objektom. A nájde sa tu priestor aj pre galériu.

l Aké ambície máte v oblasti vinárskej výroby?
  
Nedávno som si pri podobnej otázke úsmevne spomenul, ako sme na Kysuciach vyrábali v demižónoch šípkové, ríbezľové a trnkové víno. Tým skôr dnes viem naozajstné dobré víno oceniť. Ambície máme tie najvyššie. Som rád, že do toho so mnou ide aj mladší syn Štefan a za spoločníka vo vinárstve sme pribrali Romana Janouška, jedného z najlepších vinárov na Slovensku. Nezačneme teda na zelenej lúke.

l Ako sa z konzumenta a znalca vína stane jeho producent?
  
Keď sa človek usiluje o to, aby mal radosť zo života, občas sa mu to aj podarí. Párkrát sa to podarilo aj mne. Kedysi som ako novinár obdivoval zahraničné časopisy spoza vtedajšej železnej opony. Páčilo sa mi nielen, aké boli výpravné, ale predovšetkým na mňa dýchla sloboda písania. A keď padol komunistický režim, tento obdiv sa hneď pretavil do nápadu vyskúšať si to. Založili sme časopis Plus 7 Dní a vybudovali úspešné veľké vydavateľstvo. Takisto je to s vínom: viem zhodnotiť, či je dobré alebo zlé, mám reprezentatívnu zbierku najlepších vín z celého sveta. Snažil som sa navštíviť najlepších vinárov, na Morave v Taliansku, v Austrálii, Amerike a popri tom sa dozvedieť aj niečo zo zákulisia. Treba uznať, že v posledných rokoch sa aj slovenskí vinári naučili vyrábať dobré víno, využívajú moderné technológie, nazbierali skúsenosti, nabrali odvahu aj guráž. Vždy ma to priťahovalo, chcel som mať aspoň maličký vinohrad a nakoniec sa mi podarilo kúpiť dva veľké vinohrady.

l Na aké odrody sa budete zameriavať?
  
Budeme sa síce volať Zámocké vinárstvo, ale špičková edícia nášho vína bude niesť názov Edícia Roman Janoušek. On je známy asamblážami, teda výrobou vín na francúzsky spôsob, zmeskami. Samozrejme budeme robiť aj kvalitné odrodové vína. Vinohrady, ktoré sme kúpili, majú bohatú skladbu odrôd, v ktorej dominujú Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá, Rizling rýnsky či Rulanské šedé. Vinice v tejto oblasti sú rozložené na malebných pahorkoch, orientované na juh. Sú tu slnečné dni, víno má príjemné kyselinky aj cukry, ktoré mu dodávajú sviežosť a bohatú chuť.

l Nestretli ste sa s obavami, že budete pre tunajších producentov vína konkurenciou?
  
Stretol som sa takýmto názorom, ale konkurencia môže pôsobiť aj pozitívne. Ak zámok ožije, pritiahne turistov a návštevníkov nielen z Bratislavy a napokon to pomôže aj domácim vinárom. Pretože ak sem budú chodiť ľudia, dnes môžu vyskúšať jedno vinárstvo a nabudúce zasa iné, zvýšená návštevnosť by mala pomôcť celému mestu.

l Aké víno máte rád?
  
Mám k vínu veľký rešpekt a považujem za dôležité najmä, aby bolo poctivo urobené. Aby mu producent dal všetko vo vinohrade aj v ďalších fázach spracovania. Odborník František Lipka mi pred rokmi povedal: Nie je umenie pre toho, kto má peniaze, kúpiť najdrahšie víno, pri ktorom je predpoklad, že bude aj kvalitné. Umenie je nájsť kvalitné víno za primeranú cenu a pochutiť si na ňom. Také víno by sme chceli vyrábať. Červené naberá na sile vekom. Slovenské biele vína mám radšej, keď sú mladé a svieže. Ale s chuťou je to ako keď sa ráno obliekate. Raz si dáte svetlejšiu košeľu, inokedy tmavšiu, a tak aj chuť na víno závisí od nálady, počasia, od ročného obdobia, od jedla aj od príležitosti.

l Aké sú vaše plány so zámkom?
  
Keď som zakladal noviny, chcel som dokázať, že dokážem konať slobodne a v slobodnej dobe bez toho, že by som komukoľvek slúžil alebo prisluhoval. A myslím, že sa nám to aj podarilo. Nikdy neboli mojím prvotným cieľom peniaze, ale na druhej strane sme ich museli zarábať, pretože keď ich nezarobíte, nemôžete rozvíjať firmu. Keď sme napokon vydavateľstvo predali, hľadal som spôsob, ako získané peniaze investovať a ako podstatnú časť vrátiť našim čitateľom. Veľmi si vážim, že ma v tom podporila rodina. Pri využití zámku musím ale myslieť aj na to, aby na seba zarobil, aby bolo na platy pre desiatky ľudí, ktorí tu nájdu prácu. Na prízemí obnovíme reštauráciu, ale tvrdím, že dvakrát sa do tej istej rieky vstúpiť nedá. V časoch, keď bola obľúbená reštaurácia na poschodí, neboli ešte desiatky iných a kvalitných reštaurácii v okolí, ako je to dnes. Na poschodí preto obnovíme pálfyovské apartmány, už sa nám podarilo získať časti nábytku identické s tými pôvodnými. Je tam banketová sála, ktorú začal budovať František Pálfy, otec posledného vlastníka Jána Pálfyho, ale nedokončil ju. Chvíľu tu boli nahrávacie štúdiá OPUS-u, potom divadelná sála. Dotvoríme tento priestor, čo – v spojení s hotelom, ktorý bude mať okolo sto lôžok – umožní, aby sa tu konali konferencie, kongresy, koncerty, bály, svadby. Bude tu reštaurácia s výhľadom na park, o ktorý sa mesto vzorne stará.

l Plánujete upraviť aj okolie zámku tak, aby bola zmena očividná už na prvý pohľad?
   K zámku patrí len časť bývalej vodnej priekopy. Ostatné vlastní mesto. Okolie zámku by malo vyzerať určite inak, než dnes, keď ako prvé vidíte veľké parkovisko. Vedenie mesta aj časť poslancov sa vyjadrili, že majú záujem pomôcť pri riešení problému s parkovaním. Bez súčinnosti s mestom to nevyriešime. Keď sa zámok „vylúpne“ vo svojej plnej kráse, bude to zasa klenot ako kedysi.

l Aký dlhý čas nás delí od tejto chvíle? Ako dlho potrvá rekonštrukcia zámku?
  
Veľa závisí od pamiatkarov. Máme stavebné povolenie na rekonštrukciu pivníc, ktorá je v plnom prúde a víno sa tam začne vyrábať už z tohtoročnej úrody. Vinárstvo bude teda hotové do jesene. Zároveň dokončujeme projekt na dostavbu severného krídla. Záleží, ako dlho bude trvať schvaľovanie a získanie stavebného povolenia. Ak všetko dopadne podľa predpokladov, do konca budúceho roku by mala byť byť táto časť prestavaná, obnovíme interiéry aj nádvorie. Zámok môže do dvoch rokov slúžiť verejnosti. Väčším sústom budú vonkajšie fasády.

l Keďže ste znalec výtvarného umenia, určite máte presnú predstavu, ako využijete zámocké priestory po tejto stránke.
  
Málokto na Slovensku vie, že existuje umelec, ktorý by sa dal nazvať „sklárskym Picassom“. Volá sa Dale Chihuly a jeho predkovia pochádzajú z východného Slovenska, z dedinky Koškovce len 40 kilometrov vzdialenej od rodiska Andyho Warhola. Je to slávny a skutočne geniálny sklársky umelec. Na Slovensku nikdy nebol, ale pred štrnástimi rokmi sa v Bratislave konala jeho veľká výstava. Svoje exponáty nechal aj tunajším galériám a inštitúciám, napríklad prezidentskej kancelárii. Nebolo by zlé, keby na Slovensku vznikla galéria Dalea Chihulyho. V USA sú jeho galérie a monumentálne výstavy veľmi vyhľadávané, na lístky sa stojí v dlhom rade. Ak by sa tento variant podaril, išlo by o galériu európskeho alebo až svetového významu. Druhou možnosťou je medzinárodná galéria umeleckého skla, kde budú zastúpení najlepší sklári z celého sveta vrátane Chihulyho, ale aj Slováci a Česi v rozsahu, v akom ich väčšina verejnosti ani nepozná. Keďže Pálffyovci mali tiež sklárne, dalo by sa povedať, že nadviažeme na túto tradíciu.

l Aj vašou zásluhou sa podarilo do Pezinka priviezť obraz slávneho pezinského rodáka Jána Kupeckého. S akou motiváciou ste išli do dražby?
  
Vidím, že Pezinok Kupeckým doslova žije, čo je dobre, pretože by ním malo žiť celé Slovensko. Je to maliar, ktorý sa v Pezinku narodil, žil tu istý čas a má tu korene. V zámku bola pôvodne gotická kaplnka, z ktorej ostal iba fragment, no pravdepodobne tam bola aj mladšia kaplnka, ktorú chceme obnoviť. Keď som videl, aký je v Pezinku záujem o Kupeckého, bolo mi jasné, že sa jeho obraz Svätý František z Assisi bude hodiť práve do tejto kaplnky. Marketingovo je to dobrý krok, no predovšetkým je to gesto, signál, že sa s Pezinkom chceme zžiť, niečo preň urobiť. Napokon zámok tomuto mestu vždy ostane, zatiaľ čo my budeme len malou epizódou v jeho histórii.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: