Betlehemy a vianočná výzdoba v pezinských kostoloch

December 2015 / Prečítané 424 krát

Betlehem v Dolnom kostole.   Neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia sú aj betlehemy a vianočná výzdoba v kostoloch, ktorá bola v minulosti veľmi bohatá. Je to však aj príležitosť pripomenúť si ich históriu.
   Vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie bol pôvodný betlehem postavený v oblúku – vo vchode do Kaplnky sv. Anny z bočnej lode, pričom vchod zo sanktuária zostal otvorený, kvôli prístupu k oltáru v kaplnke. Stôl, na ktorom betlehem stál, bol vystlaný machom a po jeho bokoch boli vianočné stromčeky. Neskôr do kostola daroval svoj betlehem Karol Némethy a tento bol už umiestnený v rotunde s oltárom sv. Terézie. Jeho výrobu si objednal z Rakúska a bol dielom tirolských majstrov. Ostatné súčasti betlehema dorobil pezinský maliar Augustín Barta. Profesor geografie Némethy, ktorý mal aj kominársku živnosť, mal veľkú záľubu v betlehemoch a pripravoval ho už od 25. marca – sviatku Zvestovania Pána, kedy začínal čistiť sošky.
   V Kapucínskom kostole Najsvätejšej Trojice bol betlehem umiestnený v bočnej kaplnke s oltárom, na ktorom je socha sv. Františka. Autorom betlehema bol kapucínsky páter Fidél, ktorý v Prahe študoval matematiku a kreslenie a postavil aj javisko v kláštornej divadelnej sále – Útulni. Tento veľký betlehem zaberal polovicu kaplnky, ktorá bola až po vrch obložená plastickou skalnou stenou, vytvorenou pezinským maliarom Augustínom Bartom. Figúrky boli rozostavené vo veľkom priestore, v pozadí boli vianočné stromčeky. Plocha bola vystlaná machom, na ktorom boli uložené pasúce sa ovečky. Zvláštnosťou bolo jazero s plávajúcou kačicou. Betlehem každoročne dopĺňali a obmieňali. V roku 1950 bol v kapucínskom kláštore zriadený internačný kláštor a ľudia zvonku takmer nemali prístup do kostola. Preto boli niektoré časti zariadenia kostola premiestnené, vrátane betlehema, ktorý bol prenesený do Dolného kostola Božského Spasiteľa, kde je dodnes. Dolný kostol totiž v rokoch 1943-1949 prešiel veľkou rekonštrukciou a výmaľbou a nemal vlastný betlehem. Priestor s oltárom Božského Srdca pod emporou bol však výrazne menší ako kaplnka v Kapucínskom kostole a tomu sa musel prispôsobiť aj betlehem. Figúrky už neboli rozložené vo veľkom priestore a plastické skaly nahradila plochá kulisa, v ktorej je otvor s betlehom.
Betlehem vo Farskom kostole.   Po prenesení betlehema do Dolného kostola sa noví obyvatelia kláštora – charitného domova usilovali o vytvorenie náhradného. Provizórnou náhradou boli postavy Svätej Rodiny v životnej veľkosti, namaľované na kartóne, ktoré maľovali rehoľné sestry. Následne bol na pôvodnom mieste betlehemu, v bočnej kaplnke, umiestnený reliéf betlehemu, pri ňom boli postavené dva vianočné stromčeky a pred ním sviečky. Od roku 1958 pôsobil v charitnom domove kňaz – redemptorista o. Cyril Ján Zakopal CSsR, zručný rezbár, ktorý vyhotovil rozsiahly pohyblivý drevený betlehem. Tento bol umiestnený opäť v bočnej kaplnke, ale v roku 1969 bol prevezený do Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Prešove, kde je dodnes. Na jeho mieste v Pezinku o. Zakopal vyrezal nový, menší betlehem, ktorý však už nebol pohyblivý a je tam dodnes. Tiež obsahuje figúrky oblečené v rôznych ľudových krojoch. Na pamiatku kapucínov, ktorým kostol do roku 1950 patril, vyrezal aj figúrku kapucína a tiež figúrku sestry vincentky v pôvodnom rehoľnom odeve, ktorý používali do II. Vatikánskeho koncilu. Figúrky pomáhali maľovať sestry vincentky Veronika a Mária.
   V evanjelickom a. v. kostole donedávna betlehem nebol. Až od roku 1994 býva umiestnený pod veľkým vianočným stromom betlehem, ktorého autorkou je Katarína Slivková, rod. Viktorínová.
   Okrem betlehemov tvorili vianočnú výzdobu aj vianočné stromčeky. V Kapucínskom kostole boli vysoké stromy umiestnené na plošine nad hlavným oltárom, kde ich bolo až päť a dosahovali až výšku obrazu. Nad bohostánkom bola umiestnená soška Jezuliatka. Dva vysoké stromy, asi štvormetrové, boli postavené aj po bokoch hlavného oltára a siahali takmer k horným stromom. Ďalšie stromy boli po jednom pri bočných oltároch na bokoch víťazného oblúka. Neskôr rehoľné sestry nahrádzali živé stromčeky umelými. K oltáru sv. Fidéla v strede kostola dávali iba čečinu a živé chryzantémy, ktoré dopestoval brat kapucín – záhradník. Ozdobenú čečinu dávali aj na ostatné oltáre. Vo Farskom kostole boli dva vysoké stromy vedľa hlavného oltára, ďalšie dva boli pri bočných oltároch na boku víťazného oblúka. Dva nižšie stromčeky boli pri oltári sv. Terézie a pri oltári Piety. Stromčeky boli zdobené iba lametami, až neskôr pribudli sklené gule.
   V Dolnom kostole stáli dva veľké stromy po bokoch hlavného oltára, ďalšie boli po bokoch víťazného oblúka. Istý čas sa stromčeky umiestnili aj na plošine nad bohostánkom, pričom v strede bola plochá maľovaná postava Jezuliatka. Menšie stromčeky – chudé smrečky boli pri oltároch Božského Srdca, Panny Márie Pomocnice a sv. Jozefa. Na oltár sa tiež dávali živé kvety.
   V súčasnosti sa v každom kostole umiestňuje len jeden veľký strom.

 

Peter Sandtner


Ohodnoťte článok: