Zver vo vinohradoch spôsobuje značné škody

Marec 2016 / Prečítané 340 krát

FOTO: Pavol Stanko   Ak vyhráte, zaslúžite si šampanské. Ak prehráte, budete ho potrebovať! povedal vraj Napoleon Bonaparte. Koľko malých a veľkých bitiek príde v živote, keď si víno naozaj zaslúžime alebo potrebujeme... a našťastie ho máme. Pezinskí vinohradníci si nemôžu dovoliť prehrať, víno si zaslúžia, lebo vinice sú ich spôsob života, majetok, zdroj obživy a po stáročia udržiavaná tradícia. V ostatných rokoch nebojujú len s nepriazňou počasia. Škody spôsobované poľovnou zverou vo vinohradoch sú alarmujúce a vyžadujú si riešenia, ktoré, žiaľ, nie sú len v ich rukách.
Odborný seminár na tému škody spôsobované poľovnou zverou, ktorý pripravilo Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov (ZPVV) v spolupráci s Regionálnou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou Bratislava koncom februára v Pezinku zhodnotil súčasný stav v riešení škôd spôsobených poľovnou zverou, zaoberal sa návrhmi v zmene legislatívy a zhodnotil výsledky aktivít ZPVV za minulý rok. Odborníci z oblasti lesného hospodárstva, vinohradníctva, ale aj právnici potvrdili, že ochrana vinohradov zo zákona je nedostatočná, v praxi je náhrada škôd prakticky nevymožiteľná. Príklady úspešných riešení vzťahov medzi vinohradníkmi, poľovníckymi združeniami a štátnou správou pri uplatňovaní zodpovednosti za škody spôsobené poľovnou zverou z Maďarska a Rakúska sa na Slovensku zatiaľ v praxi nedarí uplatniť.

   O úsilí, ktoré vynaložili vinohradníci na zlepšenie ochrany vinohradov, hovorí podpredseda Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov Ing. Ján Hacaj:
   „ V prvom rade sme sa snažili zistiť vývoj v stavoch poľovnej zveri od roku 2006. Údaje nám poskytli tri okresné úrady – v Bratislave, Pezinku a Trnave. ZPVV poslalo na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPaRV) v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve žiadosť o povolenie na mimoriadny odstrel mimo času lovu všetkej prítomnej danielej zveri bez obmedzenia počtu a bez ohľadu na vekové triedy v poľovných revíroch Podkarpatské pole, Leštiny a Cajla od 10. 7. 2015 za účelom ochrany majetku. Ministerstvo vydalo mimoriadne povolenie lovu raticovej zveri v uvedených poľovných revíroch, ale poľovné združenia Leštiny a Lipiny (poľovný revír Cajla) jeho vykonanie odmietli s tým, že má pre nich len doporučujúci charakter.
   Ďalšie žiadosti ZPVV o mimoriadne povolenia lovu premnoženej diviačej a danielej zveri smerovali na Okresný úrad Pezinok. Ten povolenia podobne ako MPaRV vydal, len doteraz nevieme, ako boli naplnené.“

   Existujú účinné agrotechnické opatrenia, ktoré by zabránili zveri, aby vstupovala do vinohradov?
   „Členovia ZPVV v snahe eliminovať škody realizovali od roku 2010 množstvo opatrení od chemických a biologických repelentov cez mechanické zábrany - oplotenia drevené, pletivové, elektrické ohradníky, až po propán-butánové delá. Jediným spôsobom, ako zabrániť škodám, ktoré spôsobujú daniele, jelene, srnky a diviaky, je aplikácia elektrických ohradníkov. Ostatné spôsoby fungujú na rôzne druhy zveri selektívne a zver si na ne veľmi rýchlo zvykne. Najúčinnejším opatrením na zabránenie vzniku škôd je však podstatné zníženie stavov premnoženej zveri. Podľa údajov Národného lesníckeho centra vo Zvolene je potrebné znížiť početnosť diviačej zveri viac ako o polovicu a danielej zveri viac ako o dve tretiny.“

   Vinohradníci hľadajú riešenia v spolupráci s mestom i s odborníkmi v lesnom hospodárstve.
   „S výnimočnou finančnou a organizačno-technickou spoluprácou mesta Pezinok a jeho primátora sa podarilo významne znížiť plochy náletových porastov, v ktorých sa od roku 2010 udomácňujú najmä diviaky a daniele. ZPVV v kooperácii s Národným lesníckym centrom vo Zvolene ponúklo PZ Podkarpatské pole možnosť zapožičať pasce na lov diviakov s cieľom eliminovať riziká lovu vo vinohradoch a v blízkosti ľudských obydlí. PZ Podkarpatské pole na túto možnosť doteraz nereagovalo. ZPVV z vlastnej iniciatívy vypracovalo veľmi podrobnú zmluvu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri a zaslalo ju všetkým dotknutým poľovným združeniam. Prvé reakcie boli odmietavé, budú potrebné ďalšie rokovania. “
   Vinohrady okolo Pezinka sa priam „dotýkajú“ obytných zón a preto starosti vinohradníkov už nie sú len ich. Gabriel Guštafík, predseda komisie pre vinohradníctvo a vinárstvo pri MsZ v Pezinku:
   „To, že vinohrady sa časom dostali do tesnej blízkosti ľudských obydlí, sa začína niekedy javiť ako problém. V posledných rokoch sme riešili niekoľko sťažností od obyvateľov bývajúcich najbližšie pri vinohradoch, ktorí sa sťažovali najmä na používanie plynových plašičov zveri. V tejto súvislosti musím občanom pripomenúť, že nie vinohrady sa priblížili k ľudským obydliam, ale naopak, ľudské obydlia sa priblížili k vinohradom, ba vnikli priam až do nich. Všimnite si reklamu developerov: ‚nádherné bývanie v lone prírody‘ alebo uprostred vinohradov‘. Ľudia sa nasťahujú k železnici a hneď sa sťažujú na hlučné vlaky, alebo ku kostolu a sťažujú sa na zvony. Obyvatelia by mali chápať aj nás vinohradníkov. Mnohí sa tým živíme alebo to máme na prilepšenie k životu. Vinič je náročná plodina na vstupy do výroby (drahé hnojivá, postreky, mechanizmy, pohonné hmoty), vyžaduje veľké množstvo celoročnej práce a výsledok je vždy veľmi neistý, závisí od prírody, počasia a ďalších faktorov, napríklad od rôznych škodcov. Nečudujme sa potom, že vinohradníci využívajú všetky legálne možnosti na ochranu úrody. Plynový plašič je legálne zariadenie. Napriek tomu ZPVV aj naša komisia vplývala na vinohradníkov, aby obmedzili používanie týchto zariadení, najmä v noci.
   Bohužiaľ, zver sa najmä v ostatných rokoch začala sťahovať do viníc. Dôvodov, prečo to robí, je viac: obrovské polomy v lese a následná intenzívna ťažba, motorkári, cyklisti a množstvo turistov v lese a samozrejme neobrobené vinohrady, kde táto zver nachádza útočisko. Viac neobrábaných vinohradov znamená viac zveri a naopak, je to začarovaný kruh. Vinohradníci už vyskúšali snáď všetky spôsoby ochrany úrody pred zverou a vtákmi. Najúčinnejšie sú elektrické oplôtky a siete proti vtákom. Zatiaľ to funguje, uvidíme, dokedy. Toto všetko však nesmierne zvyšuje náklady a zdržuje pri práci s mechanizáciou. “

   ZPVV po dohode s mestom Pezinok podniklo viaceré kroky, priblížte, aké.
  
„Vyzvali sme majiteľov neobrobených vinohradov, aby ich vyčistili, aby sa v nich nezdržiavala zver. Tých, čo na túto výzvu nereagovali, rieši v súčasnosti Okresný úrad. Už 6. rok organizujeme na jar a na jeseň brigády na čistenie okolia ciest, melioračných zariadení od kríkov a náletových drevín, kde sa zdržuje zver. Ale aj tu narážame niekedy na nepochopenie, niektorí ľudia nás obviňujú z ničenia prírody. Neuvedomujú si, že ak má cesta a melioračný kanál fungovať, tak musí byť udržovaný a vyčistený. My si naopak myslíme, že zveľaďujeme kultúrnu krajinu. Stačí sa ísť pozrieť pod Starú horu, kde robíme podujatie Víno a levanduľa, ako to tam vyzerá teraz a ako to vyzeralo pred pár rokmi. Ešte lepšie je ísť sa pozrieť do zahraničia.
Čo by podľa vášho názoru pomohlo zlepšiť ochranu vinohradov pred zverou, ale aj pred ľuďmi, ktorí ich poškodzujú?
„Vždy je čo zlepšovať, aj keď vinohradníci v Pezinku urobili toľko ako hádam nikdy predtým. Musím však povedať, že toľko zveri vo vinohradoch si nepamätám. V minulosti tu bola len drobná zver a sem-tam srnka, ktoré spôsobovali akceptovateľné škody. Apelujem na občanov, ale aj na poľovníkov, aby zver v žiadnom prípade vo vinohradoch ani v lese neprikrmovali. To sa môže len v čase núdze (napr. počas tuhej zimy). Zver si musí v prírode potravu nájsť sama, nemôže ju hľadať vo vinohradoch, prikrmovanie zvyšuje početné stavy.
Čo sa týka čiernych skládok vo vinohradoch, krádeží, nežiadúcich automobilov vo viniciach, situácia sa podstatne zlepšila po osadení dopravných značiek na vjazdoch do vinohradov a uzatváraním rámp počas dozrievania a zberu hrozna.“

 

FOTO: Pavol Stanko

(msa)

 

 


Ohodnoťte článok: