Rok po voľbách...

November 2015 / Prečítané 396 krát

   Prvá štvrtina volebného obdobia je za nami. Pätnásteho novembra práve uplynul rok od minuloročných komunálnych volieb. Rok je dostatočne dlhá doba na bilancovanie a preto sme presvedčení, že je dôvod opýtať sa primátora mesta Olivera Solgu na doterajšie výsledky, na úspechy, ale i problémy, ktoré sprevádzali prvú štvrtinu volebného obdobia 2014 – 2018. 

   Red.: Začneme teda prvou otázkou, a tou sú dosiahnuté úspechy. Čo vy, ako primátor, považujete za najväčší úspech tohto prvého roka?
   O.S.: Jednoznačne a bezkonkurenčne je to generálna rekonštrukcia dvoch základných škôl, a to ZŠ J. Kupeckého a ZŠ Na Bielenisku. Opisovať problémy, ktoré sme museli riešiť s dodávateľskými firmami, by vystačilo na dobrodružný román. To, že sa nakoniec podarilo „vysúťažiť“ dodávateľa na ZŠ Kupeckého bol naozaj zázrak, po dvoch zrušených verejných obstarávaniach a odstúpeniach firiem, tomu nikto neveril. Firma, ktorá do tohto išla a odviedla dobrú robotu, nám spadla priam z neba.
   O problémoch, ktoré sprevádzali rekonštrukcie by vedeli hovoriť nielen moji kolegovia, ale aj riaditeľky škôl. Nakoniec však, ako v rozprávke, všetko dobre dopadlo a nám sa podarilo za 1,7 milióna eur z dotácie Európskej únie dokončiť nielen spomínané školy, ale aj revitalizovať a „poľudštiť“ časť sídliska Sever.
   Druhým veľkým úspechom mesta je, že sme ako jedno z piatich miest na Slovensku (Nitra, Žilina, Malacky, Stupava) úspešne ukončili projekt Elektronizácia samosprávy. V praxi to znamená, že od 1. januára budúceho roka už občan nemusí ísť na Mestský úrad zaplatiť napríklad dane, ale môže to urobiť z tepla svojho domova. Tých služieb sú viac ako štyri desiatky, no hlavné, tzv. „povinné“, sú a budú napojené na centrálny register štátnych orgánov a budú povinné pre všetky samosprávne a štátne úrady na Slovensku. Peniaze vo výške 500 000 eur sme taktiež získali z EÚ.
   Za taký malý úspech, ktorý ma ale tiež teší, považujem napríklad to, že sa mladým pezinským futbalistom pod našim vedením PSČ, podarilo postúpiť o súťaž vyššie, a to ešte stále riešime aj problémy, ktoré v klube zanechalo bývalé vedenie PŠC. Aj samotný štadión vyzerá podstatne lepšie a tiež fanúšikov chodí na futbal viac.
   Red.: A čo považujete za problém, alebo čo sa vám nepodarilo?
   O.S.: Za najväčší problém v súčasnosti považujem „ťahanice“ v mestskom zastupiteľstve o zimný štadión. Predĺženie zmluvy, presnejšie termínu výstavby a kolaudácie štadióna neprešlo o jeden hlas(!). Je to nešťastné rozhodnutie a poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania, nesú plnú zodpovednosť v prípade, že k výstavbe napokon nepríde, alebo spoločnosť bude žiadať náhradu škody. Vieme presne, ktorí sa zdržali a ja verím, že pri ďalšom hlasovaní svoje rozhodnutie prehodnotia. Ich tvrdenie, že nemali dostatok informácií (jeden z nich prišiel bezprostredne po zastupiteľstve za mnou a tvrdil, že on nie je proti „zimáku,“ len sa zdržal, lebo nemal dostatok informácii) a ďalšie nezmysly, ktorými chcú prekryť svoje politikárčenie, môžu teraz revidovať, pretože majú, tak ako doteraz, dostatok času, aby si všetko naštudovali a dali vysvetliť. Realizátor výstavby dal v poslednom liste, ktorí všetci poslanci dostali, také podmienky a záruky, ktoré naozaj nemožno odmietnuť.
   Takže budeme čakať, ako sa rozhodnú pri ďalšom hlasovaní. Ich tvrdenia o nedodržaní uznesení MsZ a neúplných podkladoch sú trápne, ak zároveň nenapíšu, čo majú konkrétne na mysli.
   Ďalším problémom mesta je aj prenos kompetencií zo štátu na samosprávy, no najmä fakt, že sa tak deje bez toho, aby štát zároveň s povinnosťami „preniesol“ aj finančné prostriedky. Štát sa jednoducho zbavuje záťaže, povinností aj pracovníkov na úkor miest a obcí. Týka sa to dlhodobo nielen sociálnej oblasti, ale najnovšie napríklad matrík. Dôsledkom toho je nárast agendy, počtu pracovníkov a väčšia finančná záťaž na rozpočet mesta.
   Je však našou povinnosťou, aby sme sa s touto záťažou vyporiadali a aby to naši občania nijako nepocítili.
   Dlhodobým problémom, s ktorým sa boríme už piaty rok, je územný plán. Aj minulý týždeň sme boli spolu s právnikmi na Ministerstve hospodárstva na „dorokovaní“ s Obvodným banským úradom. To je v súčasnosti náš najväčší problém, pretože ak by sme súhlasili s ich formuláciou stanoviska, mohlo by sa stať, že nám bude hroziť obnovenie procesu a možno aj povolenie skládky komunálneho odpadu v Novej jame. Každému súdnemu obyvateľovi Pezinka je azda jasné, o čo tu ide a prečo aj na súdoch ťaháme za kratší koniec. Aj rozsudok Najvyššieho súd v júni sa „netočil“ okolo ničoho iného, len okolo Novej jamy, pričom niektoré citácie z rozsudku sa podľa nášho názoru vôbec nezakladajú na skutočnosti. Teraz je novou „módou“ našich súdov pojednávať bez účasti dotknutých strán, asi aby sa nám nemuseli pozerať do očí. Neschválenie nového územného plánu preto považujem za vôbec najväčší problém tohto obdobia, ale urobím, všetko preto, aby sme ho dotiahli do úspešného konca.
  Red.: Pán primátor, spomenuli ste súdy. Mestský podnik služieb nedávno prehral pracovnoprávny spor s bývalým zamestnancom plavárne Ľ. Hidašim. Aký je váš názor na tento rozsudok?
   O.S.: Nezvyknem komentovať rozhodnutia súdov, v takomto prípade je len povinnosť splniť to, čo súd nariadi v rozsudku. Ale nedá mi, aby som sa nevyjadril, aj keď sa tento pracovno-právny spor týkal Mestského podniku služieb (MPS) a nie Mestského úradu a bývalý riaditeľ MPS bol aj v tejto súvislosti z funkcie odvolaný. Výrok súdu považujem za škandalózny. Neviem totiž o jedinom prípade, keď by súd bez verejného pojednávania, teda bez účasti „dotknutých“ strán vyniesol rozsudok, ktorý určí povinnosť zamestnávateľovi vyplatiť 60 platov (!!!) za obdobie 5 rokov. Bežné rozsudky súdov v takýchto prípadoch určili náhradu vo výške 9 - 12 platov. Tých 60 platov (cca 38 000 € plus odvody a súdne trovy), musel MPS vyplatiť človeku, ktorý mal podľa našich zistení stabilnú prácu (podnikal v stavebníctve) ba dokonca viac pracovných príležitostí, takže nebol v núdzi. Ako výsmech potom vyznelo rozhodnutie Ľ. Hidašiho, ktorý trval na tom, že nastupuje na miesto vedúceho plavárne, hoci v rozsudku mal jednoznačné určené, že musí nastúpiť ako plavčík, pretože na miesto vedúceho plavárne neabsolvoval výberové konanie, teda na túto funkciu zo zákona nemal kvalifikáciu, a ani pred piatimi rokmi ju nemohol vykonávať, čo uznal aj súd. Na to Ľ. Hidaši, mimochodom priaznivec Srdca Pezinka, okamžite ukončil na vlastnú žiadosť pracovný pomer na plavárni, z čoho podľa nás vyplýva, že o túto prácu nemal a nemá záujem.
   Samozrejme, že sa proti takémuto rozhodnutiu súdu budeme brániť všetkými možnými prostriedkami a pevne veríme, že sa domôžeme spravodlivosti, alebo aspoň morálnej satisfakcie.

 

(r)


Ohodnoťte článok: