Akustický tomograf odhalil zdravotný stav stromov

Apríl 2016 / Prečítané 355 krát

Pracovníci Marek Kobza a Radovan Ostrovský inštalujú senzory akustického tomografu na strom.    Význam stromov v mestskom prostredí nemožno popierať, stačí pripomenúť, že jeden dospelý strom vyprodukuje za deň kyslík pre dvoch ľudí, stromy čistia ovzdušie v mestách tým, že zachytávajú oxidy dusíka, síry, amoniak, pevné častice prachu, zredukujú až 50 percent dopadajúceho UVB žiarenia, ochladzujú a zvlhčujú prostredie... Aj neúplný výpočet je dosť na to, aby aj občania miest k týmto živým organizmom pristupovali zodpovedne, objektívne a predovšetkým ekologicky.
   Mesto Pezinok sa rozhodlo v záujme bezpečnosti ľudí a ochrany majetku dať posúdiť zdravotný stav a stabilitu 28 stromov, zväčša stĺpovitých topoľov čiernych na Myslenickej ulici (vrátane starej Myslenickej cesty). Z výzvy na predloženie ponuky v zmysle § 9 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní vyšiel víťazne Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, pobočka biológie drevín Nitra, ktorý ponúkol najvýhodnejšiu cenu na prístrojové hodnotenie stability stromov akustickým tomografom Arbor-Sonic 3D a vypracovanie expertízneho posudku s fotodokumentáciou a návrhom opatrení na udržanie či zvýšenie stability drevín.

Prístroje sú objektívnejšie ako človek
  
Začiatkom apríla prišli traja pracovníci nitrianskej pobočky Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen do Pezinka a všetky stromy „vyšetrili“ akustickým tomografom. Výhodou tejto metódy je, že ju možno využívať celoročne, nedeštruktívnym spôsobom deteguje veľkosť a polohu hniloby a dutín vo vnútri kmeňa stromu. Prvé informácie o stave stromu získajú odborníci priamo na mieste, pretože tomogaf na základe meraní takmer okamžite spracuje digitálny prierez vnútornej štruktúry kmeňa v hodnotenej vrstve (2D), v prípade potreby vo viacerých vrstvách (3D tomogram). Následná expertíza potom zohľadňuje aj ďalšie parametre dreviny a prostredia.
   „Keď sa hodnotia stromy v mestskom prostredí alebo hocikde vo verejnej zeleni, najčastejšie robí vizuálne hodnotenie celkového zdravotného stavu znalec v odbore. Až keď sa niečo hodnotiteľovi nepozdáva, zvyknú sa využiť prístrojové metódy, ktoré sú objektívnejšie. Jeden odborník totiž môže povedať, že strom má nejaké poškodenie, ale ešte môže zostať, kým iný ho odporúča okamžite vyrúbať. Voľným okom nevidieť, v akom stave je strom vo vnútri, či má vnútornú dutinu alebo hnilobu, ktoré majú vplyv na jeho celkovú stabilitu. Akustická tomografia, ktorú robí náš ústav, je dosť objektívna, pretože v priečnom reze ukáže kmeň,“ predstavuje výhody prístroja Mgr. Marek Kobza PhD. z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene, pobočky biológie drevín Nitra.

Akustický tomograf „počúva“ stromy
   Metóda akustickej tomografie je založená na princípe merania rýchlosti šírenia zvukových vĺn medzi viacerými senzormi po obvode kmeňa stromu. Rýchlosť šírenia zvukových vĺn je charakteristická pre každý strom, ale v zdravom dreve je vyššia, ako v poškodenom. Hniloba alebo nejaká dutina zvukovú vlnu spomalí. Rýchlosť šírenia vĺn je zaznamenávaná s mikrosekundovou presnosťou.
   „Na stabilitu stromu je dôležitý stav kmeňa, tam je najväčšia záťaž, keď sa oprie vietor . Štandardne sa hovorí, že najmenej stabilná časť na strome je v spodnej tretine kmeňa. Vždy si pri meraní zvolíme miesto, ktoré je najpodozrivejšie a dá sa predpokladať, že vnútri je nejaký problém. Keď tomogram znázorní dutinu alebo hnilobu, urobíme ďalšie merania, inštalujeme senzory nad alebo pod miestom prvého merania, aby sme mali predstavu, či je poškodenie lokalizované len v tom jednom mieste alebo pokračuje ďalej,“ hovorí Marek Kobza.
   „Na základe ďalších vstupných dát, ktoré my dávame do programu (výška stromu, plocha koruny, sklon kmeňa, maximálna rýchlosť vetra a ďalších parametrov), dokáže softvér vyrátať tzv. bezpečnostný faktor v percentách, ktorý nám povie, či je strom stabilný alebo nie.“ vysvetľuje postup spracovania expertízy Marek Kobza.

Výsledky expertízy sú známe
 
Stromy by mali vydržať nápor vetra 33 metrov za sekundu, čo je približne 120 km za hodinu, ak vyjde bezpečnostný faktor nad 150 percent v mieste merania. Či sa zlomí konár niekde v korune stromu, to žiaden prístroj na svete nepovie.
   Odborníci posudzujú stromy individuálne. Ak ide o vzácny alebo starý strom a je v záujme majiteľov či verejnosti zachovať ho, snažia sa odporučiť ochranné opatrenia. Tie urobia arboristi. Ak je strom na frekventovanom mieste, v škôlke, v školách, v parkoch, kde ľudia okolo neho bežne prechádzajú, radšej odporúčajú z hľadiska bezpečnosti odstrániť málo stabilný strom, pri ktorom hrozí, že by mohlo dôjsť k vyvráteniu alebo zlomeniu.
   Už v polovici apríla mesto Pezinok dostalo expertízny posudok z Ústavu ekológie lesa SAV, pobočky biológie drevín Nitra. Merania odborníkov ukázali, že z 28 stromov je potrebné vyrúbať šesť rizikových stromov.

 

Marta Svítková


Ohodnoťte článok: