Súdne procesy s Pezinčanmi v minulom režime

November 2015 / Prečítané 555 krát
   V novembri si pripomíname už 26. výročie pádu komunistického režimu. Je to príležitosť pripomenúť si na Pezinčanov, ktorí boli komunistickým režimom odsúdení a väznení v rôznych vykonštruovaných súdnych procesoch.
   V súdnom procese Jozef Reichbauer a spol. boli Štátnym súdom v Bratislave 14. 6. 1950  okrem iných odsúdení aj Pezinčania: Jozef Reichbauer (7 rokov), Alojz Vozatár (18 mesiacov) a Ján Ftáčnik (1 rok). Odsúdení boli za rozširovanie protištátnych letákov v roku 1949.  Alojz Vozatár totiž ešte v roku 1947 našiel na ulici „protištátny leták“, ktorý si vložil do peňaženky. Keď však o rok neskôr peňaženku stratil, nálezca ju odniesol na bezpečnosť. Preto bol ešte v roku 1949 postavený pred Okresný súd v Pezinku, ktorý jeho a ostatných oslobodil. Po nástupe komunistického režimu ho však obvinili, že leták odovzdal na železničnej stanici Jozefovi Reichbauerovi, s ktorým sa ani nepoznal. Podľa rozsudku však mal A. Vozatár dostať leták od svojho spolužiaka Jána Ftáčnika na Štátnom gymnáziu v Bratislave, ktorý ho mal dostať anonymne poštou. Jozef Reichbauer mal leták priniesť na Oblastné riaditeľstvo ČSD a ukázať ho spolupracovníkom. Okrem toho mal J. Reichbauer dostať leták s textom, aby železničiari protestovali proti odobratiu režijných výhod, pastiersky list biskupov proti tzv. Katolíckej akcii a exkomunikačný dekrét účastníkov Katolíckej akcie. Navyše 12. 7. 1949 v hostinci v Limbachu pred hosťami zhodil zo steny na zem obraz prezidenta Klementa Gottwalda a pošliapal ho. O mesiac bol Alojz Vozatár opäť odsúdený v súdnom procese Jozef Švarc a spol. na ďalších 6 mesiacov. Jozef Švarc bol pezinský fotograf, ktorý mal leták rozmnožiť.
   V súdnom procese Titus Zeman a spol. bol Štátnym súdom v Bratislave 22. 2. 1952  okrem iných odsúdený aj Pezinčan, saleziánsky kňaz don Štefan Sandtner (15 rokov). Išlo o skupinu saleziánskych kňazov a klerikov a diecéznych kňazov, ktorí sa po vyvezení z kláštorov pokúsili o útek do zahraničia cez rieku Moravu s cieľom dokončiť teologické štúdiá, dosiahnuť vytúžené kňazstvo
a pokračovať v rehoľnom živote. Po nevydarenom úteku ŠtB zatkla aj ľudí, ktorí im v tom pomohli, okrem iných aj dona Štefana Sandtnera, ktorého pred útekom saleziáni navštevovali v nemocnici a on bol zapojený do prípravy úteku. Rozširoval správy a pokyny medzi nimi a viacerým klerikom ponúkol, aby sa k úteku pridali. Ďalší z tých, ktorí im pomohli, boli odsúdení v ďalších súdnych procesoch. V súdnom procese Zdenka Cecília Schelingová a spol. bola Štátnym súdom v Bratislave 17. 6. 1952 odsúdená okrem iných aj Pezinčanka Marta Sandtnerová (7 rokov), sestra Štefana Sandtnera. Obvinená bola z toho, že sa spolu s dnes už blahoslavenou sestrou Zdenkou Schelingovou rozhodla zorganizovať útek šiestich kňazov z väznice, medzi nimi aj svojho brata. 
   V súdnom procese Pavol Godovič a spol. boli Krajským súdom v Bratislave 7. 4. 1952 okrem iných odsúdení Pezinčania: Pavol Godovič (18 rokov), Milan Čech (7 mesiacov) a Ondrej Slimák (11 rokov). Boli to príslušníci PTP, ktorí pri Liptovskom Petri stavali vojenské letisko Mokraď a boli obvinení, že v Liptovskom Hrádku založili protištátnu skupinu, ktorá mala vykonať ozbrojený útek do zahraničia a ak by sa nepodaril, mali sa stiahnuť do hôr a vykonávať teroristické akcie. V skutočnosti to súviselo so slovami veliteľa roty, že politická situácia je veľmi vážna, na vojakov sa nemôžu spoľahnúť a preto, keby prišlo k vojnovému konfliktu, budú musieť 10-15 vojakov odstrániť pre dosiahnutie pokoja a poriadku na rote. Medzi PTP-ákmi to vyvolalo
obavy a na schôdzi po večierke si povedali, že v prípade vojenského konfliktu bude bezpečnejšie utiecť ako sa dať postrieľať. Keďže sa medzi nimi našiel konfident, boli tri mesiace sledovaní príslušníkmi OBZ. Nevydržali však čakať na nejaké prejavy diverznej činnosti a 30. 6. 1951 trinástich vojakov zatkli s použitím klamstva, že idú do poddôstojníckej školy.
   V súdnom procese Lukáč Satina a spol. boli Krajským súdom v Bratislave 9. 11. 1955 okrem iných odsúdení Pezinčania: Lukáč Satina (15 rokov), Štefánia Galvánková, rod. Cigániková (13 rokov —zomrela vo väzení 18. 7. 1956 ako 37 ročná), Pavol Pukančík (12 rokov), Ladislav Tyko (4 roky), Celestín Hujsi (2 roky) a manželky Anna Satinová, rod. Cigániková a Mária Tyková, rod. Mucková, ktorým súd s prihliadnutím na ich maloleté deti zmenil trest na podmienečný, pričom sa museli pravidelne hlásiť na bezpečnosti. Dôvodom ich odsúdenia bola návšteva neznámeho muža u Satinovcov, ktorý sa predstavil ako Laco a tvrdil, že prichádza z Viedne od ich príbuzných a je vyslaný odbojovou skupinou. V skutočnosti išlo o agenta provokatéra, ktorý v susednom dome bývajúcu Satinovu švagrinú Štefániu Galvánkovú požiadal o získavanie špionážnych správ a nechal u nej balíček s protištátnym obsahom, ktorý mala uschovať u L. Satinu (mikrofilmy s pokynmi pre špionážnu činnosť). Lukáč Satina spoluprácu s agentom opakovane odmietol. Pavel Pukančík, ktorý počas II. svetovej vojny bojoval v Britskom kráľovskom letectve ako zadný strelec, pri svojej návšteve u Š. Galvánkovej prehovoril na agenta po anglicky a po nemecky, ale agent neovládal ani jednu cudziu reč. Z toho usúdili, že ide o provokatéra, ktorý mu ponúkal prevedenie do zahraničia. Agent ostal u Š. Galvánkovej 5 dní. V roku 1955 boli zatknutí a pri domovej prehliadke bolo na Satinovej povale nájdené vrecúško s protištátnym obsahom. Za neoznámenie trestného činu boli odsúdení aj ľudia, ktorí sa s agentom ani nestretli: Satinovi susedia a známi Celestín Hujsi, Vincent Jakubček a manželia Tykovci ako aj Satinova manželka Anna, ktorá o agentovej činnosti nevedela.
   V súdnom procese Augustín Štohl a spol. 6. 3. 1959 bol ako hlavný obvinený Krajským súdom v Nitre odsúdený Pezinčan Augustín Štohl (6 rokov). Išlo o skupinu bohoslovcov, ktorí boli v roku 1953 vylúčení z kňazského seminára v Bratislave a pokúšali sa dokončiť teologické štúdiá tajne pod vedením profesorov, ktorí boli odsúdení spolu s nimi. Zároveň išlo aj o šírenie mariánskej úcty podľa sv. Ľudovíta de Grignion v spolku Nevoľníci Panny Márie.
   V súdnom procese Vojtech Rudolf Rajner a spol. boli Krajským súdom v Bratislave 3. 8. 1961 odsúdení okrem iných aj Pezinčania: kapucíni —rodní bratia páter Vojtech Rudolf Rajner (14 rokov) a klerik Ladislav Štefan Rajner (2,5 roka) a ich švagor Michal Matiašovský (7 rokov). Išlo o skupinu kapucínov, ktorí napriek vyvezeniu z kláštorov v roku 1950 pokračovali naďalej v rehoľnom živote a vo vzájomnom stretávaní pod vedením predstaveného pátra Vojtecha. Na tajných schôdzkach klerici pokračovali v tajnom štúdiu pod vedením pátrov a skladali rehoľné sľuby. O svojej činnosti informovali aj predstavených v zahraničí. Michal Matiašovský bol obvinený z ukrývania cenností z kapucínskeho kláštora a z pomoci kapucínom. Bol tiež obvinený zo špionážnej spolupráce so svojim bratom, provinciálnym predstaveným tešiteľov vo Viedni P. Dominikom Štefanom Matiašovským, s ktorým bol v písomnom a telefonickom styku. S týmto procesom súvisel aj druhý proces s kapucínmi.
   V súdnom procese Benedikt František Wild a spol. bol Krajským súdom v Bratislave 30. 9. 1961 odsúdený okrem iných aj Pezinčan, kapucínsky kňaz páter Benedikt František Wild (4,5 roka).
   Štátnym súdom v Bratislave bol na 7 rokov väzenia odsúdený aj Ignác Nay, rodák z Cajly, člen 1. československého tankového zboru vo Veľkej Británii.
   Výpočet obetí komunistického režimu z Pezinka však nie je úplný. Spolu s politickými väzňami trpeli aj ich rodiny, ďalší Pezinčania boli povolaní do Pomocných technických práporov (PTP) alebo boli inak prenasledovaní. Okrem toho boli v neprítomnosti odsúdení tí, ktorí ilegálne emigrovali do zahraničia.           
 
 Peter Sandtner
 

Ohodnoťte článok: