Ján Zigmundík – pedagóg a vedec

Marec 2016 / Prečítané 355 krát

   Dňa 1. apríla 2016 si pripomíname 170. výročie narodenia významného slovenského pedagóga a vedca Jána Zigmundíka. Táto svojrázna osobnosť prelomu 19. a 20. storočia mala spojitosť aj s naším mestom.
   Ján Zigmundík sa narodil vo Vrbovom v rodine tesárskeho majstra Ondreja a Anny, rod. Kubánovej. Vo Vrbovom navštevoval ľudovú školu a pokračoval v štúdiu na reálke v Trnave a Bratislave, kam sa presťahoval s rodičmi. Počas štúdia na bratislavskej reálke v rokoch 1860 – 1865 vstúpil do spolku národne uvedomelých študentov, ktorých viedol advokát Vendko Kutlík. Roky strávené medzi bratislavskou slovenskou mládežou formovali Zigmundíka na mladého národne uvedomelého inteligenta. Po skončení bratislavskej reálky študoval na Polytechnickej fakulte univerzity vo Viedni. Štúdium po roku kvôli finančným problémom a smrti otca prerušil a vrátil sa k matke. Zakrátko sa Zigmundík prihlásil na učiteľský ústav do Banskej Bystrice, kde vydal svoju pedagogickú prvotinu Úryvky z výchovoslovia. Nasledovala ťažká cesta za učiteľským chlebom. Ján Zigmundík pôsobil v roku 1867 ako pomocný učiteľ v Trenčianskej Teplej a potom v Trenčianskych Tepliciach. Až v roku 1869 dostáva ponuku na učiteľské miesto na obecnej škole v Pezinku. Vyučovať tu začal 1. decembra. Zozačiatku trpel nedostatkom učebníc, najmä v slovenčine, takže si začal písať a vytvárať vlastné učebné pomôcky.
   Dva roky po príchode do Pezinka, 13. júna 1871, sa Ján Zigmundík oženil s pezinskou meštiankou Annou Fikárovou. Rok po svadbe odkúpil Zigmundík časť domu č. 41, ktorý stál na dnešnej Štefánikovej ulici. Manželia Zigmundíkovci mali 10 detí, lenže následkom zlej zdravotnej starostlivosti zomrelo 6 z nich vo veku jedného roka. Jána Zigmundíka tieto tragické udalosti prinútili, aby sa začal zaoberať prirodzenými spôsobmi liečby, najmä vodoliečbou a prírodoliečbou. Týmito metódami zachránil život ďalším štyrom deťom. Nažive teda zostala Anna, Alžbeta, Aurel Hieronym a Žigmund. Okrem liečenia sa Zigmundík neustále venoval pedagogike. Napísal učebnicu slovenčiny a Dom Jána Zigmundíkamaďarčiny, publikoval aj rôzne vedecké články. Ako osvetový pracovník stál Ján Zigmundík v roku 1881 pri vzniku Slovenského modranského meštianskeho kasína. Zaujímala ho astronómia a geografia, čoho dôkazom je Zigmundíkovo telúrium – prístroj ukazujúci pohyb Zeme okolo Slnka a rôzne iné javy a úkazy. Táto učebná pomôcka bola patentovaná v toku 1896 a zožala veľký úspech na viacerých svetových výstavách. Popritom hrával vyše 40 rokov na organe v kapucínskom kostole. Zigmundíka lákala aj história. Reagoval na 300. výročie narodenia J. A. Komenského a na milénium príchodu maďarských kmeňov do Uhorskej kotliny. Pri všetkých svojich aktivitách dokazuje svoje slovenské cítenie, čo mu často robilo ťažkosti. V roku 1904 ho ako „pansláva“ vyhodili z pezinskej obecnej školy, a tak sa ocitol vo finančnej kríze, bez zamestnania. To ale nezlomilo jeho charakter a naďalej sa venoval službe národu. Po vzniku Československa, v januári 1919, povolali 73-ročného Zigmundíka do funkcie školského inšpektora pre Bratislavu, Svätý Jur, Pezinok a Modru. Táto práca bola veľmi namáhavá a znamenala veľa peripetií, ale aj možnosť naplniť Zigmundíkove dávne plány o reforme školstva. Vo funkcií inšpektora zostal do roku 1922, kedy odchádza na zaslúžený dôchodok. Staručký Zigmundík sa v dvadsiatych rokoch venoval svojej vodo a prírodoliečbe, latinčine a osvetovej činnosti. Za vlastné prostriedky nechal vydláždiť jednu novovzniknutú ulicu v Pezinku, ktorá dodnes nesie jeho meno. Neskôr prispieval deťom z tejto ulice na školské pomôcky. Otca doopatrovala dcéra Alžbeta a syn Aurel, obaja učitelia. Ján Zigmundík zomrel 27. 2. 1938 vo veku 93 rokov. Na pohrebnom sprievode, ktorý sa tiahol od farského kostola, sa zúčastnilo veľa osobností aj obyvateľov Pezinka. Zigmundík značnú časť svojho dlhého života zasvätil službe národu a nášmu mestu, za čo by sme mali naňho byť aj my, Pezinčania, právom hrdí.

 

Mária Letzová


Ohodnoťte článok: