Dcéry kresťanskej lásky odišli z Pezinka

Október 2015 / Prečítané 549 krát

   Po 75 rokoch z Pezinka 22. septembra 2015 odišli Dcéry kresťanskej lásky, nazývané aj sestry vincentky. Pri tejto príležitosti je vhodné obzrieť sa späť na 75-ročné obdobie ich pôsobenia v Pezinku.
   Prvýkrát prišli do Pezinka v roku 1940 do psychiatrickej liečebne, kde pôsobili ako ošetrovateľky 20 rokov, až do násilného vyvezenia komunistickým režimom do centralizačného kláštora v Kláštore pod Znievom v júli 1960 (prvá skupina sestier musela odísť ešte v roku 1959). Ich komunitu tvorilo 21 sestier Pri ich násilnom odchode bola zrušená aj Kaplnka sv. Anny v nemocnici, kde vykonával duchovnú službu pre pacientov duchovný správca vdp. Karol Morvay.
Ešte predtým, v roku 1953, bol v bývalom kapucínskom kláštore zriadený charitný domov pre rehoľné sestry, ktoré boli postupne násilne vyvážané z nemocníc. Medzi rehoľnými sestrami z rôznych rehoľných spoločností sem boli privezené aj sestry vincentky, najmä z veľkej komunity z nemocnice v Martine. V Pezinku žili v internácii pod dozorom štátnych zmocnencov Kardošovcov. Postupne boli sestry z iných rehoľných spoločností premiestnené do iných charitných domovov a v charitnom domove v Pezinku zostali len sestry vincentky. Medzitým, od roku 1955, sa v kláštore zriaďoval charitný domov pre starých a chorých kňazov, ktorý existoval až do roku 2004. Spočiatku mal charakter internačného kláštora, čo sa postupne menilo, zvlášť po roku 1968, keď museli odísť štátni zmocnenci. Odvtedy ho spravovali kňazi a sestry a najmä po roku 1989. Sestry vincentky, mnohé aj v dôchodkovom veku v charitnom domove obetavo opatrovali starých kňazov až do júna 2004. Zabezpečovali chod charitného domova, službu kostolníčok a organistiek, poskytovali stravu bezdomovcom, starali sa o hroby kňazov na cintoríne a robili veľa iných služieb. V poslednom období ich komunitu tvorilo vyše 30 sestier a niekoľko kandidátok.
   Ešte počas existencie charitného domova bol zakúpený dom na Rázusovej ulici, tzv. Betánia, kde žili staršie sestry vincentky na dôchodku. Po zrušení charitného domova zostala v Pezinku komunita sestier vincentiek práve v tomto dome a ich počet sa pohyboval od 2 do 7. Predstavenou komunity bola sestra Agnesa Vrabková. Sestry vypomáhali vo farnosti rozdávaním sv. prijímania v kostole a varením obedov pre kňazov, tiež poskytovali stravu a pomoc bezdomovcom. Súčasťou Betánie bola aj Kaplnka Panny Márie zázračnej medaily. Pôvodne sa nachádzala v podkroví domu, v roku 2004 bola preložená do budovy vo dvore. V kaplnke pre sestry denne slúžil sv. omše ich duchovný správca. Najprv to bol P. Dominik Bako SVD a potom vdp. Marián Briška, ktorý pri kaplnke v Betánii neskôr aj býval a v roku 2014 odišiel na odpočinok do kňazského domova v Nitre. V poslednom roku chodil slúžiť sv. omšu raz v týždni P. Marek Török OFMCap z kláštora kapucínov. Sestry vincentky odchádzali z Pezinka postupne, prvé dve sestry odišli ešte koncom roku 2014. Posledná sestra vincentka odišla 22. septembra 2015. Ich novými pôsobiskami sa stali komunity v Mendryke, v Bošanoch a v Belušských Slatinách.
   Hoci sestry vincentky pôsobili v Pezinku na troch rôznych miestach, ich prítomnosť v Pezinku dosiaľ nebola prerušená. Pri ich odchode z Pezinka im patrí veľká vďaka za všetko, čo pre Pezinčanov za toto obdobie urobili, najmä za ich službu chudobným a chorým. Na pezinskom cintoríne po nich zostáva ako pamiatka niekoľko hrobov ich 19 spolusestier, ktoré pôsobili v psychiatrickej liečebni, v charitnom domove alebo v Betánii.

 

Peter Sandtner


Ohodnoťte článok: