Z majstrovstiev Európy s tromi medailami

Október 2015 / Prečítané 612 krát

  Strieborné medailistky z ME - Timea Oravcová a Lea Sabo  FOTO: Ľ. Pišek V miništáte Gibraltár, ktorý je rozlohou desaťkrát menší ako Pezinok s necelými tridsiatimi tisícmi obyvateľov, sa začiatkom októbra uskutočnili Majstrovstvá Európy show dance 2015. Účasť na tomto podujatí si na slovenskom šampionáte v rámci ŠK Juventa Bratislava vybojovali aj mladé Pezinčanky Timea Oravcová (ZŠ Kupeckého) a Diana Cingelová (ZŠ Fándlyho).
   Timea súťažila v štyroch detských disciplínach. V kategórii duá spolu s Leou Sabo s choreografiou „Pepek námorník“ si vybojovali v náročnej súťaži mimoriadne cenné strieborné medaily. Vicemajsterkami Európy sa stali aj vo formáciach, kde úspešne zabodovali s choreografiou „Kaleidoskop“. Súčasťou tohto zoskupenia bola i Diana Cingelová. Timea si medailovú zbierku rozšírila aj o tretiu medailu, keď spolu s ďalšími dievčatami z klubu v skupinovej súťaži s choreografiou „ Ach, ten budík!“ získali tretie miesto. V štvrtej sóĺovej súťaži sa nedostala do finále a s choreografiou „Dračí bojovník“ získala 9. miesto. ŠK Juventa získal na európskom šampionáte pre Slovensko i ďalšie medaily, čím sa stal na základe získaných ocenení najúspešnejším naším účastníkom. Juvenťáci chcú svoje dobré výkony potvrdiť aj na blížiacich sa majstrovstvách sveta v Nemecku, kde by mali predstaviť všetky svoje úspešné choreografie.
   Na zážitky z Gibraltaru sme sa spýtali Timei Oravcovej: „Tie zážitky sú ozaj krásne. Predovšetkým nás teší, že sme urobili radosť svojimi športovými výkonmi našim trénerkám i rodičom. Napriek tomu, že v súťažiach to bolo mimoriadne ťažké, tentoraz sme si mohli trošku užiť a pozrieť si miesto konania súťaže. Obyčajne, keď sa zúčastňujeme súťaží na Slovensku či v zahraničí, počas nahusteného programu vychádzame z haly len najesť sa a hneď sa musíme vrátiť. Registrujeme iba cestu do miesta súťaže a naspäť domov. V Gibraltári to bolo iné, súťaže trvali viac dní a v čase od štrnástej do osemnástej bola prestávka. Nevýhodu to malo, že finálové súťaže potom končili až po deviatej večer a vtedy už je ťažké koncentrovať sa na súťaž. Cez dlhú prestávku sme si však mohli viac pozrieť túto malú atraktívnu krajinu. Tam sa stačí lanovkou vyviezť na vysokú vápencovú skalu a celý Gibraltár máte ako na dlani. Spoločníkmi sú opice, pohybujúce sa medzi ľuďmi. Stačí trošku nepozornosti a môžete sa rozlúčiť s mobilom, jedlom či inými vecami. Jedno z našich dievčat dokonca dotieravá opica pohrýzla. Hala v ktorej sme súťažili bola len niekoľko metrov od medzinárodného letiska. Letisková dráha je po celej šírke územia, ktoré má len čosi viac ako tisíc metrov, preto ju museli predĺžiť po oboch stranách pevniny smerom do mora. Raritou tiež je, že ju križuje jediná cesta vedúca do krajiny – keď štartuje alebo pristáva lietadlo cestu uzatvoria. Našťastie tam pristáva a odtiaľ odlieta denne len päť lietadiel.“

 

(no)

 


Ohodnoťte článok: