Venované našim otcom

Január 2016 / Prečítané 336 krát

   Vo svojom novoročnom príhovore som, okrem iného, použil aj známe slová bývalého amerického prezidenta Kennedyho, ktorý povedal: „Nepýtajte sa, čo môže Amerika urobiť pre vás. Pýtajte sa, čo vy môžete urobiť pre Ameriku?“
   Slová, ktoré platia aj dnes, nielen v Amerike, ale aj u nás a hocikde na svete. Pripomenul som si ich, keď sa mi nedávno dostali do rúk staré výtlačky Pezinčana, v ktorých sa písalo o Akcii „Z“. Týkala sa našich rodičov a starých rodičov. Akcia „Z“ spočívala v tom, že štátne podniky spolu s mestom organizovali dobrovoľné (a bezplatné!) brigády na verejnoprospešných stavbách. Napríklad na stavbe polikliniky, jaslí, škôl a ihrísk. Podnik a mesto zabezpečili materiál a mechanizmy a naši otcovia nastúpili na „pracovnú sobotu“. Dobrovoľne a odhodlane. Nie pre prázdne floskule o budovaní socializmu, ale preto, že tvorili užitočnú vec pre všetkých. Čosi, čo pretrvá a bude slúžiť pre spoločné dobro. Vždy bolo aj nejaké pohostenie, upevňoval sa kolektív a väčšinou bolo veselo. Veď prečo nie?
   Nie som zástanca starých časov, ani na ne nespomínam so sentimentom. Len porovnávam. Už sedem rokov, v podstate stále tí istí ľudia robíme dobrovoľné brigády. Čistíme potoky a bývalé melioračné kanály, robíme protipovodňové opatrenia, zachraňujeme historické pamiatky, organizujeme mnohé akcie v prospech ostatných. Robíme to tak, ako naši otcovia. Nezištne, dobrovoľne, a s pocitom, že robíme niečo pre prírodu, pamiatky a v konečnom dôsledku pre občanov Pezinka.
   Nikto z nás sa nesťažuje, len nám je občas trochu ľúto, že hoci nás nie je málo, stále sa tam stretávame tí istí. Ostatní majú asi povinnosti, ktovie. Mnohí sa doma možno nudia, možno sa čudujú načo to robíme. A možno sedia pri „fejsbúkoch“ a diskusných fórach a kritizujú celý svet. Vrátane toho svojho, pezinského mikrosveta, ktorého sú často len pasívnou súčasťou.
   Čo tak vyjsť z ulity a urobiť niečo pre seba, pre svojich blízkych, pre svoje mesto? Možno na začiatok by stačilo len prísť na jarnú brigádu. Alebo ju zorganizovať vo svojom okolí, na svojom sídlisku, spolu s priateľmi. A pri tom si spomenúť na našich otcov a starých otcov, ktorí to robili aj pre nás, ich deti.

 

Oliver Solga

 


Ohodnoťte článok: